Avsnitt
-
Bývalý dlhoročný politik Smeru Marek Maďarič je dnes nestraník a nepolitik. Odpoveďou na rast krajnej pravice v Európe by podľa neho malo byť, aby ich oponenti robili lepšiu politiku. Tvrdí, že SNS stráca politické akcie a je nepomer medzi ich percentami a tým, čo všetko by chceli. Ako pokus o atentát zmení Roberta Fica, ešte iba uvidíme. Demokracia na Slovensku však podľa neho ohrozená nie je.
V podcaste s Marekom Maďaričom sa dozviete:
– od 1. minúty – prečo majú eurovoľby dosah na vnútornú politiku krajín ako Francúzsko a Belgicko;
– po 4:00 – prečo stranu Marine Le Penovej nepovažuje za takú veľkú hrozbu;
– od 8:00 – že odpoveďou na nárast tvrdej pravice je robiť lepšie politiku;
– po 11:00 – či sa Smer hodí medzi eurosocialistov, ktorí sami seba nazývajú progresívcami, alebo skôr k Viktorovi Orbánovi;
– od 13:00 – že eurosocialisti možno budú potrebovať piatich europoslancov Smeru;
– po 14:40 – že Smer môže zmeniť názor na Ursulu von der Leyenovú;
– od 17:30 – prečo by Robert Fico nemal ustúpiť SNS a mal by znova nominovať Maroša Šefčoviča na post eurokomisára;
– po 19:30 – že SNS stráca politické akcie a musí to vidieť aj Smer;
– od 21:30 – ako Robert Fico po atentáte získal príťažlivosť a ohrozuje to Hlas;
– po 23:30 – že Matúša Šutaja Eštoka vníma ako nespojeného so Smerom;
– od 26:50 – ako číta prvý prejav Roberta Fica po pokuse o atentát;
– po 31:30 – či na Slovensku prebieha orbanizácia médií;
– od 33:00 – že u nás nevlastnia médiá Ficovi ľudia a televízie nebudú provládne, ale neutralizované;
– po 35:00 – že podľa neho nejde o koniec demokracie, aj keď tu naozaj prebieha zápas o jej podobu;
– od 40:00 – že Viktor Orbán je fascinujúci a jeho tajomstvo nespočíva len v ovládnutí médií;
– po 41:00 – že najdôležitejšie je, kto sa stane riaditeľom RTVS alebo STVR;
– od 45:00 – že Martina Šimkovičová nie je najrozhodujúcejší človek na ministerstve kultúry.
-
Ubehlo pár dní od európskych volieb. Je dnes jasnejšie, ako môže vyzerať nová podoba europarlamentu? Môžu euroskeptické a krajne pravicové strany paralyzovať europarlament napríklad v otázke pomoci napadnutej Ukrajine ?A čo znamená pre Európsku úniu, že lídri dvoch najväčších krajín Únie - Emmanuel Macron a Olaf Scholz - v eurovoľbách pohoreli? V podcaste odpovedá šéfredaktorka portálu Euractiv Zuzana Gabrižová.
„Nedá sa čakať, že by bol europarlament paralyzovaný krajne pravicovými silami, lebo taká matematika nie je," vysvetľuje Gabrižová v podcaste. Dodáva však, že kým doteraz bola krajná pravica v europarlamente bez ambícií, tentokrát bude viac sebavedomá s chuťou vstupovať do tvorby európskych politík.
Pred Európskou úniou je aj iná výzva. Blížiace sa americké voľby, ktoré by mohli víťazstvom Donalda Trumpa priniesť viaceré otázky ohľadom budúcnosti NATO, či vojenskej pomoci Ukrajine. No a najnovšie budú dôležité aj voľby vo Francúzsku, ktoré prichádzajú po neúspechu francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona v eurovoľbách. Má Európa pred sebou náročné mesiace? „Je perspektíva, že sa zleje viac vecí. Marine Le Penová vyhrá voľby, Donald Trump sa stane novým prezidentom. Je to niečo, čo mení všetko. Najmä v otázke bezpečnosti," vysvetľuje odborníčka na európsku politiku.
Témou podcastu je aj slovenské zastúpenie v europarlamentu. Aký hlas bude mať Slovensko po eurovoľbách? Gabrižová hovorí o tom, že Progresívne Slovensko aj v dôsledku neúspechu liberálnych strán vo Francúzsku a Nemecku posilní svoju pozíciu vo frakcii Obnovme Európu. Nie je teda vylúčené, že by im opäť patrila stolička podpredsedu parlamentu.
K tomu, že by európski socialisti obnovili členstvo Smeru je skeptická. „Predstavitelia Smeru hovoria, že sa chcú pokúšať obnoviť členstvo v socialistoch a demokratoch, ale zároveň hovoria B - pri rešpektovaní ich programu. Osobne to nevidím veľmi realisticky. Zdá sa mi, že by bolo veľmi ťažké pre socialistov a demokratov vysvetliť, prečo je v poriadku prijať stranu Smer-SD s tými programovými tézami, ktoré momentálne razí a s ktorými kandidovala do eurovolieb," uzatvára Zuzana Gabrižová.
Moderuje Denisa Hopková.
-
Saknas det avsnitt?
-
Nielen hlava štátu, ale najnovšie aj predseda vlády či predseda parlamentu zrejme budú mať nárok na doživotnú rentu vo výške poslaneckého platu. Nárok na ňu majú, ak vykonávali funkciu najmenej dve úplné, neskrátené volebné obdobia. Vypláva to z návrhu Lex atentát, ktorý dnes predložila vláda. Budete počuť ministra obrany Roberta Kaliňáka a ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka.
V podcaste budete počuť aj reakcie opozície - a to Michala Šimečku a Márie Kolíkovej. Niektoré veci z lex atentátu nesúvisia nijakým spôsobom s bezpečnosťou ústavných činiteľov a ich ochray. Doživotný plat premiéra nezvýši bezpečnosť, zhodujú sa.
Nárok na doživotný plať v praxi doposiaľ spĺňa len premiér Robert Fico. Viac v podcaste priblíži šéf politického oddelenia Aktualít Martin Sliz. Hovoríme aj o ďalších opatreniach z Lex atentátu, ale aj o nehnuteľnostiach, na ktoré majú nárok najvyšší ústavní činitelia.
Moderuje Denisa Hopková.
-
Finančné podvody už nie sú rarita, ale stali sa našou každodennou súčasťou. Či už ide o podvodné e-maily, SMS, telefonáty, bazoše, súťaže alebo investovanie, podvedený môže byť takmer každý z nás. Najväčšie objemy sa však, paradoxne, dajú nabrať práve pri investovaní.
Podvodníci sa prostredníctvom vzdialeného prístupu dostanú do internetového bankovníctva a človek môže takto prísť nielen o šancu znásobiť svoje úspory, ale prísť aj priamo o svoje našetrené peniaze. Aj to sú neduhy investovania s neznámymi.
Na čo si dať pozor a prečo nezdieľať svoj prístup do počítača v podcaste Na tému vysvetlil Juraj Praženka, vedúci oddelenia Riadenia kontinuity činností vo VUB banke, ktorý zároveň dočasne zastupuje oddelenie prevencie podvodov.
Podcast vznikol v spolupráci s VÚB bankou.
-
Keď agresor a jeho podporovateľ zdieľajú s tebou hraničnú čiaru. Personifikovane Putin a Lukašenko a ich Rusko a Bielorusko vo vzťahu k Litve. Naviac – keď na tvojom území leží koridor Suwalki, ktorý je aktuálne označovaný za najnebezpečnejšie miesto na zemi. Len pred pár dňami tam východné krídlo Aliancie cvičilo logistiku nasadenia pre prípad útoku. A bol tam aj náš Peter Sabo, ako jediný akreditovaný novinár z našich končín.
Aká je perspektíva vojny z pohľadu trojmiliónovej Litvy, ktorej susedom sú Rusko a Bielorusko? Ako vnímajú svoje členstvo v Aliancii a aké sú nálady v súvislosti s prípadnou obranou krajiny?
Litva ako člen Európskej únie a Nato očami reportéra Aktualít.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Slovensko pozná mená nových, či staronových europoslancov. Päť politických strán získalo viac ako 5 % voličských hlasov. V podcaste budete počuť krátke rozhovory so zvolenými europoslancami - Ľudovítom Ódorom (Progresívne Slovensko), Katarínou Róth Neveďalovou (Smer-SD) a Miriam Lexmann (KDH).
Výsledky volieb na Slovensku, ale aj v iných krajinách a budúcu podobu europarlamentu v podcaste rozoberáme aj so šéfom Kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku Robertom Sermekom a komentátorom Andrejom Matyšákom.
Môže ovplyvniť fungovanie europarlamentu nárast krajnej pravice? Šéf Kancelárie európskeho parlamentu na Slovensku Robert Sermek v podcaste hovorí, že si musíme počkať. „Treba si počkať, ako budú schopní spolupracovať. Sú rôznorodí, nevie sa, či budú vedieť vytvoriť spoločnú frakciu. Najbližšie týždne ukážu, ako sa sformujú frakcie," približuje.
Slovensko v rámci účasti v eurovoľbách konečne nie je na chvoste. „Prvýkrát v histórii nebude posledné. Videli sme nižšie čísla v Chorvátsku, Litve," hovorí Robert Sermek.
Podcast Európa vzniká v spolupráci redakcie Aktuality.sk s Európskym parlamentom.
Moderuje Denisa Hopková.
-
Začala sa júnová schôdza parlamentu. Posledná pred letnými prázdninami. A ak vládna väčšina deklaruje, že urobí poriadok napríklad s kultúrnymi fondami či Rtvs, nedarí sa jej to na vlastnom pôdoryse. Hľadanie poriadku vo vlastných vzťahoch odkazuje na leto – a ide najmä o obsadenie postu predsedu parlamentu.
Napriek tomu, že koaličná zmluva ho dáva strane Hlas, Robert Fico, Robert Kaliňák a s nimi Andrej Danko a jeho ľudia opakujú, že by mala pripadnúť SNS. A napriek tomu, že riešenie odsúvajú na leto, z Hlasu a od jej nového predsedu zaznieva stále to isté – rešpekt k platnej koaličnej zmluve a zároveň ku koaličným partnerom. „Rešpektujeme aktuálne platnú koaličnú zmluvu a z nej vyplývajúce nároky“, hovorí Matúš Šutaj Eštok.
Dočká sa jej, či hrozí koaličná kríza?
„Toto je len pokračovaním nerešpektu, resp. pohŕdaním strany Hlas, keď im chcú zobrať túto funkciu. Na druhej strane je to podmienené tým, že Andrej Danko je neriadenou strelou“, tvrdí politológ Radoslav Štefančík. „Je možné, že ak by nedostal tento post, bude nestabilným prvkom koalície. Predstavitelia Smeru chcú mať radšej pokoj“, dodáva.
Politológ tiež konštatuje, že po tejto parlamentnej schôdzi bude Slovensko „menej transparentné a viac centralizované“. Naráža najmä na zámer koalície zrušiť verejnoprávnu RTVS a nahradiť ju novou inštitúciou STVR, ktorá je už zo zákona zaťažená politickými nomináciami aktuálnej vládnej moci rovno v jej kontrolnom orgáne.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Spoločnosť Apple na konferencii WWDC 2024 predstavila nielen nové verzie všetkých svojich operačných systémov, ale aj víziu využívania umelej inteligencie na svojich platformách. O tom, ako si Apple predstavuje svoju budúcnosť na poli AI a tiež o novinkách v iOS 18 a macOS Sequoia sa v podcaste SHARE rozprávajú redaktori Živé.sk Lukáš Koškár a Maroš Žofčin.
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:
Zmeny a nové funkcie v iOS 18.zlepšenie manažmentu okien a prepojenia zariadení v macOS Sequoia.Súbor funkcií Apple Intelligence.Vlastný nástroj na AI od Apple.Spolupráca s OpenAI.Téme sa venujeme aj tu:
Apple začal prehrávať, problémy dokonca nedokázal ani pekne zaobaliť (komentár)Poznáme veľké plány Apple pre umelú inteligenciu: Prekvapí vás, čo všetko dokážeApple predstavil iOS 18: Prekopaný homescreen, zamykanie appiek, úplne nový Mail aj FotkyApple uviedol nový macOS: Inšpiroval sa u konkurencie, v jednej veci konečne dorovnáva WindowsNový systém pre Apple Watch prinesie lepší prehľad o vašich tréningoch, zdraví aj kondíciiApple vylepšuje operačný systém svojej TV. Prináša šikovné funkcie pre milovníkov filmovHeadset Apple Vision Pro mieri aj do Európy, vylepší nielen ovládanieApple vynovil systém pre iPad. Integruje AI, vylepšuje poznámky, poteší aj počtárovApple prezradil, na akých zariadeniach pobeží iOS 18 či iPadOS 18Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.
-
V uzavretých internetových komunitách sledujú, vzájomne si zdieľajú a potom i komentujú verejné popravy či brutálne mučenie. Naša mládež sa radikalizuje. "Pointa nie je sledovanie tých brutálnych obsahov, ale práve tá komunita. Začiatok intervencie je počúvať ich a dať im zážitok prijatia, ktorého sa im v okolitom svete nedostalo, hovorí šéf internetovej poradne IPčko Marek Madro.
"Tie trendy, ktoré pozorujeme vo svete, trendy teroristických útokov ako prejavov rastúcej radikalizácie, tak oni sa postupne presúvajú aj sem, k nám a naša spoločnosť, náš systém a ani naše školstvo na to vôbec nie sú pripravené," varuje šéf internetovej poradne pre mladých IPčko Marek Madro. Práve preto IPčko prichádza s projektom "Nevypočutý", ktorý je určený ako mladým ľuďom, tak aj školám, učiteľom či školským psychológom.
"Na samom začiatku nie sú internetové online komunity, oni majú vplyv až potom ako zlyhá celý ten offlinový systém, až potom ako zlyhá rodina, škola či ulica," vysvetľuje Madro.
Napokon, už majster existencializmu J. P. Sartre hovoril: "Potrebujem druhého aby som sa lepšie pochopil", pretože práve nevypočutosť, to je jeden z dôvodov rastúcej radikalizácie našej mládeže. Tak prečo aj zdanlivo nijako a ničím nevyčnievajúci mladí ľudia u nás - neraz na samom rube zúfalstva, padajú do osídiel takej radikalizácie, akú si často nevieme ani len predstaviť? Aké sú dôvody, ako to spoznať a najmä, ako z toho celého - v tejto už i tak neistej a tekutej dobe, von?
"Je jasné, že keď hovorím, že deti si medzi sebou zdieľajú mučenie či popravy, tak je to niečo, čo nás dospelých šokuje, ale ono je to vlastne iba prostriedok ako oni strácajú cit pre to, čim spoločnosť okolo nich žije pretože oni majú pocit, že žijú v úplne inom svete, ako ten, v ktorom žije väčšinová spoločnosť.
A aké je riešenie? Znie to možno banálne, ale je to - Pravda a autenticita toho nášho reálneho sveta ako i rešpekt a najmä vypočutie sveta našich detí.
"Radikalizácia veľmi úzko súvisí s frustráciou no a keď sme frustrovaní, začneme hľadať niekoho, kto má podobné skúsenosti a podobné postoje ako my sami, hľadáme podobný príbeh, ako je ten náš. No v každej jednej chvíli toho postupu k radikalizácií, je tým mladým ľuďom možné pomôcť - len ten internet to celé extrémne zrýchlil. Naozaj to začína v tom, že tá moja osobná "ťažkosť" bola nevypočutá - že celý ten systém od rodiny po školu či komunitu jednoducho nedokázal odpovedať na tie moje problémy," hovorí šéf IPčka.
Počúvate Ráno Nahlas, dnes s Marekom Madrom a Zuzanou Juránekovou z IPčka. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
Po čiernom dni výstražný štrajk. Zamestnanci a spolupracovníci pokračujú v protestných akciách proti pripravovanej zmene verejnoprávnej RTVS. Vládna väčšina pod taktovkou SNS chce z nej mať inštitúciu, na ktorú budú môcť mať dosah – zaznievajú obavy a kritika.
Na protestnom pochode sme boli s reportážnym mikrofónom.
„Mrzí ma, že politici vnímajú verejnoprávne médium len čisto ako politické vysielanie. Ich zaujíma len obsadenie politických diskusií, ako sú zabezpečené jednotlivé strany. Ale čo skutočne robí verejnoprávna inštitúcia, ako by bolo mimo ich rámca“, tvrdí dosluhujúci generálny riaditeľ RTVS Ľuboš Machaj. Jeho manažment vyjadril podporu výstražnému štrajku zamestnancov a spolupracovníkov RTVS.
V reportáži z protestného pochodu Bratislavou, ktorý prešiel aj okolo úradu vlády a skončil pred ministerstvom kultúry vám ponúkame širokú paletu pohľadov tvorivých pracovníkov verejnoprávnej inštitúcie i jej spolupracovníkov.
Budete počuť napríklad Michal Hercega, ktorý je nevidiaci redaktor rozhlasu; tiež Tomáša Bartoníčka zo štrajkového výboru, humoristu Sama Trnku, investigatívneho reportéra Ivana Bradu, moderátora Mareka Gudiaka, politológa Jozefa Lenča, novinárku a publicistku Ľubu Lesnú, novinára Eugena Kordu, poetku Mirku Ábelovú a ďalších.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Opäť sa ukázalo, že najdôležitejší je záver kampane, tvrdí sociológ Roman Pudmarčík z agentúry Ipsos.
Posilnené Progresívne Slovensko, s implikáciou Smer je poraziteľný. Stabilizovaný Smer. Silný výkrik extrému v podobe Republiky. Oslabený Hlas. A stratená SNS.
Slovensko je po svojich piatych eurovoľbách s doteraz najsilnejšou účasťou. K urnám prišlo vyše 34 percent voličov.
Na ich výsledky, dôvody a možné následky sme sa pozreli so sociológom Romanom Pudmarčíkom z agentúry Ipsos.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Návrh zákona o mimovládkach deklaruje zvyšovanie dôvery voči mimovládnym organizáciám. Reálnym zmyslom úpravy je však skôr spochybňovať dôveryhodnosť tretieho sektora u časti spoločnosti, skomplikovať im činnosť cez ďalšiu byrokraciu, hrozbu pokút či rozpustenia. Zďaleka pritom nejde len o tie organizácie, na ktoré pravdepodobne prioritne vládne strany cielia, ale návrh je škodlivý pre celý sektor.
Prečo je transparentnosť vo verejnom priestore a v inštitúciách dôležitá aj pre bežných občanov? Odkedy sú v slovenskej politike prítomné naratívy proti mimovládnym organizáciám? Môžu aktéri v mimovládnej sfére zastupovať cudzie záujmy? Je podpora donormi v partnerských krajinách Slovenska problematická? Pomáha aj Slovensko v zahraničí projektovými schémami a grantami?
Prečo je návrh zákona o mimovládkach škodlivý a zavádzajúci? Aká je argumentácia samotných predkladateľov? Môže zákon reálne zvyšovať dôveru voči mimovládkam? Prečo návrh ovplyvní celý mimovládny sektor a čím bol inšpirovaný? V čom sú rozpory návrhu s európskym právom? Prečo je úloha mimovládnych organizácií pri zastupovaní záujmov občanov kľúčová?
Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s riaditeľom Transparency International Slovensko Michalom Piškom.
-
Dnes už naše deti v tomto vedieme oveľa zodpovednejšie, než tomu bolo kedysi, no prístup z minulých generácií zanechal na chrupe mnohých Slovákov stopy, ktorých oprava vychádza aj na tisíce eur.
Slovenský zubár však neopraví to, čo ten zahraničný pokazí. Lacné zuby zo zahraničia nás potom môžu vyjsť poriadne draho, hovorí stomatologička, MDDr. Ivana Pučeková, ktorá pôsobí na zvolenskej zubnej klinike Viktorident.
Dnes vám práve s ňou prinášame bonusovú epizódu podcastu TELO, v ktorej sa budeme venovať krásnemu úsmevu, po ktorom azda každý túži. Zo zubov, s ktorými nie sme spokojní, môžeme mať naozaj veľké komplexy a výnimkou nie sú ani ťažké psychické stavy. Čo všetko riešia v zubnej ambulancii Slováci a Slovenky, za čo si koľko priplatíme a na čo dávať pozor, sa dnes pýtame odborníčky v podcaste Telo, rozhovor viedla Henrieta Hanáková.
-
Cenné papiere, akcie, dlhopisy, bitcoiny, zlaté tehličky či nehnuteľnosti a umelecké diela– investovanie je dnes na vzostupe a pomaly ale iste sa stáva dostupné pre čoraz viac ľudí.
Vstup do investičného sveta môže byť pre bežného človeka pomerne náročný a stresujúci. Ponuky rôznych investičných produktov a spôsoby, ako zaručene zhodnotiť svoj majetok na nás číhajú z každej strany. Vyvarovať sa chybám pri prvotnom kontakte s týmto druhom produktov však nie je nemožné. Základom správneho narábania s vlastnými financiami a úsporami je najmä počúvať rady odborníkov a nastaviť si realistické ciele, ktoré sa pohybujú v rámci našich individuálnych možností.
O tom, ako sa zorientovať v spleti ponúkaných investičných produktov, a ako svoje úspory zhodnotiť s rozumom, sa moderátorka Petra Podhorcová rozprávala s portfólio manažérom spoločnosti HABERL Wealth Management, Martinom Krištoffom.
Čo sa dozviete v podcaste:
Koľko peňazí potrebujete, aby ste mohli začať s investovaním?Kto má nárok na wealth manažéra/privátneho bankára?Kedy je ideálny čas začať s investovaním?Ako si správne nastaviť očakávania?Sú Slováci dobrí investori?Aké sú aktuálne trendy v tejto oblasti?
-
Attilu Végha trýznil v dnes už legendárnej príprave pred Zápasom storočia proti Karlosovi Vémolovi. Végh vtedy knokautoval Vémolu po 127 sekundách. Teraz spojili sily opäť. Pozrite si rozhovor s trénerom Iljom Škondričom pred sobotňajšou Odvetou storočia na turnaji Oktagon 58 v pražskom Edene.
Čo sa dozviete v rozhovore?Ako je Végh pripravený na Odvetu storočia?Vrátil sa do formy aj vďaka zakázaným látkam?Ako vyzerali jeho sparringy s Jiřím Procházkom?Poznačila Véghovu prípravu kauza okolo Petra Pellegriniho?Akého Vémolu očakáva v odvete?Aké pochybnosti má o jeho príprave?Bude to Véghova definitívna rozlúčka?Kde ho vidí po konci kariéry?
-
The European elections will take place in Slovakia on eight of June. Slovaks will elect fifteen MEPs for a five-year term. This elections allow the citizens of the European Union to have their say regularly and to influence the composition and policies at the European level.
Prime Minister Robert Fico spoke publicly for the first time since the shooting in Handlová. The incident took place on 15 May. The Prime Minister was shot four times and is currently recovering from his injuries at home.
Bratislava's Devín has been very busy these days. Since the beginning of the week, the rising level of the Danube and Morava rivers has been causing wrinkles on the foreheads of the inhabitants of the city district.
This podcast used a short sample from facebook.com/RobertFico
"The Slovak Snapshots" podcast is made by Zorislav Poljak.
-
Slovensko sa ako jediná krajina sveta dištancovalo od nových zdravotníckych postupov Svetovej zdravotníckej organizácie. Na nových predpisoch sa v Ženeve dohodlo vyše 190 štátov sveta. Majú zabezpečiť, aby svet v prípade novej pandémie dokázal ľahšie koordinovať. Podľa lekára Petra Sabaku by to mohlo uľahčiť výmeny informácií, zdieľanie výsledkov výskumu, ale aj zjednodušuje nákup liekov, prípadne vakcín.
Štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Michal Štofko v podcaste hovorí, že Slovensko nenarušilo globálny konsenzus ostatných krajín, preto neatakovali schválenie - len sa disociovali od ďalšieho procesu prijímania. „Ja pevne verím, že ak by došlo k pandémii, tak budeme hľadať a nájdeme riešenie, aby sme boli včas pripravení. Sme stále platným členom WHO a na tom sa nič nemení. Nenarušili sme konzenzus, to že sme proti niektorým pravidlám je právo každej krajiny."
Zdravotnícky analytik Martin Smatana si myslí, že to, že sme sa dištancovali, nebude mať dopad na našich pacientov. Podľa neho hrozil aj horší scenár. „Som rád, že sme dopadli takto. Hrozila nám totiž oveľa vážnejšia situácia. Čisto teoreticky mohli sme na rokovaní v Ženeve mohli vyvolať hlasovanie o nariadeniach. My sme de facto zakceptovali naridenia, len sme povedali, že sa od nich dištancujeme. No keby sme vyvolali hlasovanie, tak by sme tým pravdepodobne narušili jednotnú pozíciu Európskej únie, lebo sme tam ako súčasť EÚ, a zároveň by sme spôsobili, že by saaktualizácia neprijala jednohlasne, ako býva zvykom pri takýchto materiáloch WHO. Vystúpili by sme z jednotnej pozície a narušili konsenzus ktorý tam bol," vysvetľuje v podcaste.
Dodáva, že mu to preto príde ako PR určitej skupiny politikov. „Napriek tomu, že sme sa dištancovali od nariadení a chválime sa tým verejne, WHO a iné krajiny by nam pomohli a zľutovali by sa, ak by globálna kríza. Preto si myslím, že to, že sme sa dištancovali je skôr PR a komunikačný trik určitej skupiny."
Podľa Smatanu to však oslabuje pozíciu Slovenska. „Je to iba diplomatická hanba a škoda. Oslabuje nás to ako krajinu a pozíciu našej krajiny v medzinárodnom merítku," dopĺňa.
Moderuje Denisa Hopková.
-
Niektoré médiá si servítku pred ústa rozhodne nedávali.
Ako vidia Roberta Fica novinári zo zahraničia, sa dozviete v najnovšom Ťažkom týždni.
P. S.
Tento diel nepodporil Soroš, ale investičná spoločnosť XTB :-). Ako sa dá investovať a či je to vôbec pre vás, zistíte tu: https://link-pso.xtb.com/pso/DLT06
-
Keď sa o Európe a Európskej únii dá rozprávať aj v čase moratória pred eurovoľbami. Napríklad cez tému slobodného cestovania, ktorého špecifikom je sloboda znásobená ešte aj oslobodením od vlastného dopravného prostriedku.
Jasné, dá sa to povedať aj prozaickejšie: Naprieč Európou stopom!
27 členských štátov na takmer štyri a pol milióna kilometroch štvorcových, kde žije takmer 440 miliónov ľudí. Koľko kilometrov ciest to môže byť? A koľko možností spojenia...?
Zážitok z tejto znásobenej slobody si v sebe nosí a obohacuje ním aj svoje okolie Milan Potočár. Práve s ním bude dnešné európsko – slobodné RánoNahlas.
Bude aj o „stopovaní na palec“, či na „ceduľu“ alebo na „dohovor“. O stratégiách oslovovania, o zážitkoch z ciest nielen po Európe, ale aj po krajinách Blízkeho východu, či Balkánu.
„Najlepším miestom pre stopára sú čerpačky na diaľniciach“, rozpráva Milan Potočár, ktorý je vyštudovaný lingvista, niekdajší vysokoškolský učiteľ holandštiny. Je na nich možnosť vzájomného oťukania, väčší časový priestor na minirozhovor, pri ktorom je možnosť získať prvý a základný dojem z človeka, ktorý vás chce zobrať. „Keď človek vidí, že ste normálny, ja vidím, že on je normálny, vo väčšine prípadov, keď je to možné, tak vás zoberie“, vysvetľuje.
V topánkach stopára sa krajiny podľa Potočára spoznávajú „o tri levely vyššie“, ako pri obyčajnej návšteve. „Dostávate sa do situácií, v ktorých ste s miestnymi v najspontánnejších momentoch. Vtedy počujete o politike či o bežnom živote v danej krajine veci, ktoré by ste si nemali kde prečítať“, hovorí. „Naviac, pri slobodnom živote stopára máte na to aj fúru času“, dodáva.
„Stopovanie je aj prekračovaní komfortných zón“, tvrdí Milan Potočár. Nie je podľa neho typologicky pre „princezny“, ale pre ľudí, ktorí sú „do koča aj do voza“. V každom prípade je slobodou, ako zdôrazňuje.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
- Visa fler
