Avsnitt

  • „Pred premiérom sú asi najťažšie a najdôležitejšie hodiny a dni, aby sa ukázalo, že všetko nakoniec bude postupovať tak, ako si želáme. A že tieto kritické hodiny a dni prežije v zdraví“ – Peter Pellegrini to uviedol po krátkej návšteve hospitalizovaného Roberta Fica.

    Útok, ktorý zmení krajinu? Na nenávisť nereagovať nenávisťou. Nie hľadať vinníka, ale upokojiť situáciu ako úloha aktuálnej hodiny. Slovensko deň po bezprecedentnom atentáte na premiéra. 

    Robert Fico je po päťhodinovej operácii na áre Roosveltovej nemocnice v Banskej Bystrice. Jej riaditeľka Miriam Lapuníková konštatovala, že „jeho stav je stabilizovaný, avšak naozaj veľmi vážny“.

    Pre atentát na premiéra zasadla bezpečnostná rada štátu i vláda. A ak včera zaznievali aj výrazy o „začiatku politickej vojny“, dnes sú to najmä výzvy na upokojenie. 

    Spolu vystúpili dosluhujúca hlava štátu s novozvoleným prezidentom. A zhodli sa na spoločnej pozvánke pre lídrov všetkých parlamentných strán na hľadanie upokojenia situácie. 

    Medzitým pokračuje vyšetrovanie – a to tak útočníka, ako aj zasahujúcich bezpečnostných zložiek. A spolu s odborníkmi aj my hľadáme odpovede, ako ďalej? Budete počuť politológa Radoslava Štefančíka a sociológa Romana Pudmarčíka. 

    Politológ Radoslav Štefančík hovorí, že „prvé memento“ aktuálneho vážneho stavu bola už streľba pri bratislavskej Teplárni. „Človek, ktorý nenávidel určitú skupinu ľudí, išiel vraždiť. A v pláne mal aj útok na vtedajšieho premiéra. To malo byť prvé memento, že sa u nás niečo deje“, hovorí politológ. 

    Sociológ Roman Pudmarčík z agentúry Ipsos upriamuje pohľad už na samotnú komunikáciu politikov. „Už ich slovník by mal byť citlivejší, viac chápajúci a otvorený pre diskusiu“, hovorí. Ďalším krokom k prelomeniu rozdelenia by podľa neho mohlo byť ukončenie politiky „nepriateľských médií“ či ich bojkotovania. „Poskytnutie rozhovoru pre takéto médium by bolo signálom otvorenosti k diskusii“, tvrdí. 

    Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

  • Americká pomoc postupne prichádza na Ukrajinu, no otázne je čo pripravujú Rusi. O tom čo sa deje momentálne v Charkovskej oblasti, čo Rusi pripravujú a a ako je na tom dnes ukrajinská obrana?

    Téma, o ktorej v podcaste hovorí novinárka Stanislava Harkotová.

    „Od 10. mája sme svedkami lokálnej ofenzívy ruských síl, ktoré sa snažia prelomiť ukrajinskú obranu, ktorá je sústredená na hraniciach. Vidíme že Rusom sa darí prechádzať pomerne plynulo. Už sa dostali do viacerýchh pohraničnýh obcí," približuje novinárka.

    Moderuje Denisa Hopková.

  • Saknas det avsnitt?

    Klicka här för att uppdatera flödet manuellt.

  • Slovensko zaznamenalo na MS v hokeji 2024 tretie víťazstvo v rade. V zápase proti nováčikovi v elitnej kategórii z Poľska uspelo 4:0, keď dva góly strelilo v závere.

    Kapitán Tomáš Tatar si pripísal gól a dve asistencie a v tíme vládne už na prvý pohľad čoraz väčšia pohoda. Napriek hladkej výhre sa však v hre zverencov Craiga Ramsayho neobjavili len pozitívne prvky.

    Aj stredajší zápas Slovensko - Poľsko podrobili dôkladnej analýze hokejoví odborníci ŠPORT.sk Marek Marušiak a Peter Kúdelka. Pozrite si ich debatu po štvrtom vystúpení slovenských reprezentantov v Ostrave.

    Čo sa dozviete v rozhovore?čo dodalo Slovákom sebavedomie na ceste za triumfom?sústredili sa Poliaci skôr na ďalší duel s Kazachstanom?čo môže byť kľúčom, aby sa rozbehol prvý útok?čo najviac zdobilo v zápase trojbodového kapitána Tomáša Tatarav ktorých troch oblastiach je priestor na zlepšenie?prečo je dôležitá hra s úsmevomprečo nedá Craig Ramsay hráčom len pozitívnu spätnú väzbuako si hráči užívajú a vážia podporu z tribúnkto sa najviac teší z gólov na slovenskej striedačkevďaka čomu má turnaj v Česku dobrú vizitkuo najkomplexnejšom tíme na šampionátečo je za rozpačitými výsledkami obhajcu bronzu z Lotyšska
  • Štvorica redaktorov ŠPORT.sk opustila svoje domovy a o športový azyl požiadala v susednom Česku. Nateraz sa síce všetci usadili v Ostrave, ale dúfame, že budúci týždeň sa pozrú aj do Prahy.

    Na Morave mapujú nielen dianie okolo hokejového národného tímu Slovenska, ale fanúšikom ukazujú aj zákulisie svetového šampionátu, na ktorom nechýbajú ani viaceré veľké hviezdy z NHL.

    Aký bol včerajší hrací deň MS v hokeji 2024 sa dozviete v dnešnej epizóde nášho nepravidelného šampionátového podcastu Z tribúny.

  • Tisícka škôl, banky i predajne elektroniky, naposledy univerzita – Slovensko čelilo vyhrážkam bombovými útokmi. Po nich však prišla - nie hrozba, rovno v našich končinách bezprecedentný pokus o atentát na najsilnejšieho muža krajiny – premiéra. Robert Fico čelil piatim výstrelom, po ktorých podstúpil náročnú operáciu. Robert Kaliňák, jeden z premiérových najbližších mužov. 

    „Zažili sme jeden tragický deň, ktorý znamená boj o život predsedu vlády. Utrpel vážnu polytraumu po strelných poraneniach a jeho zdravotný stav je mimoriadne vážny“. 

    To bolo krátko pred deviatou večer po vyše troj a polhodinovej operácii, ktorá ešte nebola vo svojom závere. Minister vnútra už vtedy hovoril o jasnom „politicky motivovanom“ pokuse o atentát. Matúš Šutaj Eštok.

    „Páchateľ vystrelil päť výstrelov a predseda vlády je v kritickom stave. Prvé informácie, ktoré máme, hovoria o jasnej politickej motivácii a že rozhodnutie padlo krátko po prezidentských voľbách“. 

    Bezprostredne po útoku policajti zadržali 71-ročného útočníka Juraja Cintulu. 

    „Nesúhlasím s politikou vlády. Sú likvidované masmédiá. Prečo je RTVS napádaná? Mazák je prečo vyhodený z funkcie?“, uviedol krátko pred výsluchom v zázname pre Ta3. 

    Ak v prípade útoku na premiéra polícia páchateľa zadržala, stojcov útokov na školy zatiaľ nemá, hrozby však vyšetruje ako terorizmus s najprísnejšími trestami. 

    Aký potenciál v sebe skrývajú takéto opakované hrozby, keď zasievajú strach? Svoje by o tom vedeli povedať tisíce rodičov aj ich detí.

    Čo o nich prezrádza ich „rukopis“? Napĺňajú klasifikáciu hybridných hrozieb a čo môžu sledovať ich strojcovia? Téma pre bezpečnostného experta so špecializáciou na hybridné hrozby či terorizmus Victora Breinera. 

    Nie je v ohrození taká krehká hodnota, ako súdržnosť jednej krajiny? 

    „Sme zvyknutí, že teroristické hrozby sa dejú kdesi ďaleko od nás a terorizmus je islamský, pričom sa spája s neštátnymi aktérmi. To sa aj Putinovou agresiou na Ukrajine zmenilo“, tvrdí bezpečnostný expert Victor Breiner. Poukazuje na nevídanú aktivitu ruských tajných služieb. A to aj u nás. 

    Nehovorí, že za aktuálnymi hrozbami boli práve oni, no bezpečnostné zložky podľa neho nemôžu pri vyšetrovaní prípadu vynechať žiadnu z alternatív. Rovnako aktivitu nejakého technologicky schopného jedinca. 

    Strach ako želaný efekt

    „Terorizmus je komunikačná stratégia, pri ktorej sú obete len prostriekom. Cieľom je strach publika, ktorý odradí od aktivít proti strojcom takýchto útokov“, tvrdí Breiner. 

    Bezpečnostná slepota vládnych politikov alias prospechárstvo

    „Pokiaľ považujeme za blízkeho partnera krajinu, ktorá vyprovokovala vojnu voči svojmu susedovi, pokiaľ sa vládni predstavitelia úplne otvorene ukazujú so zástupcami Ruska ako so svojimi legitímnymi partnermi, to je presne tá strana, ktorá preukázateľne stojí už desaťročie za plejádou projektov, ktoré manipulujú verejnou mienkou. Nazval by som to politickým prospechárstvom. 

    Vládna premena RTVS na vládnu STVR – rovnako „bombová“ hrozba

    Akousi „bombovou hrozbou“ pre demokraciu a právny štát je podľa Breinera aj vládne zmočňovanie sa verejnoprávnej RTVS, o formálnom zrušení ktorej sa aktuálne rokuje v parlamente. „Potrebujú nad ňou kontrolu, aby dosiahli tzv. interpretačnú suverenitu“, vysvetľuje. 

    „Potrebujú, aby im vo verejnom priestore čím menej informačných kanálov robilo konkurenciu a spochybňovali kroky, ktoré politicky robia. Na druhej strane získavajú kanály, ktorými môžu propagovať seba, svoje politiky. To, čo sa bude nazývať štátnou propagandou“, hovorí expert na hybridné hrozby. 

    Cieľom je udržať sa pri moci aj ďaľšie volebné obdobie. „Mať kontrolu nad verejnoprávnym médiom im v tom rozhodne môže pomôcť“, dodáva.

    Hrádzou...

  • Niektorí koaliční politici okamžite po atentáte začali obviňovať opozíciu alebo dokonca médiá. Ako na to médiá reagujú? Vládu bude riadiť jeden z podpredsedov a bude normálne fungovať. Demisiu vlády by priniesla až kóma alebo smrť premiéra, keďže vláda je viazaná na osobu premiéra, hovorí odborník na ústavné právo.

    Čo bude táto udalosť znamenať pre štát a spoločnosť, si v dnešnom podcaste rozoberieme so šéfredaktorom Aktualít Petrom Bárdym, ústavným právnikom Vincentom Bujňákom, a aj s bezpečnostným analytikom Martinom Královičom. Budete počuť aj reakcie politikov – prezidentky Zuzany Čaputovej, lídra opozície Michala Šimečku, a zástupcov koalície Ľuboša Blahu a Andreja Danka.

    Nahrával Peter Hanák.

  • Spoločnosť OpenAI predstavila novú verziu chatbota ChatGPT 4o s viacerými novými funkciami. Google zasa ukázal svoje riešenie na generovanie videí a tiež hlasového asistenta. Zaujímavú správu prináša aj tretí hráč, spoločnosť Anthropic s chatbotom Claude. O novinkách sa rozprávajú redaktori Živé.sk Ján Trangel a Maroš Žofčin.

    V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

    Aké novinky prináša ChatGPT 4o.Prečo zrejme vyrieši dlhoročných problém hlasových asistentov.Že sa Google snaží dobiehať OpenAI, no nedarí sa.Všetci čakáme, ako sa teraz zachová Apple.Na Slovensko konečne prichádza aj tretí pôsobivý chatbot.

    Témy, o ktorých v podcaste hovoríme:

    OpenAI predstavil GPT-4o: Prelomový model, ktorý rozumie textu, obrázkom aj hlasu v reálnom časePrehľadne a stručne: Tieto novinky v chatbote ChatGPT sa oplatí vyskúšaťFilmárov z nás spraví aj Google: Predstavil vlastný generátor videí, konkurovať bude Sora od OpenAIAI asistent, s ktorým si môžete voľne pokecať: Google odhaľuje projekt AstraVeľká novinka, vážny konkurent pre ChatGPT a Gemini už je dostupný v Európe

    Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

  • Kandidátka PS vo voľbách do europarlamentu Veronika Cifrová Ostrihoňová v relácii Na rovinu.

    Vo podcaste s Veronikou Cifrovou Ostrihoňovou sa dozviete:

    – do 1. minúty – či nemá rodinné spojenie s biopalivovou lobby;

    – po 1:30 – ako zbohatla jej rodina;

    – od 2:00 – ako by sa zachovala, keby sa v Európskom parlamente hlasovalo o biopalivách;

    – po 4:00 – či hovorí celú pravdu, keď obhajuje komunikáciu svojho manžela s Mariánom Kočnerom;

    – po 4:50 – že o komunikácii svojho manžela s Kočnerom sa dozvedela, až keď to vyšlo verejne;

    – o 9:00 – či sa niekedy stretla s Marianom Kočnerom;

    – po 9:20 – či Marcelu Kosovú diskvalifikuje zabíjačka s Marianom Kočnerom a čím je to iné ako Sajfova komunikácia;

    – od 10:50 – čím je dnešný pokus o ovládnutie RTVS iný ako keď v roku 2017 SNS ovládla RTVS cez Jaroslava Rezníka;

    – po 12:20 – že vláda ide po slobode médií a chce monopol na informácie;

    – okolo 16:00 – či nemala z RTVS odísť skôr, aby svojou kandidatúrou nepoškodila inštitúciu;

    – od 18:00 – že mala ponuku kandidovať v eurovoľbách za koalíciu PS-Spolu už v roku 2019;

    – po 19:00 – čím bola zaujímavá pre PS a či si ju vybrali podľa počtu influencerov;

    – okolo 22:00 – či je jej instagram kanálom pre lídra kandidátky Ľudovíta Ódora;

    – po 25:50 – či ako influencerka prišla o komerčné spolupráce, keď vstúpila do politiky;

    – od 27:00 – či je v poriadku, že Rytmus a Attila Végh prišli o spolupráce po vyjadreniach podpory politikom;

    – po 30:30 – či by sme mali odsledovať Rytmusa na sociálnych sieťach;

    – od 31:00 – čo chce presadzovať v europarlamente;

    – po 32:00 – čo znamená udržanie Slovenska v Európe a či to nie je fiktívna hrozba;

    – od 36:00 – či nejde do EP presadzovať aj to, čo je už vlastne presadené a vyriešené;

    – po 36:50 – či si neodporuje, keď tvrdí, že bude dozerať na dodržiavanie európskeho práva na Slovensku a zároveň, že nebude žalovať v Bruseli;

    – od 38:00 – ako by mala EÚ regulovať sociálne siete;

    – od 39:20 – že chce na európskej úrovni presadiť jednotnú definíciu znásilnenia.

  • Rusko nevníma Európsku úniu ako politickú entitu, ktorá je schopná prijať nejaké geopolitické rozhodnutie a to logicky vyplýva z jej politického usporiadania. Mňa prekvapuje, že ani teraz tu neexistuje relevantná politická sila, ktorá by si to uvedomovala a chcela urobiť z Únie niečo, čo nás bude bezpečnostne chrániť, hovorí bývalý minister obrany a jeden zo zakladateľov SDK Ivan Šimko. A ako vidí možnosť spolupráce KDH so Smerom?

    „KDH by tu malo byť na pozore. Premiér tým sleduje dva zámery. Jednak si chce nás, kresťanských demokratov, priaznivejšie nakloniť , ale zároveň sa pokúsi loviť v našom voličskom rybníku. Lebo čím viac budeme stáť po boku progresívcov, tým menej tomu budú rozumieť práve naši voliči. A Fico to dobre vie. Chce to teraz z našej strany chirurgicky presný postoj. Na jednej strane by sme sa už nemali podieľať na tej démonizácii politickej scény. Mali by sme mať silu vzoprieť sa tej primitívnej, ale nebezpečnej politickej logike, v ktorej jedna polovica národa chce lynčovať predstaviteľov tej druhej – a samozrejme aj naopak. Pretože toto bude pre mnohých konzervatívne cítiacich voličov stále viac dilemou, či nám o konzervatívne hodnoty naozaj ide, keď nám ich Fico ponúka ako na tácke. Na druhej strane však musí byť jasné, že v mocenskom zápase, ktorý je súčasťou aj demokratickej súťaže, stojí KDH na celkom opačnom póle, ako Ficov Smer. Máme celkom inú víziu Slovenska, Európy, sveta, nespravodlivej vojny Ruska proti Ukrajine a v mnoho, ďalších, politicky a ľudsky významných veciach. Odlišnú predstavu od tej jeho, ale inú aj od toho, čo hlása Progresívne Slovensko, ako aj strany bývalej vládnej koalície.“

    To hovorí na margo snahy premiéra a šéfa Smeru Roberta Fica politicky vykostiť KDH bývalý minister vnútra i obrany, expodpredseda KDH a jeden zo zakladateľov SDK, ktorá porazila Mečiara Ivan Šimko. Prečo je podľa neho politika KDH principiálne nezlučiteľná s predstavami SMERU a prečo sa Kresťanskí demokrati potrebujú vymedziť aj voči Progresívnemu Slovensku? No a môže sa zopakovať úspech SDK, ktorá v roku 1998 porazila mocného muža slovenskej politiky Vladimíra Mečiara?

    „Bez kompromisov sa nedá robiť demokratická politika no dnes je najväčší frajer ten, kto hovorí, že kompromisy nerobí. No ale s tým sa demokratická politika fakt robiť nedá,“ hovorí spolutvorca SDK Ivan Šimko.

    No a aká je jeho predstava o budúcnosti Európy čeliacej ruskej invázií na Ukrajine, ktorá sa ani napriek tejto hrozbe nedokázala mocensky zmobilizovať a čeliť agresívnym výzvam tejto doby bez spoliehania sa na vojenskú ochranu USA? A prečo je, podľa neho, načase opustiť predstavu o sile národného veta a vydať sa radšej na cestu federalizovanej Únie?

    Ráno Nahlas s exministrom obrany i vnútra a spoluzakladateľom SDK Ivanom Šimkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

  • Je koniec sporov medzi SNS a Hlasom? Koaliční partneri sa dnes podržali pri odvolávaní ministeriek Šimkovičovej a Dolinkovej. Ako to je sa viac ukáže pri hlasovaní o zmenách, ktoré sa týkajú Fondu na podporu umenia. Budete počuť redaktora Aktualít Mareka Biróa.

    Andrej Danko totiž očakáva, že Hlas a Smer zahlasujú za ich návrhy v kultúre. Ak by to tak nebolo, tak by bol podľa Danka v koalícii problém. O situácii v koalícii budeme hovoriť s politológom Erikom Lášticom.

    Politológ hovorí, že Andrej Danko robí to, čo skúšal už v predchádzajúcej koalícii so Smerom a Mostom-Híd. Mohol to vyhodnotiť, ako úspešné. „Andrej Danko sa snaží tým, že často bez varovania otvára nové požiadavky, ktoré sú prekvapujúce pre koaličné strany a ich lídrov, dosiahnuť silnejšiu pozíciu, ktorá nemá v kolalícii pre výsledok vo voľbách. Táto sa strégia môže byť úspešná, lebo má moment prekvapenia, nastoluje požiadavku, na ktorú musia reagovať tým, že do toho vstúpia média," približuje Láštic. Dodáva, že Danka to však do budúcna oslabuje ako partnera.

    Moderuje Denisa Hopková.

  • Štvorica redaktorov ŠPORT.sk opustila svoje domovy a o športový azyl požiadala v susednom Česku. Nateraz sa síce všetci usadili v Ostrave, ale dúfame, že budúci týždeň sa pozrú aj do Prahy.

    Na Morave mapujú nielen dianie okolo hokejového národného tímu Slovenska, ale fanúšikom ukazujú aj zákulisie svetového šampionátu, na ktorom nechýbajú ani viaceré veľké hviezdy z NHL.

    Aký bol včerajší hrací deň MS v hokeji 2024 sa dozviete v dnešnej epizóde nášho nepravidelného šampionátového podcastu Z tribúny.

  • Slovensko má za sebou ďalší epický zápas na MS v hokeji 2024 v Česku. Napriek tomu, že sme jasne vyhrávali o 3 góly, tak sme sa zrazu striasli o výsledok a prosili hokejového Boha, aby zastavil americký uragán z tretej tretiny. Napokon naše modlitby vyslyšal.

    Keď Miloš Kelemen strelil prvý gól, aréna v Ostrave sa otriasala v základoch. Keď sme o niekoľko minút neskôr vyhrávali už 2:0, naši fanúšikovia boli v obrovskej eufórii. Keď zverenci Craiga Ramsayho viedli 4:1, mnohí diváci si pretierali oči, či to nie je sen.

    Avšak následne prišla studená sprcha v podobe troch gólov v záverečnej tretine a zrazu bolo 4:4. Opäť sa tak potvrdilo, že na vysnívaný postup do štvrťfinále sa aj tento rok poriadne nadrieme. O všetkom napokon rozhodol v predĺžení Miloš Kelemen, ktorý pôvodne ani nemal byť na svetovom šampionáte.

    Celý zápas USA - Slovensko na MS v hokeji 2024 opäť detailne rozobrali hokejoví odborníci ŠPORT.sk Marek Marušiak a Peter Kúdelka. Ich zaujímavú debatu si môžete pozrieť spoločne s nami.

    Čo sa dozviete v rozhovore?prečo sme neustrážili vedenie o 3 góly?bojíme sa zdolať silného súpera?už pri úvodnom buly Brady Tkachuk zazeral na Martina PospíšilaSamuel Hlavaj by mal byť minister obranyprečo sa hovorí, že je takmer nemožné, aby Šimon Nemec dal gól z prveja prečo ho potom dal v zápase proti USA?po dvoch rozcvičkových zápasoch hral Miloš Kelemen extrémne dobreprečo by boli zaujímavé samostatné nájazdyčo sa deje s prvým útokom, ktorý zatiaľ nedáva gólyže Miro Grman nenosí suspenzor a strela od modrej ho musela naozaj bolieť
  • „Jediným cieľom zákona o STVR je ovládnutie verejnoprávneho média, Reportéri bez hraníc volajú po stiahnutí zákon v tejto podobe“, tvrdí Pavol Szalai z parížskej centrály tejto medzinárodnej organizácie na ochranu novinárov. 

    Vládne zámery s verejnoprávnou RTVS idú do finále. Tá pôvodná rovno skončí, aby tu mohla vzniknúť nová – podľa vládnych politikov až teraz verejnoprávna a „viac objektívna“. Najmä v oblasti spravodajstva a publicistiky, ako to stojí rovno v predkladacej správe. Deklarovaným dôvodom zmien je údajná „nespokojnosť verejnosti a ich voličov“, ako opakuje vládna väčšina. A tak po rozpustení pôvodnej s odchodom súčasného vedenia presúvajú voľbu štatutára z parlamentu na radu. Na radu, ktorá vzíde z nominácií politicky nominovaných ministrov a poslancov. A ešte aj v názve má byť viac národného, nakoľko ten súčasný má „degradovať slovenský národ“. 

    Len v horizonte dní medzinárodná organizácia Reportéri bez hraníc Slovensku zaznamenala až „voľný pad“ v rebríčku slobody tlače. Len za posledný rok sme padli o 12 priečok. Hodnotenie pritom ešte nezachytilo zmeny s RTVS. 

    Čo to môže urobiť s kvalitou demokracie u nás? A čo prípadne hrozí Slovensku, ak budú vládne kroky v rozpore s nedávno prijatým aktom o slobode médií? Téma pre Pavla Szalaia z Reportérov bez hraníc. 

    „Ficove tvrdenia o tom, že RTVS porušuje ľudské práva, sú nezmysel“, tvrdí Szalai. Dôkazom je podľa neho už len obyčajná štatistika Rady pre mediálne služby. Z desiatok až stoviek podaní sa RTVS týkala malá časť. A ak sa má hovoriť o sankciách, tak ide podľa neho o ojedinelé prípady. 

    „Oni ani neskrývajú, že chcú ukoristiť verejnoprávnu RTVS. Je to pre nich len volebná korisť. Vnímajú to tak, že na jednej strane sú liberálne médiá, ktoré ovládnuť nemôžu – aj keď im hádžu polená pod nohy - na druhej to bude ich STVR, ktorá sa stane novým Tv Slovanom. A odtiaľ pôjde ich propaganda“, hovorí Szalai. Vidí v tom rovno oslabenie súdržnosti demokratickej spoločnosti. 

    V kontexte prijímania nového zákona o STVR pripomína záväzok strany Hlas-SD, ktorý dala organizácii Reportéri bez hraníc pred septembrovými parlamentnými voľbami. „Hlas-SD sa hlási k ochrane slobodnej žurnalistiky a rovnako akékoľvek zmeny, ktoré by sa týkali slobodnej a zodpovednosť žurnalistiky, musia byť prekonzultované s odbornou verejnosťou. Takýto záväzok a podporu dala za túto stranu exministerka Ľubica Laššáková“, uvádza Szalai. 

    „Nasledujúci vývoj nezávisí len od vlády“, poznamenáva Pavol Szalai. „Chcem to zdôrazniť: závisí aj od občianskej spoločnosti, protestov. Závisí od samotných novinárov v RTVS, ktorí sú mobilizovaní a ja im za to ďakujem. A samozrejme závisí od Európskej komisie, ona bude zohrávať rozhodujúcu úlohu“, dodáva. 

    „Zákon o STVR odporuje európskej norme o slobode médií, ktorá obsahuje silné záruky pre nezávislosť verejnoprávnych médií. Ak slovenský zákon prejde, Slovensko bude mať zarobené na tzv. konanie pre porušenie európskeho práva. A môže sa stať, že pôjde až na Európsky súdny dvor, ktorý môže rozhodnúť aj o finančných sankciách“, upozorňuje Pavol Szalai. 

    Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

  • Korupcia v ruskej armáde nahrávala Ukrajine a aj preto Sergej Šojgu skončil vo funkcii ministra obrany. Sú to pre nás zlé správy, lebo je jasné, že Rusko sa pripravuje na veľmi dlhú vojnu. Je to však zároveň signál, že Vladimir Putin je nespokojný s doterajším vývojom vojny, zhodujú sa odborníci.

    Alexander Duleba má ešte aj ďalšiu interpretáciu – takzvaný civilný mocenský blok si chcel odkrojiť väčší kus koláča ako silový blok, a ministerstvo obrany je aktuálne najväčší objednávateť v ruskej ekonomike. Tá je už tak nastavená na vojnu, že ak sa vojna skončí, Rusko čaká krach. Rusko tak zrejme bude viesť vojny až do svojho kolapsu.

    V dnešnom podcaste budete počuť najnovšie informácie o dianí v Kremli a analýzy politológa Grigorija Mesežnikova a experta na Rusko a Ukrajinu Alexandra Dulebu.

    Nahrával Peter Hanák.

  • Má 20 rokov a okrem juniorských šampionátov stihol odohrať aj tri seniorské, jednu olympijskú kvalifikáciu a absolvoval aj premiéru pod piatimi kruhmi, kde sa podieľal na zisku historicky prvého cenného kovu pre Slovensko. Šimon Nemec sa okrem iného ako celková dvojka draftu 2022 dočkal aj debutu v NHL a na tohtoročných majstrovstvách sveta bude patriť medzi opory reprezentácie.

    Sezónu začínal na farme v AHL, v decembri sa však dočkal debutu v NHL a v drese New Jersey Devils odohral napokon 60 zápasov, v ktorých si pripísal 19 bodov. Hoci sezóna pre jeho klub v zámorí sa skončila, Šimon Nemec ju zavŕši v slovenskom drese účasťou na svojom štvrtom seniorskom svetovom šampionáte. I keď hráči spod Tatier hrajú základnú skupinu v Ostrave, talentovaný obranca verí, že posledné zápasy odohrá s tímom práve v Prahe.

    V najnovšej epizóde relácie Góly z bufetu na ŠPORT.sk sa rozhovoril o tom, kto vymyslel legendárnu hlášku, kedy sa prestal obávať, že ho pošlú späť na farmu, ako prežíval prvý zápas a gól v NHL, v čom je náročnejší život mimo ľadu, prečo body nie sú všetko, aké výhody má posadenie na tribúnu, či je lepšia atmosféra v Nitre, alebo v New Jersey, ako vníma konkurenciu na MS a aké sú jeho očakávania od šampionátu.

  • Rodina v Nemecku to skúsila a je z toho krásny príbeh. V Chorvátsku majú nové inteligentné radary a chceli by ste zažiť noc v múzeu? My vás do jedného výnimočného pozveme. Nielen tieto informácie sa dozviete v auto-moto podcaste portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. O jazdenkách vieme všetko.

  • Štvorica redaktorov ŠPORT.sk opustila svoje domovy a o športový azyl požiadala v susednom Česku. Nateraz sa síce všetci usadili v Ostrave, ale dúfame, že o necelé 2 týždne sa pozrú aj do Prahy.

    Na Morave budú mapovať nielen dianie okolo hokejového národného tímu Slovenska, ale fanúšikom predstavia aj zákulisie svetového šampionátu, na ktorom nechýbajú ani viaceré veľké hviezdy z NHL.

    Aký bol včerajší hrací deň MS v hokeji 2024 sa dozviete v dnešnej epizóde nášho nepravidelného šampionátového podcastu Z tribúny.

  • „Reči o zvrhlom umení ma úprimne desia pretože otázkou je, či potom nenastúpime cestu nielenže nepodporovať také umenie, ale priamo ho zakázať,“ hovorí šéf Fondu na podporu umenia Róbert Špoták. Pôjdeme cestou zákazov umenia, ktoré sa nepáči našim dnešným mocným?

    Slovenský! Slovenský a žiadny iný – či skôr náš a ministersko-poslanecký? Takto nejako v duchu motta aktuálnej ministerky kultúry pristúpila vládna koalícia k takpovediac upratovaniu v ďalšej nezávislej inštitúcií v rezorte kultúry, v tomto prípade Fondu na podporu umenia.

    „Ja tomu úprimne nerozumiem, čo to znamená to (ministerkino) "Slovenská a žiadna iná" lebo to, kto sa čím inšpiruje, odkiaľ to prichádza alebo s akými kontextami pracuje to tu bolo v kultúre a umení predsa vždy. Kultúra neexistuje izolovane od nejakých iných kultúr a vplyvov, tobôž v strede Európy. Veď to sa ani nedá,“ hovorí aktuálny šéf Fondu Róbert Špoták.

    Ako bude vyzerať fond na podporu po zásahoch vládnej moci, ktorá sa zjavne vydala na dlhý pochod inštitúciami s cieľom ich ovládnuť a napokon ich aj znormalizovať na ich mentálny obraz?

    „Pozmeňujúci návrh z dielne poslanca SNS Michelka by mal ďalekosiahle následky na fungovanie celej tejto inštitúcie, pričom na istú dobu by bol Fond paralyzovaný a rozhodne by bol potlačený odborný prvok v jeho rozhodovaní. Ak by tento jeho návrh prešiel, bál by som sa o verejnoprávnosť Fondu,“ hovorí šéf FPU Róbert Špoták

    Fond – ako verejnoprávnu ako aj samosprávnu a nezávislú inštitúciu na podporu kultúry v celej jej rozmanitosti a podľa jej vlastných potrieb, pritom nezaložil žiadny kovaný liberál či dokonca progresívec, je to dielo vtedajšieho ministra kultúry za SMER Mareka Maďariča.

    Fond dlhé roky fungoval k spokojnosti kultúrnej obce i moci – až na opakovane vyčítaný nedostatok finančných zdrojov vo Fonde. Dnes však vládnej moci nezávislosť Fondu evidentne prekáža a tak sa hrá o jeho tvrdé ovládnutie politickou mocou, no paradoxne, bez akéhokoľvek záujmu o komunikáciu s tými, ktorých sa toto rozhodnutie bytostne týka. Aktuálny šéf Fondu preto pripúšťa aj celkom obyčajné motívy takejto snahy o ovládnutie Fondu, akými sú napríklad závisť, žiarlivosť alebo snaha aj takýmto spôsobom si zaviazať lojalitu časti kultúrnej obce a za verejné zdroje si takpovediac „kupovať“ vplyv či popularitu.

    „Debata o kultúrnej politike by naozaj mala byť o systéme, nie o konkrétnych žiadostiach či boli alebo neboli podporené a prečo, to by rozhodnutiach,“ dodáva Róbert Špoták.

    Počúvate Ráno Nahlas, tentoraz o Fonde na podporu umenia a jeho fungovaní, ale reč bude aj o našej kultúre a jej "slovenskosti", no i o kompetentnosti, či nekompetentnosti, aktuálnej vládnej moci. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

  • Slovensko má za sebou druhý zápas na MS v hokeji 2024. Do tabuľky ostravskej B-skupiny sme si po piatkovej prehre s Nemeckom (4:6) a nedeľňajšom víťazstve nad Kazachstanom (6:2) pripísali prvé tri body. Je zrejmé, že na vysnívaný postup do štvrťfinále sa aj tento rok poriadne nadrieme.

    Po záverečnom hvizde rozhodcu si Marek Marušiak známy z našej relácie Góly z bufetu sadol za okrúhly stôl s hokejovým expertom a trénerom Petrom Kúdelkom, aby spoločne zanalyzovali slovenský národný tím od A až po Z.

    Výsledkom je zaujímavá debata dvoch odborníkov, ktorú si môžete pozrieť spoločne s nami na ŠPORT.sk.

    Čo sa dozviete v rozhovore?Marek Marušiak a Peter Kúdelka sa ešte vrátili k piatkovému zápasu s Nemeckom a „coach's challenge” Craiga Ramsayhozhodnotili náš dominantný výkon proti Kazachstanuporozprávali sa o Jurajovi Slafkovskom a Martinovi Pospíšiloviokomentovali formáciu za formáciou, jednu obrannú dvojicu za druhounevynechali ani brankárarozobrali, čím je tretí útok v zložení Regenda-Pospíšil-Kelemen taký výnimočný a prečo Slovensko takú „checking line” doteraz ešte nikdy nemaloprečo sa Šimonovi Nemcovi a Martinovi Fehérvárymu hrá lepšie na 6, resp. 7 obrancov
  • Aj vy ste si už niekedy vypočuli, že sa správaním podobáte svojej mame? Možno si to ani neuvedomujeme, ale tak, ako nám to dokazuje história, dokazujú to aj najnovšie výskumy. V čom všetkom sme si s mamami podobné a v čom nás dokážu ovplyvniť? Práve dnes na Deň matiek, by sme na to nemali zabúdať.

    Ako deti svoje mamy milujeme a vzhliadame k nim, čím sme však staršie, tým je tento vzťah náročnejší. Kým niekto má so svojou mamou priam idylický vzťah, niekto má práve naopak, so svojou mamou vzťah komplikovaný. Nech je to ale tak či onak, mnohé ženy si vypočujú, že sa na svoju mamu v mnohom podobajú.

    Najnovšie štúdie a výskumy ukazujú, že mamy dokážu svoje dcéry ovplyvniť v mnohých oblastiach. Sú to totiž práve mamy, ktoré ovplyvňujú správanie dcér v blízkych vzťahoch s ostatnými, zohrávajú významnú úlohu pri názore na svoje vlastné telo, mamy dokonca dokážu ovplyvniť budúce kariéry a výber povolania svojich dcér. Dokonca existujú dôkazy, že poruchy nálady sa geneticky prenášajú z matky na dcéru. Zdá sa vám to povedomé?

    Ak ale máte pocit, že je tomu tak len dnes, ste na omyle. Vzťah matky a dcéry bol veľmi dôležitý už v minulosti a boli to práve mamy, ktoré si boli svojim dcéram tými najbližšími. Kým chlapci prirodzene vzhliadali k otcom, pre dievčatá bola mama tou najdôležitejšou osobou. Dievča sa okolo 5-6 rokov dostalo pod kuratelu mamy, ktorá ho postupne zaúčala do domácich prác a pripravovala ju na život manželky, matky a gazdinej, učila ju krôčik po krôčiku všetky domáce práce, ktoré raz bude potrebovať. Niet sa preto čo čudovať, že mama a dcéra mali k sebe veľmi blízko. Vypočujte si podcast o tom, ako to bolo v minulosti.

    V podcaste sa ešte okrem iného dozviete

    -ako boli v spoločnosti vnímané mamy, aký bol ich vzťah s deťmi

    -či bola v minulosti napríklad mama pre dcéru aj kamarátka?

    -či sa zdôverovali ženy s nejakými problémami alebo aj napríklad láskami svojim matkám

    -čo všetko museli mamy naučiť svoje dcéry do života