Avsnitt
-
Priemerný Slovák ročne vyprodukuje 85 kilogramov potravinového odpadu, z čoho väčšina, 63 kíl, je vytvorená v domácnosti. Do tejto skupiny patrí aj pečivo, použiteľné či dokonca zabalené potraviny. Táto štatistika je pre nás veľmi smutná, ale vieme ju ovplyvniť. Aj to povedala v našom podcaste dátová analytička Dušana Dokupilová z Prognostického ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i.
Doktorka Dokupilová je odborníčka na matematické modelovanie a klimatickú zmenu a v našej predvianočnej epizóde nám rozprávala aj o tom, ako môžeme pozitívne ovplyvniť našu uhlíkovú stopu jednoduchými rozhodnutiami – od vedomého nakupovania až po lokálne zdroje. Dozvedeli sme sa aj o význame znižovania emisií skleníkových plynov, ekologických alternatívach k darčekom a potravinám, a predstavila nám Zero Emission Model, ktorý navrhuje riešenia na dosiahnutie uhlíkovej neutrality Slovenska do roku 2050.
Ako Slovensko zvláda výzvy potravinového odpadu a energetickej chudoby? Aké kroky by sme mali podniknúť na zníženie negatívneho dopadu na planétu? A prečo je vedomé nakupovanie výhodné nielen pre životné prostredie, ale aj pre naše vzťahy? Odpovede nájdete v tejto inšpiratívnej epizóde, ktorú si môžete nielen vypočuť, ale aj pozrieť. Nájdete ju, rovnako ako aj predošlé, na YouTube kanáli SAV.
Prajeme príjemné počúvanie/sledovanie :)
-
V roku 1850 napadlo jednému z priekopníkov fotografie, Felixovi Nadarovi, odfotiť náš svet zhora, presnejšie z balóna. Tento moment odštartoval vznik úplne nového odboru, ktorý dnes denne využívajú vedci a vedkyne naprieč vednými oblasťami – diaľkového prieskumu Zeme. Takto získané dáta odborníkom pomáhajú monitorovať zmeny klímy, študovať a vylepšovať poľnohospodárstvo, pozorovať meniacu sa krajinu alebo lesné porasty.
Viac nám o tomto spôsobe poznávania sveta okolo nás povie odborník v tejto oblasti, docent Ján Feranec z Geografického ústavu SAV, v. v. i. Priblížil nám, ako technológia zmenila naše chápanie Zeme, povedal viac o výzvach spojených so získavaním a interpretáciou týchto kľúčových údajov a načrtol budúcnosť tejto vedeckej metódy.
Vedecký podcast SAV môžete nielen počúvať, ale aj sledovať, a to prostredníctvom YouTube kanála SAV. Vo videu nájdete viaceré obrázky, ktoré doplnia Váš zážitok z počúvania. A ak máte pre nás podnet, pripomienku alebo odkaz, môžete nám napísať email na adresu: podcast[zavináč]savba.sk.
Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie! :)
-
Saknas det avsnitt?
-
V našom podcaste sme otvorili tému materskej depresie. Výskumy ukazujú, že neliečená depresia matky môže mať horší vplyv na dieťa ako liečená depresia. Jeho zdravie môže poškodiť aj tichá toxicita niektorých látok, vrátane alkoholu, aj keď sa prejaví neskôr. Aj tieto poznatky nám v podcaste priblížil vedec Michal Dubovický z Ústavu experimentálnej farmakológie a toxikológie Centra experimentálnej medicíny SAV, v. v. i.
V podcaste sme hovorili aj o tom, ako užívané lieky prenikajú cez placentu a pôsobia na vyvíjajúci sa plod. Prebrali sme najnovšie výskumy, ktoré ukazujú, že neliečená materská depresia môže mať vážnejšie dôsledky na dieťa ako kontrolovaná liečba. Dotkli sme sa aj chemických látok v kozmetike či v domácnosti, ktoré môžu ovplyvniť zdravie plodu.
Čo by mali ženy vedieť o bezpečných dávkach liekov a aký význam má podpora prostredia počas tehotenstva? Preskúmajte spolu s nami problematiku, ktorá ovplyvňuje budúce generácie.
Vedecký podcast SAV môžete nielen počúvať, ale aj sledovať, a to prostredníctvom YouTube kanála SAV. Video je doplnené o viaceré obrázky, ktoré doplnia Váš zážitok z počúvania. A ak máte pre nás podnet, pripomienku alebo odkaz, môžete nám napísať email na adresu: podcast[zavináč]savba.sk.
-
Prečo sú niektoré vírusy chrípky nebezpečnejšie než iné a prečo sa rýchlo šíria naprieč druhmi – od vtákov až po ľudí? Do 75. epizódy nášho podcastu sme pozvali virologičku Tatianu Betákovú z Biomedicínskeho centra SAV, v. v. i. Podelila sa s nami o svoje poznatky o chrípkových vírusoch a ich vývoji. Docentka Betáková nám popísala mechanizmy vírusov chrípky typu A až D, ich schopnosť mutovať a spôsobovať pandémie. Zistili sme tiež, prečo sa chrípka nevyhýba ani starším a chronicky chorým ľuďom.
Očkovanie sa javí ako jediná efektívna ochrana a naša hostka nás v podcaste previedla tým, ako funguje v tele. Zaujímajú vás príbehy z laboratória? Vďaka podcastu budete môcť nahliadnuť aj do každodennej práce vedkyne skúmajúcej smrtiace vírusy.
Vedecký podcast SAV môžete nielen počúvať, ale aj sledovať, a to prostredníctvom YouTube kanála SAV. Video je doplnené o viaceré obrázky, ktoré doplnia Váš zážitok z počúvania. A ak máte pre nás podnet, pripomienku alebo odkaz, môžete nám napísať email na adresu: podcast[@]savba.sk.
-
Vedeli ste, že vtáky majú v sebe vnútorný GPS systém, ktorý im umožňuje navigovať tisíce kilometrov cez kontinenty? Alebo že rekordér v migrácii, brehár hrdzavý, dokáže preletieť až 11 000 kilometrov bez prestávky? Viete, prečo vtáky na jar letia domov oveľa rýchlejšie ako na jeseň? Aj tieto zaujímavosti nám objasnil v podcaste náš hosť, ekológ a zoológ Anton Krištín z Ústavu ekológie lesa SAV, v. v. i.
Doktor Krištín nám porozprával aj o tom, ako klimatické zmeny ovplyvňujú migračné vzorce vtákov, prezradil ako vtáky zvládajú tieto extrémne cesty a čo všetko ich počas migrácie ohrozuje. Dozvedeli sme sa tiež, ktorá slovenská lokalita je vo vzťahu k vtákom, perlou Slovenska.
Vedecký podcast SAV môžete nielen počúvať, ale aj sledovať, a to prostredníctvom YouTube kanála SAV. Video je doplnené o viaceré obrázky, ktoré doplnia Váš zážitok z počúvania. A ak máte pre nás podnet, pripomienku alebo odkaz, môžete nám napísať email na adresu: [email protected].
Prajeme vám príjemné počúvanie alebo sledovanie :)
-
Vedeli ste, že v povinnej výbave archeológov môže byť aj neoprénový oblek, plutvy, potápačská maska a dýchací prístroj? Prijmite našej pozvanie na cestu pod hladinu slovenských riek s archeologičkou Klaudiou Daňovou z Archeologického ústavu SAV, v. v. i.
Doktorka Daňová nám odhalí tajomstvá fascinujúcej disciplíny, ktorú si mnohí z nás predstavujú iba ako vykopávanie pokladov z čias dávno minulých. Na Slovensku však archeológovia skúmajú aj nálezy skryté v riekach. Naša hostka nás zasvätila do svojho výskumu, ktorý začal na plážach Kuvajtu a viedol až k objavom rímskych táborov na brehu Dunaja. S presnými technikami a tímovou spoluprácou sa pod vodou snaží nájsť stopy minulosti, od drevených konštrukcií po artefakty, ktoré nám hovoria o živote predchádzajúcich generácií.
Započúvajte sa do rozprávania o tom, ako archeológovia-potápači prekonávajú výzvy silného prúdu a zlej viditeľnosti a zistite, aké špecifiká prináša táto jedinečná disciplína. Nechajte sa vtiahnuť do sveta, kde sa každé potápanie mení na neoceniteľný výskumný zážitok.
A nezabudnite, naše podcasty môžete tiež sledovať prostredníctvom YouTube kanála Slovenskej akadémie vied.
Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie! :)
-
Na moderátorskom poste Vedeckého podcastu SAV vítame Moniku Tinákovú, ktorá si do najnovšej epizódy pozvala odborníka na stavebnú fyziku Richarda Slávika z Ústavu stavebníctva a architektúry SAV, v. v. i.
Rozprávali sa predovšetkým o difúzii vodnej pary v stavebných konštrukciách a problémoch spojených s vlhkosťou v budovách. Doktor Slávik nám vysvetlil, ako sa vlhkosť správa v rôznych stavebných materiáloch a ako nám môžu nesprávne návrhy alebo moderné stavebné prístupy spôsobiť problémy, ako napríklad vznik plesní. Diskusia sa venuje aj historickým zmenám v spôsobe využívania a stavby budov, ako aj výzvam spojeným s modernými izolačnými technológiami a vetraním.
Vedecký podcast SAV môžete nielen počúvať, ale aj sledovať, a to prostredníctvom YouTube kanála SAV. A ak máte pre nás podnet, pripomienku alebo odkaz, môžete nám napísať email na adresu: [email protected].
Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie! :)
-
V pondelok 9. septembra si pripomíname Deň obetí holokaustu a rasového násilia. Pri tejto príležitosti sme sa rozhodli odštartovať piatu sériu nášho podcastu s odborníkom na holokaust a problematiku arizácie židovského majetku, Jánom Hlavinkom z Historického ústavu SAV, v. v. i.
S moderátorom Petrom Boháčom diskutoval o vzniku Slovenskom štáte a jeho tragických následkoch pre židovskú komunitu. Doktor Hlavinka odhalil historické súvislosti a etapy perzekúcie Židov, od prvých protižidovských opatrení až po systematické deportácie do koncentračných táborov.
Vypočujte si, ako sa z ideologického radikalizmu stalo tragické rozprávanie o ľudskom utrpení a osude, ktorý sa týkal tisícov nevinných ľudí. Príbehy zabudnuté v čase získajú nový rozmer, keď sa spolu s historikom Jánom Hlavinkom zamyslíte nad tým, čo znamená pamätať a to aj v kontexte súčasnej situácie v našej spoločnosti.
Vedecký podcast SAV už môžete aj sledovať a to prostredníctvom YouTube kanála SAV. Prajeme príjemné počúvanie/pozeranie. :)
-
Vypočujte si poslednú epizódu Vedeckého podcastu SAV pred prázdninovou prestávkou. V našom špeciáli sme privítali predsedu SAV prof. Pavla Šajgalíka. Spoločne sme vyhodnotili jeho pôsobenie na čele akadémie. Zhrnuli sme naj výsledky a úspechy akadémie, hovorili sme o popularizácii vedy na námestiach či Nobelových cenách.
Epizódu sme nahrávali naživo na pódiu Hviezdoslavovho námestia v Bratislave počas podujatia MY SME SAV, ktoré sa uskutočnilo 14. a 15. júna 2024.
Aké to bolo si môžete pozrieť TU .
Vedecký podcast SAV už môžete aj sledovať a to prostredníctvom YouTube kanála SAV. Prajeme príjemné počúvanie/pozeranie. :)
-
V našej jubilejnej 70. epizóde sme sa rozprávali o kliešťoch. Vedeli ste, že na svete žije približne 900 druhov týchto nebezpečných drobných živočíchov? S koľkými z nich sa môžeme stretnúť v slovenskej prírode? Aké choroby prenášajú na zvieratá a na ľudí, aké sú ich príznaky a ako sa pred nimi môžeme chrániť? Aj na tieto otázky nám odpovedala vedkyňa Markéta Derdáková z Ústavu zoológie SAV, v. v. i., kde sa odborníci venujú štúdiu a mapovaniu kliešťov a ponúkajú aj možnosť vyšetrenia kliešťa, ktorého ste si našli na tele.
Doktorka Derdáková nám v podcaste priblížila, ako kliešte skúma veda, dozvedeli sme sa o kliešťoch, ktoré môžu vyvolať alergiu na mäso a hovorili sme aj o tom, ako sa už čoskoro bude môcť do mapovania kliešťov zapojiť aj široká verejnosť. Naša hostka nám priblížila aj svoj nevedecký svet, ktorý tvorí biofarma na kopaniciach. Dovolila nám nahliadnuť aj do života žien bojujúcich s karcinómom prsníka.
Vedecký podcast SAV už môžete aj sledovať a to prostredníctvom YouTube kanála SAV. Prajeme príjemné počúvanie/pozeranie. :)
-
Ústrednou témou ďalšej epizódy nášho podcastu bola studená vojna, preteky v zbrojení a vo vesmírnom výskume a zástupné vojenské konflikty tohto obdobia. Pozvanie do štúdia prijal riaditeľ Historického ústavu SAV, v. v. i. Slavomír Michálek, odborník na americkú politiku v období studenej vojny a československo-americké politické a kultúrne vzťahy.
Rozprávali sme sa o Maršalovom pláne aj Uránovej dohode medzi Československom a ZSSR z októbra 1945, ktorá je podľa nášho hosťa tým hlavným ekonomickým medzníkom, ktorý krajinu definitívne nasmeroval po druhej svetovej vojne na východ. Vďaka uránu z ČSR tiež bolo ZSSR schopné zhotoviť atómovú bombu.
Doktor Michálek nám priblížil aj archívny výskum a prezradil tiež, aký dokument je pre neho tým najvzácnejším, ktorý objavil pri svojom bádaní v americkom národnom archíve. A skončila sa vôbec studená vojna alebo si dala len prestávku? Aj na túto otázku sme hľadali odpoveď s naším odborníkom.
Prajeme príjemné počúvanie, prípadne sledovanie prostredníctvom YouTube kanála SAV. :)
-
Vypočujte si špeciálnu epizódu Vedeckého podcastu SAV z festivalu Starmus, ktorú sme naživo nahrávali v rámci sprievodného podujatia Science Camp na Hlavnom námestí v Bratislave.
Naše pozvanie na pódium prijal materiálový vedec a anorganický chemik Miroslav Hnatko, riaditeľ Centra pre využitie pokročilých materiálov SAV, v. v. i. (CEMEA SAV).
Hlavnou témou epizódy boli materiály budúcnosti. Rozprávali sme sa o sodíkových a veľkokapacitných batériách. Dozvedeli sme sa aj o nových možnostiach recyklácie existujúcich batérií, ktoré umožnia získať naspäť použité vzácne kovy.
Zaujímala nás aj budúcnosť a smerovanie materiálového výskumu. Docent Hnatko tvrdí, že najväčší progres v materiálovom výskume je tam, kde ide o život a prezradil nám viac o jedinečnom materiáli vyvinutom v CEMEA SAV, ktorý tvorí povrch 3D titánových implantátov.
A vedeli ste, že nás už môžete aj sledovať? Dá sa to prostredníctvom YouTube kanála SAV.
Prajeme príjemné sledovanie/počúvanie :)
-
V tejto epizóde si trošku oddýchneme od vedeckých tém, ale od Slovenskej akadémie vied ako takej sa nevzdialime. Pozvanie do nášho podcastu totiž prijala riaditeľka Kongresového centra SAV Smolenický zámok – kastelánka – Ľubica Záborská. Previedla nás históriou zámku a popísala jeho najkrajšie zákutia a zaujímavosti.
Vedeli ste, že Smolenický zámok je najmladším zámkom na Slovensku? Zároveň je najobľúbenejšou destináciou v Trnavskom kraji. Pod vedením doktorky Záborskej sa naplno otvoril širokej verejnosti. Dnes si už aj vy môžete dopriať zámocký oddychový pobyt. A čo tak výborná káva s koláčikom v novej zámockej kaviarni? Alebo návšteva príjemného letného koncertu pod holým nebom? Aj to je dnes na zámku možné. Ľubica Záborská nám prezradila o tom viac. A nevynechali sme ani hudbu samotnú, ktorá má špeciálne miesto v srdci kastelánky Smolenického zámku. Rozprávali sme sa aj o muzikológii a žánri world music.
Ak nás chcete sledovať, môžete tak urobiť prostredníctvom YouTube kanála Slovenskej akadémie vied. Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie :)
-
Počuli ste už o vrodených poruchách glykozylácie? Ide o zriedkavé choroby, ktoré sa vyskytujú u jedného zo stotisíc narodených jedincov a až v 20 percentách bývajú smrteľné. O tom, ako tieto ochorenia súvisia so sacharidmi, aké pokroky sa darí robiť slovenským vedcom v diagnóze týchto ochorení, hovoril v 67. epizóde Vedeckého podcastu SAV Filip Květoň z Chemického ústavu SAV, v. v. i.
Doktor Květoň svoj vedecký výskum sústreďuje najmä na sacharidy, ktoré sa nachádzajú v ľudskom organizme a plnia rôzne úlohy. Rozprávali sme sa aj o „zdravých“ cukroch a popularizácii vedy, v ktorej je náš hosť naozaj skúsený a tiež oceňovaný.
A ak nás chcete aj vidieť, nájsť nás môžete na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.
Prajeme príjemné počúvanie/sledovanie :)
-
Začalo sa vegetačné obdobie, najobľúbenejší čas botanikov, ktorí sa zo svojich laboratórií a kancelárií opäť presúvajú do terénu kvôli zberu dát. Vegetačná sezóna však nastupuje skôr, ako po uplynulé roky. Viac nám o tom všetkom porozprával botanik Jaromír Kučera, generálny riaditeľ Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV, v. v. i. Jeho špecializáciou je výskum endemitov – rastlín, ktoré rastú len na jednej lokalite.
Podľa štúdie máme za posledné roky mapovaný skorší nástup jari a to o 30 až 39 dní. Ako na to rastliny reagujú? Klimatické zmeny ohrozujú ich generatívne rozmnožovanie, ale aj celé rastlinné pásma. Na Slovensku je globálnym otepľovaním najviac ohrozené alpínske rastlinstvo. Avšak aj vďaka úsiliu slovenských botanikov sú pre budúce generácie zachované stovky bežných aj endemických druhov.
Pozývame Vás k vypočutiu našej najnovšej epizódy a ak máte chuť nás pri rozhovore aj sledovať, tak už sa to dá! ;-) Nájdete nás na YouTube-ovom kanáli Slovenskej akadémie vied.
-
Pripomeňte si spolu s nami Medzinárodný deň žien podcastom o výnimočných vedkyniach. Pozvanie do štúdia prijala historička a spoluautorka úspešného podcastu Dejiny Agáta Šústová Drelová z Historického ústavu SAV, v. v. i. Spoločne sme popísali príbehy troch mimoriadnych vedkýň – Marie Curie-Skłodowskej, Rosalind Franklinovej, s ktorou sa spája azda najväčšia (vedecká) krádež 20. storočia a slovenskej etnologičky Sone Kovačevičovej.
Všetky tri osobnosti spájala vášeň pre výskumnú tému, trpezlivosť a vytrvalosť. Dosiahli mimoriadne výsledky, no ako zdôraznila doktorka Šústová Drelová, úspešné vedkyne by sme nemali vnímať ako superženy, pretože ony samé by to tak nechceli. Ak je niečo, čo by sme mali konfrontovať, tak sú to najmä snahy po rýchlom úspechu, či tlak na dosahovanie kariérneho postupu, kde však ženy ťahajú za kratší koniec.
V podcaste sme tiež sumarizovali počty držiteliek prestížnej Nobelovej ceny, hovorili sme o limitoch, ktoré vedkyne spomaľujú pri napredovaní vo výskume a keďže naša hostka je odborníčkou na dejiny strednej Európy po 2. svetovej vojne, rozobrali sme aj postavenie žien v tomto období.
Prajeme príjemné počúvanie :)
-
Doba bronzová je významnou epochou v našich dejinách. Technologický progres v tomto období bol zásadný. Nová zliatina – bronz mala významný vplyv na rozvoj spoločnosti. A čo vieme o ľuďoch? Svoje prostredie poznali omnoho lepšie ako my. Niektoré ich postupy dnes už ani nedokážeme zreprodukovať - ich zručnosti sme stratili. Aj to nám v našom podcaste povedala Dominika Oravkinová z Archeologického ústavu SAV, v. v. i.
Doktorka Oravkinová sa vo svojom výskume zameriava najmä na staršiu dobu bronzovú v spišskom regióne a tak nám toto obdobie v podcaste pripriblížila. Rozprávali sme sa aj o fascinujúcej archeologickej práci a dostali sme tipy, ako sa do nej aktívne zapojiť. Dozvedeli sme sa tiež, že archeológia nástupom moderných prírodovedných metód nesmierne pokročila. Bádanie archeológov výrazne napreduje a aj preto treba učebnice dejepisu aktualizovať.
A keďže je naša hostka aj mamou dvoch malých detí, zaujímalo nás, ako sa jej darí zladiť rodinný a vedecký život po návrate z rodičovskej dovolenky. Prajeme príjemné počúvanie :)
-
Zažili ste začiatky internetu a spomínate si ešte na prvé online komunikačné platformy? Zamysleli ste sa, kam sa za tie roky posunuli a ako sa pod ich vplyvom zmenilo naše správanie, prežívanie a samotná komunikácia? Virtuálny a reálny svet sa dnes dá už veľmi ťažko oddeliť, čítanie odstavilo sledovanie krátkych videí, ktoré sa dnes už vo viacerých oblastiach stali aj hlavnými zdrojmi informácii. Zďaleka nie vždy pravdivými.
Na rozhovor o týchto témach sme si pozvali sociálnu psychologičku, odborníčku na nové médiá a občiansku online participáciu Magdalénu Petrjánošovú z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV, v. v. i. Zaujímalo nás aj to, akým spôsobom sa dajú zbierať dáta o používaní internetu mladými ľuďmi, aké otázky s tým súvisiace si dnes už spoločenský vedec nemusí klásť? A aké pozitívne príležitosti a možnosti nám dnes internet poskytuje? A vedia o nich mladí vôbec? Aj to sa dozviete v 63. epizóde.
Prajeme príjemné počúvanie! : )
-
To, akou katastrofou pre ľudí, krajinu a zvieratá bol výbuch v černobyľskej jadrovej elektrárni, je nám známe. Ako však na to všetko zareagovalo okolité rastlinstvo? A v akej kondícii sú ďalšie generácie flóry z tohto neslávne známeho kontaminovaného prostredia?
Aj to nám v našom podcaste vysvetlil odborník na fyziológiu rastlín Maksym Danchenko z Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV, v. v. i., ktorý skúma vplyv radiácie a aj iných stresorov na rastliny. Svoj výskum realizoval priamo v černobyľskej kontaminovanej oblasti a v rozhovore nám porozprával o svojich skúsenostiach a poznatkoch.
Zaujímali nás aj iné stresové faktory, ktoré na rastliny pôsobia. V podcaste sme sa rozprávali aj o proteomike – vede o proteínoch, o rôznych vedeckých technológiách a metódach, ktoré biológovia môžu vo svojej práci využívať, ako aj o rýchlom trende v ich vývoji. Neobišli sme ani popularizáciu vedy a vojnu na Ukrajine a jej vplyv na vedeckú prácu.
Prajeme príjemné počúvanie :)
-
Prvú tohtoročnú epizódu sme venovali astronomickým zaujímavostiam, ktoré v roku 2023 rezonovali na Slovensku i vo svete. Naším hosťom bol docent Ján Svoreň z Astronomického ústavu SAV, v. v. i., s ktorým sme sa rozprávali o meteoritoch, ktoré dopadli na naše územie, o polárnej žiare a aktuálnom slnečnom cykle, o pretekoch vo výskume Mesiaca či o hľadaní dvojičky Zeme.
S astronómom sme tiež zhodnotili najnovšie obrázky z teleskopu Jamesa Webba, hovorili sme aj o Hubbleovej konštante či zbere vzoriek z asteroidu Bennu. Samozrejme nechýbali ani očakávané udalosti v roku 2024.
Prajeme príjemné počúvanie! : )
- Visa fler
