Avsnitt
-
Nobelista Kip Thorne je vedec, ktorý rieši otázky, o ktorých mnohí vedci, vrátane Einsteina, pochybovali, čo mu vynieslo až Nobelovu cenu. Thorne tiež spolupracoval s režisérom Christopherom Nolanom na filme Interstellar ako vedecký konzultant, kde skúmali červie diery a javy spojené s gravitáciou.
Tému gravitácie predstavil aj na festivale STARMUS v Bratislave. Pri tejto príležitosti poskytol individuálny rozhovor redaktorom Živé.sk Marekom Jurčíkom a Marošom Žofčinom. O tom, aké bolo stráviť pol hodinu s jednou z najväčších kapacít dneška a čo najzaujímavejšie Kip Thorne povedal sa Maroš Žofčin a Marek Jurčík rozprávajú v podcaste SHARE.
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:
Aký je Kip Thorne naživo.Čo sú červie diery a či podľa Thorna existujú.Čo je potrebné na to, aby mohli existovať.Ak by sa nimi dalo cestovať, mohli by sme sa presúvať v priestore i čase.Čo je dnes podľa Thorna najväčšia záhada astrofyziky.Či sme už podľa Nobelistu objavili takmer všetko, alebo ešte skoro nič.Samotný rozhovor s Kipom Thornom si môžete prečítať na webe: https://www.aktuality.sk/clanok/CtQCTEw/nobelista-kip-thorne-pri-cestovani-casom-do-minulosti-nie-je-mozne-zmenit-historiu-paradoxy-su-nemozne-rozhovor/
Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.
-
Kľúčová je pre ňu komunikácia, ale aj to, aby sme v našich deťoch nezabíjali ich prirodzenú zvedavosť. ,,Občas, keď sa s deťmi v pondelky rozprávam o tom, aký mali víkend, mám pocit, že je toho niekedy až príliš, čo všetko zažili a kde boli a pre mňa ako učiteľa je veľmi ťažké potom odhadnúť, koľko im toho ponúknuť, kde je tá zdravá miera... V tomto naozaj platí, že menej je niekedy viac. A deti potrebujú aj pomaliť, potrebujú sa naučiť vedieť aj počkať..." Prečo? Počúvajte s nami náš dnešný podcast Do hĺbky s ocenenou pani učiteľkou Evou Radičovou.
Koncom mája sa na Slovensku odovzdávali dôležité a mimoriadne ocenenia pre tých, ktorí sa venujú našim deťom v čase, kedy my s nimi nie sme. My, rodičia už od ich útleho detstva dbáme na výchovu a študujeme si všetko - čo urobiť správne a čo určite nerobiť, no často zabúdame na to, že ako pomaly, ale isto rastú, ovplyvní ich život aj niekto ďalší, už mimo nás. A tým niekým sú najčastejšie práve učitelia a učiteľky, s ktorými sa stretnú po nástupe do školy. A práve preto je tak dôležité uvedomiť si, že s učiteľmi by sme mali vždy, ako sa hovorí "držať za jeden povraz" a navzájom sa pre dobro a budúcnosť našich detí, v ich výchove nielen dopĺňať, ale aj inšpirovať.
Počas slávnostného galavečera odovzdávania cien Učiteľská ospobnosť roka 2023 sme videli a počuli množstvo úžasných učiteľov z celého Slovenska, a to nielen v príbehoch z tohto ročníka, ale aj tých minulých a všetkých ostatných učiteľov, ktorí ich prišli podporiť.
Jednou z ocenených bola aj inšpiratívna pani učiteľka z Liptovského Mikuláša, pani Evka Radičová, ktorá si odniesla Cenu Zastúpenia Európskej komisie a k nej aj dôležitú Cenu verejnosti, o ktorej ste svojimi hlasmi na našom magazíne rozhodli práve vy, že si ju zaslúži.
Evka učí deti na prvom stupni základnej školy Márie Rázusovej-Martákovej, začína teda vždy s tými najmenšími - už s prváčikmi a sama najvýstižnejšie hovorí o tom, čo je pre ne tak dôležité: „Prvý stupeň základnej školy je ako základová doska, keď staviame dom. Vytvorenie bezpečného priestoru pre deti je úplne to najdôležitejšie. Každé jedno sa potrebuje v prvom ročníku cítiť dobre, je dôležité, aby vedelo, že je prijaté, rešpektované. Na toto slúžia naše každodenné ranné kruhy. Učíme sa aktívne počúvať, chápať sa, neposudzovať, neskákať si do reči. Toto je perfektný základ, aby sa potom mohli ďalej vzdelávať.“
No a dnes je práve pani Evka naším hosťom. Tešíme sa, že si našla čas a my sme ju mohli pre vás vyspovedať v najnovšej časti podcastu Do hĺbky. Počúvajte s nami dnešný, naozaj inšpiratívny rozhovor o tom, čo je pre deti v škole dôležité a čo je dôležité aj pre nás rodičov, tiež o tom, čo možno často prehliadame a aké chyby nechtiac robíme, no a v neposlednom rade si vypočujete naozaj užitočné a inšpiratívne tipy o tom, ako vieme deti viesť ich vzdelávaním s láskou a rešpektom. S učiteľkou Evou Radičovou sa rozprávala Martina Smatanová.
-
Saknas det avsnitt?
-
Premiérová sezóna v NHL a pozvánka na debutové MS v hokeji. Slovenský útočník Martin Pospíšil po sérii otrasov mozgu ešte pred nedávnom zvažoval koniec kariéry, v Ostrave patril k ofenzívnym lídrom výberu Craiga Ramsayho.
Ponúknutú príležitosť ukázať sa využil naplno, nanešťastie prišlo opäť nepríjemné zranenie a vo štvrťfinále proti Kanade nenastúpil. Napriek tomu zaznamenal 7 bodov za 3 góly a 4 asistencie a po Liborovi Hudáčkovi a Jurajovi Slafkovskom sa stal tretím najproduktívnejším hráčom Slovenska.
V najnovšej epizóde relácie Góly z bufetu na ŠPORT.sk zhodnotil svoj debutový seniorský šampionát, prezradil viac o nepríjemnom zranení v poslednom skupinovom zápase so Švédskom a okomentoval ohlasy ľudí na jeho ofenzívny štýl hry.
Taktiež skonštatoval ako vníma svoj progres v zámorí, zaspomínal si na neľahkú sezónu v nižšej AHL a porozprával o nečakaných udalostiach, ktoré sa mu stali na severe Kalifornie.
Nezabudol spomenúť človeka, ktorý mu najviac pomohol pri ceste za NHL a vyjadril sa aj k svojmu premiérovému ročníku v Calgary.
-
Pilot Imrich Gablech sa narodil 4. novembra 1915 v slovenskom Hrachovišti. 7. júna ako prvý Slovák spolu s ďalšími tromi pilotmi odletel zo Slovenska do Poľska. Spoločne s ďalšími poľskými i československými letcami bol nedaľeko rumunských hraníc zatknutý Červenou armádou. Prežil dva roky v sovietskom gulagu. Po vypuknutí vojny sa dostal do Anglicka. Pri jednom z cvičných letov prežil tzv. black-out – výbadok vedomia. Zo zdravotných dôvodov prestal lietať a stal sa dispečérom na letisku. V roku 1949 bol vyhodený z armády. Následne ho 4-krát vyhodili zo zamestnania. V roku 2005 vyšla na Slovensku jeho životopisná kniha. Imrich Gablech dosiahol hodnosť plukovníka a je držiteľom mnohých vyznamenaní a medailí. Zomrel 16. októbra 2016.
-
Koncerty si neužívam, pohoda je pre mňa práca, ale vítanie slnka si nikdy nenechám ujsť, priznávav najnovšej časti Mimózy hudobník a organizátor Pohody Michal Kaščák.
V Mimóze sa (ne)dozviete:
00:20 – koľkýkrát je v Mimóze;
01:50 – aké boli prípravy na Pohodu 2024;
06:00 – ktoré divadelné predstavenia budú na Pohode;
07:35 – prečo sú toalety na festivale tak dôležité;
11:00 – na ktoré koncerty sa najviac teší;
20:00 – či si vie festival aj užiť;
23:30 – či je Pohoda bezpečná;
26:00 – ako reagujú Trenčania a iné.
-
Výskumy ukazujú, že ľudia nie sú vždy racionálni. Navyše sme dnes presýtení informáciami, a preto, keď chceme k recipientovi dostať dôležitú informáciu, musíme postupovať strategicky. Strategická komunikácia sprehľadňuje informačnú džungľu, v ktorej sa nachádzame.
Prečo dnes ľudia do veľkej miery uprednostňujú názory pred faktami? Ako tento faktor podnecujú sociálne siete? Ovplyvňuje nízka racionalita aj rozhodovanie vo voľbách? Prečo prenikajú dezinformácie a klamlivé posolstvá do volebných kampaní? Ako sa historicky vyvíjali dezinformácie a propaganda?
Akú úlohu má dnes strategická komunikácia štátu a čo si pod ňou môžeme predstaviť? Ktoré nástroje môžu pomáhať znižovať dopady dezinformácií na spoločnosť? Čo znamená tzv. 360-stupňový prístup k riešeniu problému dezinformácií a čo všetko zahŕňa? Nakoľko môže šírenie dezinformácií ovplyvniť rýchly rozvoj AI?
Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s pedagógom Západočeskej univerzity v Plzni a spoluautorom knihy Prečo veríme dezinformáciám Zdenkom Rodom.
-
Zuzana Čaputová, the first female President of the Slovak Republic, took office on 15 June 2019. Her five-year tenure has been marked by significant political changes, tackling difficult challenges and achieving several successes.
The coalition is preparing several changes, which it has workingly called the Lex assassination. They are meant to respond to the attack on Prime Minister Robert Fico in mid-May this year when he was shot four times.
Gabriela Gajanová won the silver medal at the European Athletics Championships. She won the seventh medal for Slovakia at the continental championships in the era of independence.
This podcast used a short sample from youtube.com/APArchive, youtube.com/Runningismyhobby, and prezident.sk
"The Slovak Snapshots" podcast is made by Zorislav Poljak.
-
V sobotu v prezidentskom kresle strieda Zuzanu Čaputovú Peter Pellegrini.Tvrdí, že chce byť aktívnym a silným prezidentom, ktorý bude častejšie v parlamente a na zasadnutiach vlády. Chce aj žehliť imidž Slovenska v zahraničí.
V dnešnom podcaste budete počuť úryvky z rozhovoru novozvoleného prezidenta pre TASR, a aj nové informácie o tom, koho si so sebou vezme do prezidentskej kancelárie.
Aká bola odchádzajúca prezidentka Zuzana Čaputová a čo možno reálne očakávať od nového prezidenta? Zhodnotil komentátor Peter Bárdy.
Moderuje Natália Jabůrková, autorom scenára je Peter Hanák.
-
Spoločnosť Panza Robotics aktuálne pracuje na treťom prototype robotického psa Artaban. Čoskoro začne testovanie u prvých klientov. Zakladateľ a CEO Panza Robotics Radoslav Balajka v podcaste SHARE hovorí o pokrokoch, ktoré spoločnosť za posledné roky dosiahla a delí sa tiež o svoje názory na umelú inteligenciu, najmä generatívnu AI, a jej budúcnosť v robotike. Rozpráva sa s ním redaktor Živé.sk Maroš Žofčin.
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:
Koľko prototypov Artabana existuje a v čom sa líšia.Aké praktické testy už robot absolvoval.Ako jeho tvorca vníma nástup umelej inteligencie.Prečo vzniklo toľko spoločností zameraných na humanoidné roboty.Ako bude vyzerať naša robotická budúcnosť.Prečo lacné roboty z Číny nemusia byť tou najlepšou voľbou.Téme sa venujeme aj tu:
Slovenský robot má byť svetovou špičkou. Dokáže otvárať dvere či chodiť po rebríku (rozhovor)Slovenský chodiaci robotický pes má byť svetovou špičkou, pozrite si fotky z jeho skladaniaPripomíname podcast SHARE: Slovenský robot má byť svetovou špičkou a hľadá sa konzola do rodinyPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.
-
Každý by mal mať právo hovoriť čokoľvek, ale len keď „kydá“ na opozíciu.
Keď sa kriticky vyjadria napríklad novinári, je to vraj burcovanie nenávistných nálad. Keď sa omnoho vulgárnejšie prezentuje spriaznený „influencer“, je to údajne len vyslovenie vlastného názoru. Ako si vládna moc predstavuje zmierenie, zhrnul Ťažký týždeň.
Ťažký týždeň môžete podporiť na aktuality.sk/tazkytyzden.
Redakcia Aktuality.sk nezodpovedá za obsah a názory prezentované v relácii Ťažký týždeň.
-
Podľa dlhoročného bývalého europoslanca za Smer Borisa Zalu bol prvý prejav premiéra po atentáte plný slovníka krajnej pravice. Následkom orbánistickej politiky môže byť aj vojna medzi európskymi krajinami. Potenciálne konflikty podľa neho brzdí iba EÚ. Ak aj Smer presadí za eurokomisára opäť Maroša Šefčoviča, jeho pozícia bude následkom smeráckej politiky oslabená a Slovensko tak v eurokomisii dostane len slabý rezort.
V podcaste s Borisom Zalom sa dozviete:
– od 1. minúty – že nárast krajnej pravice v Európe nie je taký veľký, ako sa interpretuje;
– od 2:00 – že pomery v Európskom parlamente sa nezmenili;
– po 4:00 – že Emmanuel Macron zostane vo funkcii aj keby prehral predčasné voľby;
– od 5:00 – či sa mainstreamové strany v Európe približujú fašizoidným alebo naopak;
– po 6:20 – že Európa na zvýšenie životnej úrovne potrebuje migráciu, lebo má nedostatok pracovných síl;
– od 8:40 – že Orbánov revizionizmus môže priniesť vojnu aj k nám;
– po 11:20 – či je orbánovskou predstavou o Ukrajine, že sa má jednoducho vzdať;
– od 13:00 – ako Robert Fico po atentáte predniesol manifest národného konzervativizmu so slovníkom krajnej pravice;
– po 13:30 – že takýto Smer sa ťažko zaradí medzi štandardných európskych sociálnych demokratov;
– po 16:00 – či Smer takouto politikou oslabuje pozíciu Maroša Šefčoviča;
– od 18:20 – že v RTVS ide o pokus podriadiť verejnoprávne médium neoľudáctvu a Hlinkovskej politike;
– od 21:00 – že tradičná rodina je konštrukt a na Slovensku nikdy tradičnou nebola;
– po 23:00 – že politici nemajú čo určovať moderátorov politických diskusií;
– od 25:00 – či u nás prebieha orbanizácia médií;
– po 29:00 – že Peter Pellegrini ako prezident prekvapí;
– od 31:00 – či sa vôbec dá zmierovať sa s ľuďmi, ktorí na vás útočia.
-
Attila Lovász je riaditeľ národnostného vysielania RTVS a bývalý riaditeľ spravodajstva. Podľa neho mnohým voličom neprekáža, že víťaz volieb chce všetko ovládať namiesto spravovania. Keď Andrej Danko priznal, že on sám schvaľoval moderátora O 5 minút 12, malo sa protestovať, až spadne nebo.
Bude možné, aby si každá ďalšia vláda vymenila svojho riaditeľa STVR a budeme tak sledovať neustále výmeny ľudí, a budeme mať zakaždým nejakých provládnych novinárov? Presne to hrozí, keď prejde súčasný návrh zákona o STVR. Ľuboša Machaja by vládna koalícia vedela odvolať, no miesto toho chce kompletne obsadiť aj jej kontrolné orgány politickými nominantmi.
Politici vraj už hľadajú ľudí do novej STVR, a to dokonca už aj maďarská Aliancia mala hľadať svojho nového šéfa národnostného vysielania. Rádio Patria je totiž jedným z dvoch maďarsky hovoriacich, no neorbánovských verejnoprávnych staníc v celej Európe, hovorí Attila Lovász.
Ak sa z RTVS stane vládna propaganda po vzore Orbánovho Maďarska, a z národnostného vysielania priamo reklama na orbánizmus a Alianciu, ľudia to podľa neho prestanú pozerať a počúvať. Ako to teda vyzerá v Maďarsku? A je už etnická strana slovenských Maďarov prežitkom, keď rastie popularita Maďarov na kandidátkach slovenských strán ako je Ľudovít Ódor alebo Štefan Hamran?
Moderuje Peter Hanák.
-
Prezidentke Zuzane Čaputovej sa v sobotu končí päťročné funkčné obdobie. Rozlúčkové zahraničné cesty zavŕšila v Česku, v ktorom tak absolvovala prvú aj poslednú zahraničnp cestu. Od prezidenta Petra Pavla si dnes prevzala najvyššie české štátne vyznamenanie za zvlášť vynikajúce zásluhy v prospech Česka. V podcaste budete počuť českého prezidenta, ktorý slovenskej hlave štátu poďakoval za to, ako prístupila k svojej funkcie a spomínal ich spoločne zahraničné cesty. Podľa Petra Pavla bola Zuzana Čaputovú vzorom pre mnohých predstaviteľov štátu v Európe, ale aj vo svete.
Český novinár Erik Tabery v podcaste hovorí o nadštandardných vzťahoch českého prezidenta a končiacej slovenskej hlavy štátu. Podľa neho neboli nidky tak blízke a dobré vzťahy medzi prezidentmi Česka a Slovenska.
Záver návštevy sa podľa novinára niesol v osobnom duchu. V rozhovore hovorí o tom, že Petr Pavel dnešným udeleným vyznamenaním vyslal odkaz slovenským politikom.
„Je to ocenenie blízkosti, ktorá tu bola. Povedal by som, je to ale moja osobná interpretácia, že je to symbolicky odkaz českej strany na Slovensko, že si ju slovenská reprezentácia neváži a hovorí o nej vulgárne a agresívne. No jej pozícia a ocenenie, nielen v Česku, ale aj vo svete je veľké," hovorí Erik Tabery v podcaste.
Vzťahy Petra Pavla a Petra Pellegriniho budú podľa novinára chladné a profesionálne.
Pavol Demeš: Prezidentka sa zhostila svojej role výnimočne dobreJednou z úloh prezidenta je reprezentovať krajinu smerom navonok - a teda v zahraničí. Ako sa darilo prezidentke aj v iných krajinách, ako je Česko? Aké renomé prezidentka získala? No a sa dopustila počas jej mandátu aj nejakých pochybení v oblasti zahraničnej politiky? V druhej časti podcastu o téme hovoríme s exministrom medzinárodných vzťahov a zahraničnopolitickým analytikom Pavlom Demešom.
Podľa analytika sa Zuzna Čaputová zhostila svojej role reprezentovať Slovensko vo svete výnimočne dobre. „Vďaka svojej osobnostnej výbave, šarmu, komunikačným schopnostiach a vďaka niečomu prirodzenému, čo z nej vyžarovalo, si vybudovala osobné vzťahy s kľúčovými lídrami. Zuzana Čaputová ťažila z toho, že mala dobrú komunikáciu, bola čitateľná v tom, čo robí a to znej robilo osobnosť, ktorá si vyslúžila ocenenie, " hovorí v podcaste Pavol Demeš s tým, že išlo o mimoriadny výkon.
Podľa exministra medzinárodných vzťahov bude nový prezident Peter Pellegrini stáť pred výzvou. „Uvidíme do akej miery si vytvorí svoj rukopis," konštatuje.
Moderuje Denisa Hopková.
-
Zabudli ste aj vy na rozpočet na záhradu? Aj takýto môže byť scenár mladej rodiny, ktorá si zobrala hypotéku, postavila dom, následne sa im narodili deti a čas a financie na záhradu sú v nedohľadne.
Ako sa dá predísť takejto situácii a existuje vôbec nízko-údržbová záhrada? A čo ak zistíme, že nie sme až taký záhradný typ. Ako si vieme spraviť pekné okolie okolo domu, aj keď nemáme toľko času na záhradu, pretože sme pracovne vyťažení? O týchto témach sme sa rozprávali s odborníkom na záhradu Marekom Fürstom zo spoločnosti Gardeners.sk v podcaste portálu Nehnuteľnosti.sk.
Aj záhrada k domu potrebuje svoj rozpočet
Keď ideme kupovať dom, tak sa väčšinou sústredíme na to, aby sme mali dostatok peňazí na financovanie samotnej nehnuteľnosti, prípadne na zariadenie do domu. Veľakrát sa však stane, že zabudneme na dôležitú investíciu, ktorá s domom prakticky súvisí - ako bude vyzerať okolie domu, teda záhrada. Výhodu majú podľa Mareka Fürsta tí, ktorí stavajú dom od začiatku s architektom. Ten ich totiž nasmeruje k tomu, aby vo svojich výdavkoch mysleli aj na záhradu. „Potom máme druhú skupinu ľudí, ktorí kupujú hotový dom a s nejakým rozpočtom alebo s nejakými prácami na tej záhrade počítajú, ale počítajú s oveľa nižšou sumou, aká je reálna. Potom je ešte taká kategória ľudí, ktorí vôbec nerátajú s tým, že do záhrady pôjdu vôbec nejaké peniaze. Alebo ak, tak veľmi malé. Lebo napríklad videli v obchodnom centre, že kvet stojí 10 eur a krík 15 eur a väčšinu vecí si chcú robiť svojpomocne. Najviac som si to uvedomil, keď sa mi jeden zákazník priznal, že on mal celú kúpu domu a všetko zariadenie v Exceli do centa spočítané, ale zrazu zistil, že k záhrade tam nemal žiadnu položku. Takže zabúdajú na to ľudia veľmi často,“ hovorí o svojich skúsenostiach Fürst v podcaste.
Záhrada potrebuje nielen peniaze, ale aj čas
Ešte predtým ako si ideme robiť záhradu, tak by sme si mali reálne povedať, koľko času budeme ochotní venovať údržbe záhrady, ak ju chceme mať peknú. „Všetky tie práce sú pomerne zdĺhavé. Keď si zoberiem len nejakú údržbu, ktorú chodievame robiť na trošku väčšie záhrady, tak týždenne tam strávime 4 – 6 hodín. Ak toto má robiť jeden človek sám pre svoju záhradu, tak po čase to môže byť neudržateľné. Naozaj to musí byť jeho veľký koníček, aby si dokázal záhradu udržiavať sám. Niektorým sa možno aktuálne nepáčia veľkosti pozemkov na predaj pri novostavbách a hovoria si, že je to veľmi maličké. No pre väčšinu ľudí je menší rozmer záhrady úplne postačujúci,“ hovorí Fürst.
V podcaste portálu Nehnuteľnosti.sk sa dozviete aj:
· aký veľký rozpočet si treba pripraviť na záhradu pri kúpe domu
· či je robotická kosačka len módny trend alebo veľký pomocník
· či existuje nízko – údržbová záhrada
· aké rastliny vybrať do záhrady, ak nie sme záhradný typ
· a kedy radšej zvoliť bývanie v byte namiesto domu
Rozhovor moderovala redaktorka Zuzana Majerčíková.
-
Výsledky eurovolieb otvorili otázku, kto ich vlastne vyhral. PS oprávnene oslavovalo, sončili prví, nadšení z volebného výsledku je druhý Smer a aj extrémisti. V kúte stoja Igor Matovič a Andrej Danko. No a kto tu čakal, že sa po atentáte stane z Roberta Fica politik zmieru, mohol ostať v šoku.
Chcete vidieť Bárdy & Káčer ako videorozhovor? Zapnite si notifikácie na Youtube a keď nám bude 7000, nahráme prvý videopodcast.
Podcast Bárdy & Káčer vzniká v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE.
Potvrďte si posielanie notifikácií k novým dielom na svojej obľúbenej platforme. Ďakujeme.
Všetky podcasty Aktuality.sk nájdete na jednej stránke tu.
Na odber všetkých nových dielov podcastu Bárdy & Káčer sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify.
Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.
-
Bývalý dlhoročný politik Smeru Marek Maďarič je dnes nestraník a nepolitik. Odpoveďou na rast krajnej pravice v Európe by podľa neho malo byť, aby ich oponenti robili lepšiu politiku. Tvrdí, že SNS stráca politické akcie a je nepomer medzi ich percentami a tým, čo všetko by chceli. Ako pokus o atentát zmení Roberta Fica, ešte iba uvidíme. Demokracia na Slovensku však podľa neho ohrozená nie je.
V podcaste s Marekom Maďaričom sa dozviete:
– od 1. minúty – prečo majú eurovoľby dosah na vnútornú politiku krajín ako Francúzsko a Belgicko;
– po 4:00 – prečo stranu Marine Le Penovej nepovažuje za takú veľkú hrozbu;
– od 8:00 – že odpoveďou na nárast tvrdej pravice je robiť lepšie politiku;
– po 11:00 – či sa Smer hodí medzi eurosocialistov, ktorí sami seba nazývajú progresívcami, alebo skôr k Viktorovi Orbánovi;
– od 13:00 – že eurosocialisti možno budú potrebovať piatich europoslancov Smeru;
– po 14:40 – že Smer môže zmeniť názor na Ursulu von der Leyenovú;
– od 17:30 – prečo by Robert Fico nemal ustúpiť SNS a mal by znova nominovať Maroša Šefčoviča na post eurokomisára;
– po 19:30 – že SNS stráca politické akcie a musí to vidieť aj Smer;
– od 21:30 – ako Robert Fico po atentáte získal príťažlivosť a ohrozuje to Hlas;
– po 23:30 – že Matúša Šutaja Eštoka vníma ako nespojeného so Smerom;
– od 26:50 – ako číta prvý prejav Roberta Fica po pokuse o atentát;
– po 31:30 – či na Slovensku prebieha orbanizácia médií;
– od 33:00 – že u nás nevlastnia médiá Ficovi ľudia a televízie nebudú provládne, ale neutralizované;
– po 35:00 – že podľa neho nejde o koniec demokracie, aj keď tu naozaj prebieha zápas o jej podobu;
– od 40:00 – že Viktor Orbán je fascinujúci a jeho tajomstvo nespočíva len v ovládnutí médií;
– po 41:00 – že najdôležitejšie je, kto sa stane riaditeľom RTVS alebo STVR;
– od 45:00 – že Martina Šimkovičová nie je najrozhodujúcejší človek na ministerstve kultúry.
-
Ubehlo pár dní od európskych volieb. Je dnes jasnejšie, ako môže vyzerať nová podoba europarlamentu? Môžu euroskeptické a krajne pravicové strany paralyzovať europarlament napríklad v otázke pomoci napadnutej Ukrajine ?A čo znamená pre Európsku úniu, že lídri dvoch najväčších krajín Únie - Emmanuel Macron a Olaf Scholz - v eurovoľbách pohoreli? V podcaste odpovedá šéfredaktorka portálu Euractiv Zuzana Gabrižová.
„Nedá sa čakať, že by bol europarlament paralyzovaný krajne pravicovými silami, lebo taká matematika nie je," vysvetľuje Gabrižová v podcaste. Dodáva však, že kým doteraz bola krajná pravica v europarlamente bez ambícií, tentokrát bude viac sebavedomá s chuťou vstupovať do tvorby európskych politík.
Pred Európskou úniou je aj iná výzva. Blížiace sa americké voľby, ktoré by mohli víťazstvom Donalda Trumpa priniesť viaceré otázky ohľadom budúcnosti NATO, či vojenskej pomoci Ukrajine. No a najnovšie budú dôležité aj voľby vo Francúzsku, ktoré prichádzajú po neúspechu francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona v eurovoľbách. Má Európa pred sebou náročné mesiace? „Je perspektíva, že sa zleje viac vecí. Marine Le Penová vyhrá voľby, Donald Trump sa stane novým prezidentom. Je to niečo, čo mení všetko. Najmä v otázke bezpečnosti," vysvetľuje odborníčka na európsku politiku.
Témou podcastu je aj slovenské zastúpenie v europarlamentu. Aký hlas bude mať Slovensko po eurovoľbách? Gabrižová hovorí o tom, že Progresívne Slovensko aj v dôsledku neúspechu liberálnych strán vo Francúzsku a Nemecku posilní svoju pozíciu vo frakcii Obnovme Európu. Nie je teda vylúčené, že by im opäť patrila stolička podpredsedu parlamentu.
K tomu, že by európski socialisti obnovili členstvo Smeru je skeptická. „Predstavitelia Smeru hovoria, že sa chcú pokúšať obnoviť členstvo v socialistoch a demokratoch, ale zároveň hovoria B - pri rešpektovaní ich programu. Osobne to nevidím veľmi realisticky. Zdá sa mi, že by bolo veľmi ťažké pre socialistov a demokratov vysvetliť, prečo je v poriadku prijať stranu Smer-SD s tými programovými tézami, ktoré momentálne razí a s ktorými kandidovala do eurovolieb," uzatvára Zuzana Gabrižová.
Moderuje Denisa Hopková.
-
Nielen hlava štátu, ale najnovšie aj predseda vlády či predseda parlamentu zrejme budú mať nárok na doživotnú rentu vo výške poslaneckého platu. Nárok na ňu majú, ak vykonávali funkciu najmenej dve úplné, neskrátené volebné obdobia. Vypláva to z návrhu Lex atentát, ktorý dnes predložila vláda. Budete počuť ministra obrany Roberta Kaliňáka a ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka.
V podcaste budete počuť aj reakcie opozície - a to Michala Šimečku a Márie Kolíkovej. Niektoré veci z lex atentátu nesúvisia nijakým spôsobom s bezpečnosťou ústavných činiteľov a ich ochray. Doživotný plat premiéra nezvýši bezpečnosť, zhodujú sa.
Nárok na doživotný plať v praxi doposiaľ spĺňa len premiér Robert Fico. Viac v podcaste priblíži šéf politického oddelenia Aktualít Martin Sliz. Hovoríme aj o ďalších opatreniach z Lex atentátu, ale aj o nehnuteľnostiach, na ktoré majú nárok najvyšší ústavní činitelia.
Moderuje Denisa Hopková.
-
Finančné podvody už nie sú rarita, ale stali sa našou každodennou súčasťou. Či už ide o podvodné e-maily, SMS, telefonáty, bazoše, súťaže alebo investovanie, podvedený môže byť takmer každý z nás. Najväčšie objemy sa však, paradoxne, dajú nabrať práve pri investovaní.
Podvodníci sa prostredníctvom vzdialeného prístupu dostanú do internetového bankovníctva a človek môže takto prísť nielen o šancu znásobiť svoje úspory, ale prísť aj priamo o svoje našetrené peniaze. Aj to sú neduhy investovania s neznámymi.
Na čo si dať pozor a prečo nezdieľať svoj prístup do počítača v podcaste Na tému vysvetlil Juraj Praženka, vedúci oddelenia Riadenia kontinuity činností vo VUB banke, ktorý zároveň dočasne zastupuje oddelenie prevencie podvodov.
Podcast vznikol v spolupráci s VÚB bankou.
-
Keď agresor a jeho podporovateľ zdieľajú s tebou hraničnú čiaru. Personifikovane Putin a Lukašenko a ich Rusko a Bielorusko vo vzťahu k Litve. Naviac – keď na tvojom území leží koridor Suwalki, ktorý je aktuálne označovaný za najnebezpečnejšie miesto na zemi. Len pred pár dňami tam východné krídlo Aliancie cvičilo logistiku nasadenia pre prípad útoku. A bol tam aj náš Peter Sabo, ako jediný akreditovaný novinár z našich končín.
Aká je perspektíva vojny z pohľadu trojmiliónovej Litvy, ktorej susedom sú Rusko a Bielorusko? Ako vnímajú svoje členstvo v Aliancii a aké sú nálady v súvislosti s prípadnou obranou krajiny?
Litva ako člen Európskej únie a Nato očami reportéra Aktualít.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
- Visa fler
