Avsnitt

  • Okamžite po atentáte sa rozbehla informačná vojna o jeho interpretáciu a zarámcovanie do politických súvislosti. Špekulácie by mohol rozptýliť aj špeciálny parlamentný výbor, ktorý by dohliadal na vyšetrenie atentátu. Navrhuje to exminister zahraničných vecí Rastislav Káčer. Pre vzájomnú komunikáciu by to vytváralo oveľa pevnejšiu pôdu pod nohami, tvrdí expertka na komunikáciu Simona Bubánová

    Hoci od atentátu uplynulo iba pár dní, slovenská politická prevádzka sa opäť rozbehla na plné obrátky. Podaná ruka tak odchádzajúcej prezidentky, ako i zvoleného prezidenta, bola politickými lídrami odmietnutá no a v parlamente sa strany opäť sporia takmer tak, ako sa sporili i pred atentátom. Namiesto Dankom avizovanej "politickej vojny", nastúpila vojna informačná a v nej prebieha ľúty zápas o širšie zarámcovanie atentátu tak, aby bol čo najlepšie využiteľný v ďalšom politickom zápase.

    "Málo počujem návody na riešenia ako čítať situáciu pre ľudí z toho spektra, ktoré na tie námestia chodili. Počujem, čím spoločnosť žije a pokus "zarámcovania" atentátu tu určite je, ale spoločnosť potrebuje počuť silné argumenty, ktoré hovoria o tom, ako to má vnímať celá tá masa ľudí, ktoré na tie námestia chodili. Pretože oni nie sú vinní, ale potrebujú počuť, čo sú tie argumenty, prečo nemajú mať zlé svedomie," upozorňuje Simona Bubánová.

    Aké interpretačné hry sa tu teda - v pozadí bezprecedentného útoku na premiéra, hrajú a ako poskytnúť občanom dostatok nielen kvalitných, ale i dôveryhodných informácií vo vojne s dezinfoscénou a prívalom špekulácií i konšpirácií? Pomohol by Osobitný parlamentný výbor, ktorý by nadstranícky dohliadal na vyšetrovanie atentátu?

    "Dnes vidím asi jedinú vec, ktorá by mohla ako-tak zabrániť šíreniu ďalšej nenávisti, podozrievania a dezinformácií. Transparentné vyšetrovanie, na ktoré nebudú dohliadať len politici, ktorí osobne nesú zodpovednosť na nezvládnutie bezpečnosti ústavného činiteľa," tvrdí exminister zahraničia Rastislav Káčer.

    Počúvate Aktuality Nahlas, v dnešnom podcaste sa pozrieme na stav, v akom sa nachádza naša verejná debata krátko po bezprecedentnom atentáte na premiéra, ako i na možnosti, ako ju upokojiť. So Simonou Bubánovou a Rastislavom Káčerom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

  • Kto naozaj šíril nenávisť.

    Všetci súdni ľudia odsudzujú násilie. Najnovší Ťažký týždeň zmapoval, kto šíril nenávisť.

    Ťažký týždeň môžete podporiť na aktuality.sk/tazkytyzden.

    Redakcia Aktuality.sk nezodpovedá za obsah a názory prezentované v relácii Ťažký týždeň.

  • Saknas det avsnitt?

    Klicka här för att uppdatera flödet manuellt.

  • Už keď vypustíte džina hnevu z fľaše, už ho nevrátite späť. Máte jedinú možnosť, aby ho dobro obkolesilo aby neprenikal ďalej. No a ten duch zloby je v našej spoločnosti naozaj vypustený. Obávam sa preto, že nastupuje obdobie, ktoré nie je obdobím zvolávania protestov – ani podporných a ani opozičných. Dnes by nemala žiadna politická strana uvažovať nad protestami v uliciach, naozaj nie, hovorí bývalá premiérka Iveta Radičová.

    Atentát na premiéra, atentát, ktorý bol podľa dostupných informácií zjavne spáchaný z dôvodu politickej, nie osobnej nenávisti, tak tento akt násilia zásadne otriasol nielen našou politickou scénou, ale vyryl hlbokú jazvu i do tela celej našej krajiny. Už aj tak hlboko frustrovaná a silne polarizovaná spoločnosť tak dnes hľadá nielen cestu zmieru a upokojenia, ale obhliada si aj chodníčky odplaty a revanšu.

    „Politika nemá ponúkať to, čo máme nenávidieť, politika má povinnosť nám ponúkať to, čo by sme mohli mať radi, čo nás posunie a čo nám náš urobí prívetivejší a znesiteľnejší. Pokiaľ toto politika nedokáže, tak zlyháva. to je zlyhanie politiky na celej čiare.“

    „Radi dávame čo najďalej od seba spoluzodpovednosť a vinu a pokiaľ sa nám ponúkne nejaký iný vinník – ako Soroš, americká ambasáda, zahraniční agenti a tak podobne, tak prijímame túto interpretáciu lebo nás to zbavuje vlastného pocitu viny a zlyhania. Na tomto je to založené, ponúknem ti na koho môžeš ukázať prstom a teba to seba očistí,“ vysvetľuje v Ráno Nahlas expremiérka.

    Ako ďalej Slovensko? Ako ďalej krajina zranená guľkami atentátnika? Ktorou cestou sa vyberieme a dokážeme ako spoločnosť ešte zaceliť všetky tie hlboké rany, ktoré nás čoraz viac a viac rozdeľujú a ako ukázali udalosti ostatných dní, aj radikalizujú. Kto, kde a ako dnes môže a najmä má preťať tú bludnú špirálu nenávisti a násilia? Témy a otázky pre bývalú premiérku a sociologičku Ivetu Radičovú.

    „Hrôzostrašný atentát na premiéra je takým vážnym mementom, že pokiaľ niektorí politici, ktorí naďalej rozosievajú nenávisť a ktorí sa domáhajú toho, že opozícia sa má teraz predkloniť, mlčať a tolerovať všetko, čo sa bude diať, tak takýto prístup nemá dobrú koncovku,“ hovorí expremiérka a sociologička Iveta Radičová. podľa nej máme pred sebou iba dve možné cesty - cestu násilia a cestu ďalšej eskalácie.

    Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.

  • Návrat verejnoprávnosti verzus mocenské ovládnutie. Zákon o novej Slovenskej televízii a rozhlase, ktorý formálne ruší doterajšiu RTVS, prešiel prvým čítaním. Je tak pripravený na júnové finále. 

    A ak ministerka kultúry opakuje, že len chcú „vrátiť vysielaniu skutočné atribúty verejnoprávnosti, vyváženosti, nezávislosti“, Opozícia má na to iné pomenovanie. Hovorí o mocenskom a politickom ovládnutí organizácie.

    Budete počuť poslancov Máriu Kolíkovú, Juraja Krúpu a Martina Šmilňáka, za koalíciu Karola Farkašovského. 

    Postup podľa pôvodného scenára pri rušení RTVS na STVR, od ktorého neupúšťa vládna väčšina v sebe nesie riziko sankcií a pokút zo strany európskych inštitúcií. Avizuje to Pavol Szalai z Reportérov bez hraníc. 

    A v RTVS hovoria aj o možnom štrajku. „Stále je témou aj ostrý štrajk“, hovorí Soňa Gyarfášová zo štrajkového výboru zamestnancov a spolupracovníkov RTVS. „Ak sa nájde vôľa na ostrý štrajk, stále je to téma“, spresňuje. Výbor vydal vyhlásenie, ktorým reaguje na posunutie zákona o STVR do druhého čítania. „Ocitli sme sa opäť o krok bližšie k možnosti reálnej deštrukcie princípov verejnoprávneho vysielania“, píše sa v ňom. Sú v ňom rovnako „obavy z autocenzúry a cenzúry vysielania nového verejnoprávneho vysielateľa“. Súvisia s pripravovanou etickou komisiou novej STVR. 

    Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

  • Novinár Peter Bárdy, dlhoročný diplomat Rastislav Káčer a riaditeľ nadácie Otvorenej Spoločnosti Fedor Blaščák sa v najnovšej časti podcastu Bárdy&Káčer rozprávajú o atentáte na premiera Roberta Fica.

    Po atentáte na premiéra by mali aj novinári reflektovať na to akým spôsobom robiť svoju prácu inak. Ako komunikovať kritiku politikov, ako strážiť diskusiu vo verejnom priestore alebo ako bojovať s neutíchajúcou nenávisťou.

    Podcast Bárdy & Káčer vzniká v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE.

    Potvrďte si posielanie notifikácií k novým dielom na svojej obľúbenej platforme. Ďakujeme.

    Všetky podcasty Aktuality.sk nájdete na jednej stránke tu.

    Na odber všetkých nových dielov podcastu Bárdy & Káčer sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify.

    Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

  • Štvorica redaktorov ŠPORT.sk opustila svoje domovy a o športový azyl požiadala v susednom Česku. Najprv sa síce všetci usadili v Ostrave, ale v tejto chvíli už sú v Prahe, kde sa tešia na play-off MS v hokeji 2024.

    V Česku mapujú nielen dianie okolo hokejového národného tímu Slovenska, ale fanúšikom ukazujú aj zákulisie svetového šampionátu, na ktorom nechýbajú ani viaceré veľké hviezdy z NHL.

    Aký bol včerajší deň na MS v hokeji 2024 sa dozviete v dnešnej epizóde nášho nepravidelného šampionátového podcastu Z tribúny.

  • Majster sveta z roku 2002 Ján Lašák je dnes tréner brankárov, pôsobí aj pri reprezentácii Slovenska na MS v hokeji. Jeho úlohou je aj skautovať súperových brankárov a pripravovať hráčom videá. Vo veľkom rozhovore sme s ním prebrali okrem tejto aj mnoho ďalších tém. Vedeli ste napríklad, že brankári sa neustále predbiehajú s útočníkmi a majú rôzne držania hokejky?

    Čo sa v rozhovore dozviete?ako funguje skauting brankárov a ako dlho mu trváako to vlastne prebiehaako sa pripravujú na súpera slovenskí brankáriako sa neustále predbiehajú s útočníkmiako sa vyvíjal brankársky štýlčo sú aktuálne trendy v brankárskom sveteže držanie hokejky nie je také jednoznačnéa jeho odkaz rodičom malých brankárov
  • „Platí nielen to, že politici sú obrazom ľudí, ktorí ich volia. Oveľa silnejšie platí opak: občania sú obrazmi politikov, lebo práve politici majú väčší vplav na občanov“, tvrdí psychológ Aleš Bednařík.

    Po pokuse o atentát na premiéra Fica je Slovensko zranenou krajinou. Zranenou, lebo rozdelenou. Delia nás pritom aj také samozrejmosti, ako holý fakt, že sa tu udial ozbrojený útok na predsedu vlády. Sú tu skupiny, ktoré hovoria dokonca o jeho zinscenovaní! Na druhej strane sa roztvorilo vrece s vinníkmi – a prstom a nevyberane sa ukazovalo na opozíciu či médiá. Na okrúhly stôl zmierenia, ku ktorému vyzvali prezidentka dosluhujúca s novozvolenou hlavou štátu, však akoby sme zatiaľ nedorástli. Slovensko zranené, lebo dramaticky rozdelené. Čo s tým? Kde hľadať to, čo nás môže dávať dokopy? Pozrieme sa na to so špecialistom na šťastie a pokoj - psychológom Alešom Bednaříkom.

    „Čím viac stúpame v spoločenskom rebríčku, tým viac veríme tomu, že práve ten môj názor je pravdou, že je faktom. A tým menej dávame na to, čo si mysli a hovoria iní“, tvrdí psychológ. Túto skúsenosť podľa neho potvrdzujú aj výskumy medzi manažérmi. 

    „Na toto si treba dávať pozor“, dopĺňa. „Politik či verejne činná osoba je múdra vtedy, keď si uvedomuje, že čím väčší vplyv má, tým viac si musí dávať pozor na to, ako pôsobí, ako reaguje, ako komunikuje. A ako je ochotný brať do úvahy to, čo hovoria ostatní“. 

    Problémom slovenského verejného priestoru je podľa Bednaříka spoločensky akceptované pokrytectvo. „Ako to majú vnímať občania, keď jeden politik vyzýva k zmieru a zároveň zaútočí v druhej vete na konkrétne skupiny, že oni môže za konkrétnu situáciu v spoločnosti“, uvádza Bednařík. 

    „Opakom pokrytectva je integrita“, hovorí. „Robím, čo hovorím. Hovorím, čo robím. Správam sa čestne, férovo. Toto u nás nie je vnímané ako cnosť“, hovorí psychológ a označuje to za problém. „Cnosť je to, že sa zodpovedne správam zoči voči nejakým hodnotám“, vysvetľuje. 

    Ktoré cnosti potrebuje krajina v súčasnej chvíli, poznačenej pokusom o atentát na premiéra? 

    „Byť čestný. Dodržiava zákony. Dodržať dané slovo. Byť empatický a vnímať utrpenie iných. Pomáhať im, alebo sa za druhých postaviť. Alebo investujem čas a energiu, alebo aj peniaze, na pomoc ľuďom, ktorí to práve potrebujú“, reaguje. A zoznam dopĺňa o rešpekt k druhým. „Správam sa k druhým tak, ako by som chcel, aby sa oni správali ku mne. A mal by som tiež bojovať za rovnaké práva pre ostatných, keď ich nemajú na úrovni mojich“, dopĺňa Bednařík. 

    Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

  • Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok chce, aby do budúcnosti bývanie troch najvyšších ústavných činiteľov prešlo pod úrad vlády. Ide o jedno z opatrení, ktoré chce navrhnúť v rámci pripravovaných zmien. Totiž záver dnešnej bezpečnostnej rady je vznik pracovnej skupiny. Vo veľmi krátkom čase príde vlada so súborom bezpečnostných opatrení - pôjde o technické a legislatívne zmeny.

    Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok hovorí, že je nemysliteľné, aby traja najvyšší ústavní činitelia nemali zabezpečné svoje bývanie, ktoré by bolo zabezpečené v rámci bezpečnostných protokolov.

    „To je jedno z opatrení, ktoré budem navrhovať - aby úrad na ochranu ústavných činiteľov kontaktoval všetky tri úrady s tým, že ako je dnes zabezpečené bývanie troch najvyšších ústavných činiteľov. Aby to bývanie prešlo pod úrad vlády, aby tam boli režimové opatrenia. Aby sme nedávali priestor, že sa pred obydliami politikov budú stavať šibenice," dodáva minister s tým, že už majú vytypované nejaké nehnuteľnosti.

    Totiž záver dnešnej bezpečnostnej rady je vznik pracovnej skupiny. Vo veľmi krátkom čase príde vlada so súborom bezpečnostných opatrení - budete tiež počuť ministra obrany Roberta Kaliňáka.

    Tibor Gašpar zo Smeru si predstaviť aj, že by v rámci opatrení prišli zmeny v zákone o policajnom zbore. Predsa poslacenkého klubu Progresívneho Slovenska hovorí, že opozícia by chceli počuť prípadne zmeny dopredu.

    Moderuje Denisa Hopková.

  • Štvorica redaktorov ŠPORT.sk opustila svoje domovy a o športový azyl požiadala v susednom Česku. Najprv sa síce všetci usadili v Ostrave, ale v tejto chvíli už sú v Prahe, kde sa tešia na play-off MS v hokeji 2024.

    V Česku mapujú nielen dianie okolo hokejového národného tímu Slovenska, ale fanúšikom ukazujú aj zákulisie svetového šampionátu, na ktorom nechýbajú ani viaceré veľké hviezdy z NHL.

    Aký bol včerajší hrací deň MS v hokeji 2024 sa dozviete v dnešnej epizóde nášho nepravidelného šampionátového podcastu Z tribúny.

  • Jeho predchádzajúci projekt, Space Engineers, dosiahol predaj viac ako 5 miliónov kópií. Neskôr založil spoločnosť GoodAI, ktorá sa zameriava na vývoj bezpečnej umelej inteligencie. Podobný cieľ si stanovil aj Elon Musk, keď neskôr založil OpenAI.

    Slovenský podnikateľ a vývojár Marek Rosa v podcaste SHARE vysvetľuje, prečo OpenAI získalo väčší úspech než GoodAI a aké výzvy môžu súčasné prístupy k vývoju AI priniesť. Rozpráva tiež o svojej novej hre AI People, ktorá je od základu postavená na generatívnej umelej inteligencii. S Marekom Rosom sa rozpráva redaktor Živé.sk Maroš Žofčin.

    V podcaste sa hovorí aj o týchto témach:

    ● Ako podľa Mareka Rosu AI čoskoro úplne zmení svet.

    ● Čím hra Space Engineers zaujala hráčov po celom svete.

    ● Že GoodAI mal istý čas podobný počet zamestnancov ako OpenAI.

    ● Aký typ umelej inteligencie vyvíjalo GoodAI

    ● Ako vznikol koncept hry AI People.

    ● Na akom jazykovom modeli je hra založená.

    ● Aké sú jej výhody a obmedzenia.

    ● Kedy bude hra AI People dostupná pre verejnosť.

    Podcast si môžete prečítať aj v textovej podobe tu https://www.aktuality.sk/clanok/4cD8daq/slovak-chysta-revolucnu-hru-postavenu-na-generativnej-ai-z-jeho-predoslej-hry-sa-predali-miliony-kopii-rozhovor/

    NAPÍŠTE NÁM: Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo sme povedali niečo zle a chcete nás opraviť, môžete nám napísať na [email protected]. Všetky maily čítame a na väčšinu odpovedáme.

  • Vláda v stredu 15. mája zasadala na výjazdovom rokovaní v Handlovej. Krátko po záverečnej tlačovke došlo k atentátu na premiéra Roberta Fica. Premiér utrpel vážne zranenia. O útoku ako aj páchateľovi sa takmer okamžite začalo šíriť množstvo hoaxov - čomu sa venovali a z kade pochádzali? Aj o tom sa v podcaste rozprávala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a s analytikom Demagóg.sk Palom Valíkom.

    Frankovská zvýraznila, že po útoku na premiéra Fica sa spustila lavína dezinformácií. V zahraničí sa objavovali dezinformácie skôr ako na Slovensku.

    Valík poukázal na to, že kým na Slovensku existovala pri hoaxoch snaha pripísať vinu určitým skupinám alebo dokonca osobám, „v zahraničných sme mohli skôr vidieť snahy spojiť ten atentát s nejakým celosvetovým dianím a s nejakým Ficovým konaním v minulosti.“

    Nahrávala Veronika Jursová Prachárová.

  • Ktorýkoľvek politik sa ešte nemôže cítiť bezpečne a úlohou vlády je zaistiť bezpečnosť, tvrdí expremiér Eduard Heger. Aj na neho bol plánovaný atentát. Ako funguje ochranka? Politici podľa neho nechodia bežne vo veste. Hovorí tiež, že je legitímne ďalej organizovať protesty proti vláde a že opozícia nesmie zostať ticho. Dúfa, že Roberta Fica neovládne túžba po pomste.

    V podcaste s Eduardom Hegerom sa dozviete:

    – od 1. minúty – ako si po atentáte na Roberta Fica hneď spomenul na to, ako ho chcel zabiť terorista z Teplárne;

    – po 2:50 – že hoci všetci lídri atentát správne odsúdili, ale nebolo správne odmietnuť stretnutie s prezidentkou;

    – od 3:50 – že ukazovať prstom na vinníkov mimo atentátnika nie je správne;

    – po 4:40 – že sa ešte stále nevieme cítiť bezpečne a akýkoľvek politik sa bude báť ísť medzi ľudí;

    – po 5:00 – či môžeme rozdeliť vinu za atentát a za polarizovanú spoločnosť;

    – od 16:00 – že ak za polarizáciu môžu nejaké médiá, tak sú to sociálne médiá a dezinformácie;

    – po 17:00 – že vláda nebude vedieť regulovať sociálne siete, lebo je to nadnárodná otázka;

    – od 22:00 – že vyjadrovať občiansky názor, hoci aj na protestoch proti vláde, je správne, lebo zmierenie neznamená, že máme byť ticho;

    – po 23:00 – že navrhovaných 100 dní pokoja, o ktorých hovorí PS, nie je správne riešenie;

    – po 24:00 – ako sa vyhol atentátu na svoju osobu;

    – od 25:40 – že politik nechodí bežne s vestou;

    – po 26:00 – ako funguje ochranka;

    – od 32:00 – že Robert Fico musel mať nejaké spravodajské informácie o hroziacom útoku, keď to sám predvídal;

    – po 33:00 – čo robia Demokrati v eurokampani a čo chcú presadzovať, ak by sa dostali do Európskeho parlamentu;

    – od 39:00 – že Demokrati podľa neho neprilievajú olej do ohňa, ale nemôžu byť v domácej politike ani eurokompani ticho;

    – od 41:00 – aký je jeho odkaz pre Roberta Fica.

  • Neviem či nastane sadnutie si za spoločný okrúhly stôl, ale teraz ide o to, netlačiť na emócie a vzájomné obviňovanie sa, ale skúšať vecnú debatu o tom, aké Slovensko chceme, hovorí po atentáte na premiéra sociologička Zuzana Fialová. "Poďme sa naozaj vecne baviť o tom, čo chceme pre túto krajinu. Aké Slovensko chceme - pre nás a pre naše deti. To je dnes téma," dodáva sociologička, ktorá sa dlhodobo venuje riešenieu konfliktov.

    „Aj mne občas napadalo, že mám právo nenávidieť. Ale to je strašný omyl. Nenávisť a pomsta sú nenásytné. Nenávisť je ako žravý netvor, ktorý má stále hlad. Nenávisť poškodzuje hlavne toho, kto nenávidí, a nie toho proti komu je namierená," píše v závere svojej knihy "Premohla som hnev a nenávisť“ preživšia Holokaustu Rachel Hanan. V roku 1944 celú jej rodinu odvliekli do koncentračného tábora Osvienčim. Prišla o rodičov i o väčšinu príbuzných, ale dokázala prežiť aj lágre v Bergen-Belsen, Duderstadt a Thieresien-stadt. Napriek všetkým hrôzam, ktoré prežila však pred nenávisťou varuje.

    Podobne pred nenávisťou varuje aj známy nemecký filozof Friedrich Nietzche: "Ten, kto bojuje s monštrami, by si mal dávať pozor, aby sa jedným z nich napokon i on sám nestal. Keď dlho hľadíte do priepasti, raz sa aj priepasť pozrie späť do vás,“ jasnozrivo prorokuje tento klasik filozofie.

    Slovensko je pár dní po atentáte na predsedu vlády Roberta Fica - a aj keď je ešte priskoro na vynášanie jednoznačných záverov, z dostupných informácií je zrejmé, že atentátnika v jeho šialenom čine poháňala nenávisť, nenávisť z politických dôvodov.

    Slová, a ich moc. Majú moc tvoriť, no majú i moc ničiť. Napokon: "Na počiatku bolo slovo a to slovo bolo Boh," píše sa už v samotnej biblii, No aký je to Boh, či je to boh obetovania Izáka, zničenia Sodomy a krvnej klanovej pomsty alebo je to boh kázania na hore, univerzálnej lásky k blížnemu a odpustenia, to je už na voľbe každého z nás.

    "Poukazovanie na to, že voliči tej druhej strany sú tí zlí a sprostí, tak presne toto nikam nevedie. Treba sa pozrieť do vlastného hniezda. My totiž neponúkame žiadny obraz hrdosti alebo žiadne pozitívne príbehy, ku ktorým by sme sa - ako národ žijúci na tomto území, vedeli upnúť. To aké témy, aký príbeh a aké hodnoty nastoľujeme, to je ale naozaj na nás. Pretože, ak to neurobia vzdelaní ľudia v tejto spoločnosti, tak to nemáme od koho čakať," tvrdí sociologička Zuzana Fialová.

    Atentát na premiéra a Slovensko pred výbuchom nazhromaždenej frustrácie a polarizácie. Ako z toho von a ako sa vlastne deeskalujú hlboké spoločenské konflikty? Téma dnešného Rána Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

  • Národná rada dnes v uznesení odsúdila atentát na premiéra roberta fica. Ruku zaň zdvihlo všetkých 130 prítomných zákonodarcov. V uzneseni vyzvala na zastavenie šírenia nenávisti voči vláde, ale aj iným politikom a ústavným činiteľom. Poslanci opozície a koalície našli spoločnú reč aj na poslaneckom grémiu. Podľa viacerých padali aj slova ospravedlňovania a uzmierovania. Budete počuť poslancov Smeru - Luboša Blahu, Erika a Roberta Kaliňáka. Petra Žigu z Hlasu a poslancov opozície - Branislava Gröhlinga, Milana Majerského, Veroniku Remišovú a Michala Šimečku.

    Aký signál dnes poslanci národnej rady vyslali? V podcaste budete počuť politológa Radoslava Štefančíka

    „Poslanci vyslali veľmi dôležitý signál. Pozerali sme tlačovú konferenciu strany Smer a vystupovali tam zmierlivo. Pozorovali sme iného Ľuboša Blahu, umierneného. Z tlačovky som mal dobrý pocit, aj keď pri niektorých bolo vidieť, že hovoria cez zuby. A ak sa Robert Kaliňák rozhodne, že tak bude komunikovať v týchto dňoch, aj do budúcna, pokiaľ hľadá zmierenie a ospravedlnenie, tak to treba oceniť," hovorí v podcaste politológ.

    Moderuje Denisa Hopková.

  • Slovensko má pred sebou už piate voľby do europarlamentu. Uskutočnia v sobotu 8. júna a z hlasovacích lístkov krúžkujeme 2 mená. Celé Slovensko si do európskeho parlamentu volí dokopy 15 kandidátov.

    Napriek tomu, že účasť býva kriticky nízka, zvolení europoslanci majú vďaka svojim mandátom v rukách možnosti, ako Slovensku pomáhať etablovať sa na európskom trhu a zároveň byť súčasťou legislatívnych, rozpočtových a kontrolných orgánov.

    O tom, aké konkrétne právomoci majú zvolení europoslanci a čo z hľadiska ekológie a životného prostredia môžu presadzovať, nám v podcaste Ekocaste povedala Lucia Szabová z iniciatívy Znepokojené matky.

    Čo sa v podcaste Ekocaste dozviete?

    Ako máme nachádzať eko riešenie eko v problematike dopravy, poľnohospodárstva či energetike? Ako sa nás dotýky Európska zelená dohoda – Green Deal? Medzi celkom nové informácie patrí aj tá, že Ministerstvo životného prostredia chce zmeniť spôsob rozdeľovania financií z Environmentálneho fondu. Po novom síce skončí viac prostriedkov z predaja emisií vo fonde, ale rozhodovať o stovkách miliónov eur má sám minister. Prečo je to zlé?
  • Ak využijeme túto tragédiu na to, aby sme našli nejakých kolektívnych vinníkov a aby sme sa im pomstili a urobíme to takým spôsobom, že zmeníme mechanizmy fungovania štátu i vládnutia, tak sa nám to po čase vráti ako politický bumerang a zároveň sa to odrazí i na schopnosti Slovenskej republiky efektívne riešiť svoje životné a strategické záujmy, varuje dlhoročný politik a ex-predseda SDĽ Peter Weiss. Vybavovanie si účtov je podľa neho cestou do pekla. Pomsta či zmier, toto rozhodnutie môže premiéra zapísať do histórie Slovenska.

    „Pokus o atentát na predsedu vlády SR je medzníkom v politickej histórií Slovenskej republiky. Tento čin sme jednoznačne odsúdili. Rovnako odmietame akékoľvek, aj skryté narážky, ktoré vedú k relativizovaniu tohto neprípustného aktu. Mali by ho odsúdiť všetci občania Slovenskej republiky: a to úprimne, nielen na verejnosti, ale aj vo svojom vnútri.

    Ako protifašisti však musíme rovnako rázne a nie dvojznačne odsúdiť aj všetky reakcie, ktoré smerujú alebo požadujú obmedzenie demokratických ústavných práv. V európskej histórii máme mnoho príkladov, ako takýto ohavný čin zneužili pravicoví radikáli na zmenu režimu.

    Výroky o „krvavých rukách“, požadovanie akejkoľvek individuálnej či kolektívnej odplaty, zastrašovanie legitímnych politických subjektov, výzvy, aby tí s iným názorom „niekam zaliezli“, obmedzovanie politickej súťaže a označovanie oponentov ako „zahraničných agentov“ a ako „protislovenské sily“ je známy slovník všetkých protidemokratických síl: otvorenie priestoru pre tieto názory a požiadavky povedie k ešte väčšiemu napätiu v slovenskej spoločnosti; a pokiaľ by sa pretavili do politiky, smerovali by k fašizácií našej spoločnosti.

    Ako protifašisti ešte raz dôrazne varujeme pred akýmkoľvek zneužitím atentátu na obmedzenie občianskych a politických práv: takéto obmedzenie vždy v dejinách európskych národov viedlo k nástupu fašizmu k moci.“

    To je stanovisko Slovenského protifašistického hnutia pod ktorým je podpísaný aj Peter Weiss. Ten, ktorý bol dlhé roky straníckym súputnikom Roberta Fica a ktorý previedol Komunistov – ako bývalú vedúcu stranu totalitného prednovembrového režimu do demokratickej ponovembrovej politickej reality ako jej šéf, ako predseda Strany demokratickej ľavice.

    O čom vypovedá atentát na predsedu vlády Roberta Fica a kde pramení takáto miera agresivity v našej spoločnosti? Ako po atentáte ďalej a je možné zmierenie v rámci hlboko polarizovanej slovenskej politickej scény? No a aké kroky by mali dnes po tejto tragickej udalosti urobiť politickí lídri no i mediálne a spoločenské elity a čo bude nasledovať, ak namiesto snahy o zmierenie preváži chuť k revanšu a odplate? Sú ohrozené základné demokratické práva a hrozí Slovensku cesta k orbanizácií spoločnosti?

    „To by bola katastrofa. 35 rokov po Novembri 89, keď sme si otvorili cestu k pluralitnej demokracii a všetkým tým slobodám, ktoré máme zakotvené i v našej Ústave, keby sme si teraz ten November pripomínali tak, že o všetky tieto práva po 35. rokoch prichádzame,“ hovorí v ráno Nahlas bývalý predseda SDĽ a dlhoročný skúsený politik Peter Weiss.

    Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

  • Atentát na premiéra priniesol výzvy na pokoj a vyššiu kultúru komunikácie, no niektorí politici pokračujú v polarizácii spoločnosti, útokoch na médiá a dokonca aj na satirickú stránku. Právnik upozorňuje, že politik musí zniesť veľa kritiky a satiry a nesmie to bežnému občanovi oplácať rovnakou kartou naspäť.

    Politikom vtipy a satira na ich účet prekážali vždy. Sloboda prejavu má svoje hranice, dané 40-timi rokmi judikatúry. Sú pomerne jasné a presné. Politici sa takmer nikdy nedomôžu ich obmedzenia.

    Výzvy na trestné stíhanie satirickej stránky Zomri zo strany vicepremiéra Tomáša Tarabu sú volaním po extrémnom obmedzení slobody prejavu, hovorí advokát Tomáš Kamenec, ktorý sa zaoberá mediálnym právom. Podľa neho nenávisť šíria najmä politici a nie táto stránka.

    V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budete počuť aj Jakuba Gulíka, moderátora a spoluautora politicko-satirickej relácie Ťažký týždeň. Pýtali sme sa ho na toľko žiadanú sebareflexiu, ale aj na to, či je ťažké robiť si žarty z Andreja Danka.

    Nahrával Peter Hanák.

  • V šiestej epizóde nášho Olympijského videocastu sme privítali bývalého hokejového trénera Vladimíra Vůjtka. Majstrovstvá sveta sa konajú v Ostrave, využili sme tak túto príležitosť a zavítali do Klimkovíc, miesta jeho bydliska. V takmer polhodinovom rozhovore spomína a pomenúva dôvody úspechov či neúspechov slovenského hokeja v časoch, keď viedol reprezentáciu spod Tatier, teda v rokoch 2012 - 2015.

    Videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.

    Čo sa dozviete v rozhovore?čo mu nepokazí chuť na pivoprečo sa lepšie robí po neúspechuako Handzuš nalákal Plekanca a ako veľmi pomohol v roku 2012prečo potom Slovensko už neuspelo a čo mu chýbaloaké boli oslavyprečo Miroslav Šatan nešiel na olympiáduako riešil konflikt Šatana s Cháromprečo by odmietol aj ponuku z NHLako by vyzerala jeho ideálna formácia
  • Vo vodičskom rozhovore nám herečka a moderátorka Katka Brychtová prezradí viac. Na svete je auto, ktoré dokáže to isté čo pes, predstavíme si ojedinelú umyváreň pre motocyklistov a koľko stojí najdrahšie parkovacie miesto na svete? Nielen tieto informácie sa dozviete v auto-moto podcaste portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. O jazdenkách vieme všetko.