Avsnitt
-
Noc z trinásteho na štrnásteho júna spred týždňa – Izrael širokospektrálnym, no zároveň „chirurgickým“ útokom napadol iránske jadrové zariadenia, zneškodnil generalitu a zabil mozgy jadrového programu. Vážne poškodil iránske radary a raketové základne. Teherán odvtedy posiela jeho smerom rakety a drony, najnovšie dokonca na nemocnicu. A ak americký prezident Trump volá po „nepodmienečnej kapitulácii“, najvyšší iránsky vodca Ali Khamenei reaguje tým – „nevzdáme sa nikdy“. A ak by sa Amerika do vojny zapojila, vystríha ju pred „nenapraviteľnými škodami“.
Napriek tomu sú tu informácie, že Donald Trump už odobril americký útok na Irán, no vyčkáva na kroky Teheránu. Či sa vzdá ďalšieho obohacovania uránu a svojho jadrového programu. Podľa Izraela bol v kritickom štádiu, keď sa mohol preklopiť do štádia, ktoré by ho priviedlo k jadrovej bombe. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu však tvrdí, že nemá dôkazy o „systematickom úsilí Iránu vyvíjať jadrovú zbraň“.
Ako je to s jadrovým programom Teheránu? A čo by znamenalo zapojenie Spojených štátov do tohto konfliktu? Téma pre Tomáša Nagya, experta na jadrové doktríny a obranného analytika Globscecu.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Zajacova reforma, ktorá umožnila vytváranie ziskov zo zdravotného poistenia bola chybou. Poisťovne nenaplnili očakávania a štát nemá zmysluplné regulačné mechanizmy. Stali sme sa exotmi, tvrdí exminister zdravotníctva Marek Krajčí. Podľa neho treba zanalyzovať čo by prinieslo vyvlastnenie súkromných poisťovní. Stámiliónové zisky poisťovní? Veď to sú šialené peniaze, hovorí.
Zdravotníctvo - respektíve čoraz viditeľnejší kolaps jeho kvality i dostupnosti, a to pri neustále sa zvyšujúcej sa cene, za ktorú si ho financujeme. To je jedna z najpálčivejších tém, ktoré nás už chronicky trápia. Hoci do sektoru zdravotníctva lejeme čoraz viac miliárd, zvyšujúcu sa kvalitu pacient nepocíti, tvrdí po niekoľkých hlbkových kontrolách šéf Najvyššieho kontrolného úradu. Podľa Ľubomíra Andrassyho je totiž problém zakopaný v zle nastavených základoch toho, ako naše zdravotníctvo ne-funguje. Štát na verejný záujem rezignoval, pacient ho nezaujíma, ministerstvo ovládli lobisti a celé je to poháňané snahou o zisky pre súkromné finančné skupiny, tvrdí. Naopak, ľudia Penty zasa hovoria o prílišnej regulácií štátu, legitimite mnoho miliónových ziskov a hlasne sa dožadujú čo najväčšej privatizácie zvyškov štátneho - a podľa nich, neefektívneho zdravotníctva.
Záujem skupín Penta, Agel - ale aj ďalších, na tvorbe verejnej politiky v oblasti zdravotníctva je naozaj enormný. Nepríjemné je to, že častokrát sa ten ich lobizmus deje netransparentne, tak ako to popisuje šéf NKÚ, hovorí exminister zdravotníctva Marek Krajčí. Podľa neho zdravotníctvo poháňané neobmedzenými ziskami sa stane drahé a sociálne nedostupné. Takto nám odtiekli stovky miliónov, tvrdí Krajčí. Treba sa však pozrieť aj na efektivitu štátneho sektora a utesniť v nej diery. Nech súkromné poisťovne súťažia v pripoistení, dodáva.
Nastal čas na skutočne zásadné zmeny systému, ktorý má v rukách naše zdravie i holé životy? Je legitímne profitovať zo zdravotných odvodov alebo sa treba vrátiť pred časy Rudolfa Zajaca? Ako skrotiť lobistov predátorského kapitálu, ale aj neefektivitu štátneho spolitizovaného systému a dá a má sa zdravie na Slovensku kupovať? Kto teda v skutočnosti vládne nášmu zdravotníctvu a ako to celé vrátiť k záujmom pacientov?
Ráno Nahlas s exministrom zdravotníctva Marekom Krajčím. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
Saknas det avsnitt?
-
Novela ústavy z dielne vládneho Smeru, ktorá našla podporu u opozičných kresťanských demokratov. Na Slovensku dokonca na moment prehlušila správy o vojnách – či na Ukrajine, alebo o tej medzi Izraelom a Iránom. Nateraz sa odsúva na jeseň.
Dve pohlavia - muž a žena - ako národná identita, zároveň ich rovnosť pri odmeňovaní. Adopcie a právo rodičov rozhodovať o výchovno-vzdelávacom procese detí, nie surogátnemu materstvu či suverenita Slovenska v hodnotových a kultúrno-etických otázkach.
To, čo je pre niekoho zásadným dokumentom pre identitu krajiny, iní označujú výrazom „podvod“.
„Podvod Roberta Fica, ktorý kresťania v politike nemajú legitimizovať“ – volá tvár odporu František Mikloško. Vypočul ho aj František Majerský. A Ján Ferenčák z Hlasu hovorí o „zástupnej téme“, o ktorej by rád hlasoval až na jeseň.
A hoci ústavná novela zatiaľ vecne nič nevyriešila, už stihla napáchať politické škody: rozhádala opozíciu v momente, keď sa zdalo, že sa začína zjednocovať. Naviac v Bruseli vyvoláva obavy, že ide proti únijným princípom.
Ako vidí jej plody politológ Radoslav Štefančík?
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Nie som žiadny Bin Ládin, to je lož vlády, ktorá sa ma snaží politicky zastrašiť. Hovorí aktivista známy z videa, v ktorom hovorí o politickom konci Ficovej vlády. Výsledkom je ako politické, tak aj trestnoprávne prenasledovanie. Nikam pred nimi neodídem, my to tu predsa nesmieme vzdať, tvrdí aktivista Peter Laťák. Slovensko horí, varuje.
Preslávilo ho 18 sekundové video, v ktorom s valaškou v ruke verejne veští politický koniec premiéra Roberta Fica. Po tejto svojráznej veštbe z protivládneho mítingu sa však stal terčom nielen orgánov činných v trestnom konaní, ale aj čelných exponentov vládnej moci. No a zatiaľ čo polícia hovorila o priestupku a nebezpečnom vyhrážaní sa, lídri Smeru či Hlasu začali z oravského aktivistu - v drese Demokratov, vyrábať potenciálneho atentátnika a nebezpečného ozbrojeného radikála.
Peter Laťák sa tak o novom obvinení - tentoraz z podnecovania, dozvedel priamo zo statusu ministra vnútra, ktoré prišlo v čase prvého výročia atentátu na premiéra. Šéf rezortu vnútra to označil za prejav "nulovej tolerancie voči nenávistným prejavom," samotný aktivista to ale vníma ako politickú šikanu, zastrašovanie a hovorí dokonca i o obavách z možného fyzického útoku.
Ráno Nahlas s mužom s valaškou, aktivistom Petrom Laťákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
Včera to bol presne rok, čo sa Peter Pellegrini ujal funkcie hlavy štátu. Bola to sobota 15. júna 2024, presne mesiac po pokuse o atentát na premiéra Fica. Aj preto bola prezidentská inaugurácia tak trochu v tieni premiérovej rekonvalescencie. Tá si dokonca našla miesto v jeho inauguračnej reči, ako krvavý prejav „múru rozdelenia“, ktorý sa tiahne naprieč slovenskou spoločnosťou.
Odvtedy prešlo 365 dní, Peter Pellegrini má za sebou aj svoju prvú správu o stave republiky. Nevšimol si korupciu, rovnako tlak na mimovládky, zrušenú verejnoprávnosť, rozprášenú Naku, vládu Roberta Fica chválil za stavebný ruch, no pripomenul mu západný vektor diplomacie. Smer tak pri ročnom hodnotení konštatuje, že „prejav Pellegriniho zodpovedal skôr očakávaniam opozície“. A z opozičných lavíc zas zaznieva, že „slúži záujmom vládnej väčšiny“. On sám hovorí, že „chce byť oporou každého jedného občana“.
Ako to vidí Grigorij Mesežnikov z Inštitútu pre verejné otázky?
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Premiér zmenou ústavy nám hádže loptičku do rohu ako jazvečíkovi, aby sme sa pozerali tam a nie na plesnivé nemocnice, nedostavanú diaľnicu a na neschopnosť politikov doručiť akékoľvek reálne výsledky či zlepšenie života. Odporcov príklonu k Rusku je viac, upozorňuje publicista a teológ Michal Havran. Jeho reláciu Večera s Havranom STVR stopla, on však sľubuje, že sa na jeseň v nejakej forme vráti.
Ministerstvá slúžia ako komodita a politika sa odlúčila od očakávaní výsledkov. Z politiky sa stala zábava na úrovni primitívnych formátov ako Martinka z Turca. Je gender v ústave národným náboženským špecifikom? Prečo niektorí slovenskí katolíci hovoria veci, ktoré ich pápež kritizuje? A prečo slovenská katolícka cirkev stále nie je schopná jednoznačne odsúdiť Jozefa Tisa?
Rozhovor nahrával Peter Hanák.
-
Na Slovensku sa neumiera dôstojne a to je svedectvo zlyhávajúceho štátu. Tvrdí to Simona Stískalová z Platformy pomáhajúcich organizácií. Paliatívna a hospicová starostlivosť na Slovensku kolabuje. Výsledkom je, že dokonca i tá posledná životná cesta sa často mení na zúfalý boj o pozornosť štátu či o peniaze. Hovoriť o ziskoch v zdravotníctve je preto podľa Stískalovej cynizmus.
Tam, kde som ja, nie je smrť a kde je smrť, tam ja už nie som. Táto múdrosť antických stoikov nepochybne platí, problémom však môže byť ten samotný proces od života k smrti. Umieranie totiž môže byť mimoriadne bolestivé, strašne osamelé a niekedy aj ponižujúce a hlboko nedôstojné. No a aby tomu tak nebolo, tak o tom je paliatívna a hospicová starostlivosť. Tá je však na Slovensku veľmi limitovaná a preto je - i vo všetkých jej možnostiach, neraz nedostupná.
Ako sa tu u nás na Slovensku umiera? Prečo je to neraz tak nedôstojné, ponižujúce a v strachu či hrozných obavách? Musí to tak naozaj byť a ak nie, čo vieme spraviť aby tá naša skutočne posledná cesta nebola iba bezbrehým, ponižujúcim a osamelým utrpením? S akými problémami sa boria tie naše - či už kamenné alebo mobilné, hospice a prečo nemáme legislatívne upravenú detskú paliatívu? No a napokon, nakoľko je i samotná smrť o limitoch poisťovní či o peniazoch?
Ráno Nahlas so Simonou Stískalovou z Platformy pomáhajúcich organizácií. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
Na humanitárnu krízu v Gaze najnovšie upozornila švédska klimatická aktivistka Greta Thunberg. Izrealská armáda totiž zadržala jej loď Madleen s humanitárnou pomocou v medzinárodných vodách. Izrael hovorí o prevencii pred pašovaním zbraní, aktivisti z Freedom Flotilla Coalition o porušení medzinárodného práva. A ak chcela Greta urobiť gesto, ktorým by upriamila pozornosť na humanitárnu krízu v Pásme Gazy, do oblasti smeruje ďalší humanitárny konvoj z Tuniska, ktorý je protestom voči blokáde.
Izrael sa totiž vo svojej totálnej vojne s radikálmi Hamasu nezastavuje pred ničím. Výsledkom je takmer 55-tisíc mŕvych na strane Palestínčanov – podľa palestínskych zdravotníckych zdrojov - a najnovšie smrteľné incidenty pri distribúcii humanitárnej pomoci. A ak jedna strana argumentuje rizikom hladomoru, druhá – izraelská – operuje zábermi zo 7. októbra spred dvoch rokov, keď radikáli Hamasu zmasakrovali vyše tisíc Izraelčanov a dve stovky ich zobrali do zajatia. Aké sú vyhliadky upokojenia situácie v regióne? Téma pre Attilu Kovácsa, experta na oblasť.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Z hľadiska národnoštátnych či bezpečnostných záujmov Slovenska nemá zahraničná politika Ficovej vlády žiadnu logiku. Vysvetlením môžu byť len osobné záujmy premiéra, tvrdí exminister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský. Podľa neho zlom nastal po premiérovej návšteve Kremľa. Ešte stále máme šancu, čas sa nám ale zásadne kráti, varuje Wlachovský.
Ani druhé kolo Rusko Ukrajinských rokovaní neprinieslo žiadny posun k mierovému ukončeniu ruskej agresie na Ukrajine. Koniec vojny je v nedohľadne, konflikt sa premenil na opotrebovávaciu vojnu a v nej sa hrá o to, kto vydrží dlhšie. Rozhodujúci faktor však nie je iba sila nasadzovaných vojakov či počet vystrelených granátov, ale najmä vôľa, rozhodnosť a ochota k obetiam - a to aj tým najvyšším.
Konflikt pritom už dávno nabral zásadnú geopolitickú váhu, v ktorej sa Rusko cíti byť vyzývateľom celého Západu pričom cieli aj na rozpad euroatlantických štruktúr. Tie ale silne nahlodáva aj nová americká administratíva. V Európe preto masívne rastie tlak na čo najrýchlejšiu bezpečnostnú sebestačnosť. Slovensko sa však pod vedením ficovej vlády čoraz viac ocitá v bezpečnostnom vzduchoprázdne - na západných spojencov vláda nadáva, Kremľu sa líška a okrem Orbána sa veľmi nebaví ani so susedmi.
Slovensku sa čas radikálne kráti, Ficova pllitika ho ženie do bezpečnostného vzduchoprázdna, tvrdí exminister Wlachovský.
Kam nás teda vedie takáto zahraničná politika, má slovenský premiér vôbec nejakú strategickú víziu alebo už hrá iba o vlastnú budúcnosť? Bude pre Slovensko ešte miesto v novoformujúcej sa koalícií ochotných a aké následky môže mať spor s Nemeckom? No a napokon, aký bude ďalší vývoj vojny na Ukrajine, čo to bude znamenať pre našu vlastnú bezpečnosť a o čo o stave sveta hovorí až negustiózny spor Elona Muska s Donaldom Trumpom?
Ráno Nahlas s exministrom zahraničných vecí, bývalým diplomatom a dnes analytikom Globsecu Miroslavom Wlachovským. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
„Robertovi Ficovi sa podaril veľmi nebezpečný ťah: spriemeroval spoločenské vedomie a presvedčil ho, že najväčším výdobytkom spoločnosti je, že sa ľudia môžu doslova nažrať. Že si môžu užívať, že majú všetky výdobytky konzumného spôsobu života. No len keď si to dáme do kontextu spoločnosti, ktorá hľadá vyšší princíp, istý morálny aspekt zmyslu života, tak milý Robert Fico a jeho kumpáni naučili Slovákov, že hlavným zmyslom pobytu na tomto svete je mať sa dobre. A nemôžem konštatovať inak – a ospravedlňujem sa za to slovo – ale toto sa nedá nazvať inak ako prasačia morálka“, hovorí Ladislav Snopko, človek Novembra’89 a bývalý minister kultúry.
17. november – pre niekoho jeden z dátumov, na ktorom sa dá ušetriť, pre iných symbol, keď sa do našich končín začala vracať sloboda.
17. november. Aj po vyše 35-rokoch opäť téma. Nie však téma na diskusiu. Skôr oznam vládnej moci, že tomuto sviatku nebude prináležať výsada pracovného voľna.
17. november ako symbol návratu slobody – po štyroch dekádach slobody ukradnutej. A ukradnutej komunistickou mocou. Zaslúži si takýto prístup? Naviac – zo strany mocných s komunistickou minulosťou?
Téma pre Ladislava Snopka, niekdajšieho ministra kultúry, tvár disentu a človeka Novembra’89.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Stav cestných mostov je alarmujúci, ich kolapsy sa môžu kedykoľvek zopakovať. Počet mostov, ktoré sa prepadajú do havarijneho stavu ustavične rastie a hrozí, že kedykoľvek môže prísť aj k ľudským obetiam. Tvrdí to šéf Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej. Náklady na opravy sa pritom šplhajú k miliarde eur. Zlyhal minister dopravy?
Pri Brodskom v okrese Skalica sa koncom mája zrútila časť cestného mosta, ktorá padla na hlavnú železničnú trať Kúty-Břeclav. Na opravovanom moste v Poprade zasa nedávno praskol nosník ponad železničnú trať medzi Popradom a Košicami. Havária spôsobila ochromenie vlakovej dopravy. Na jeseň minulého roka museli náhle uzavrieť dôležitý most pred Banskou Bystricou. A dôvod? Opäť, havarijny stav ohrozujúci bezpečnosť dopravy. Experti pritom hovoria, že takýchto havárií bude len a len pribúdať a je len otázkou času, kým si možno vyžiadajú už aj ľudské obete. Z 1 800 mostov je v zlom alebo až havarijnom stave viac ako 30 percent - teda, ide o stovky mostov.
Ako je možné, že sa takáto doslova kritická infraštruktúra štátu ocitla v takto havarijnom stave a prečo štát - i ďalšie orgány verejnej moci, zanedbali údržbu tejto kľúčovej chrbtice Slovenska? Kto za toto môže, ako to napraviť a čo nás to bude stáť? No a kam sa podeli všetky tie vzletné a plamenné reči o našej suverenite, keď ich v žitej realite zjavne nedokážeme napĺňať?
Aká je vlastne budúcnosť našej cestnej či železničnej infraštruktúry pod vedením štvrtej vlády Roberta Fica a ako sa v kresle ministra dopravy - nie slovami, ale skutkami, osvedčil Jozef Ráž mladší? Témy pre šéfa Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo a bývalého riaditeľa ZSSK Jozefa Mateja.
Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
Pápež Lev XIV. je v úrade prvý mesiac. Nový muž v bielom; ten, čo sa otvorene zastal napadnutej Ukrajiny; rovnako nešetrí Izrael pre jeho zverstvá na civilnom obyvateľstve Pásma Gazy a neváha hovoriť o „zázraku mieru“, ktorý vyprosuje od „Kráľovnej pokoja“. Ako inak ako duchovný líder, ktorý odvodzuje svoju misiu od iného lídra – Ježiša z Nazareta.
Jeho prvý mesiac sme ho však mohli vidieť aj medzi cyklistami slávnej „giro d’Italia“, s futbalovými šampiónmi Neapola či so svetovou tenisovou jednotkou Jannikom Sinnerom. A ostatnú nedeľu na narodeninách priateľa z jeho rehole augustiniánov.
Aký je Robert Francis Prevost po prvom mesiaci v úrade Petrovho nástupcu?
Pozrieme sa na to s jeho rehoľným spolubratom Jurajom Pigulom, odborníkom na ranokresťanskú literatúru a Augustína, po ktorom je pomenovaná samotná rehoľa augustiniánov.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Pre väčšinu Slovákov je rodina ešte stále hlavným zdrojom bezpečia, blízkosti i dôvery. Tento základný pocit však dnes ohrozujú obavy z nedostatku peňazí, ale aj politika, ktorá dokáže rodiny generačne štiepiť. Zásadnou obavou je i strach, že sa nedokážeme postarať o nemohúceho príbuzného.
Pre väčšinu Slovákov je doteraz rodina hlavným zdrojom bezpečia, blízkosti i dôvery. Aktuálne však existujú minimálne dva, presnejšie tri kľúčové faktory, ktorý tento pocit silne nahlodávajú. Okrem už tradičného problému nedostatku financií, je to aktuálne tak silná polarizácia na našej politickej scéne, že svojou intenzitou zasahuje už aj do úzkych rodinných väzieb. Nemenej prekvapivé môžu byť aj naše obavy o to, ako sa dokážeme postarať o rodinných príslušníkov, ktorí majú nejaký vážny zdravotný problém či trpia nejakým zdravotným znevýhodnením. To toľko proklamované bezpečie rodinného krbu - kam sa však väčšina z nás tradične utieka, tak môže byť dnes oveľa krehkejšie, než ako by sme chceli. To všetko vyplýva z prieskumu realizovaného agentúrou NMS pre finančný dom Uniqa.
Väčšia časť našej populácie dokáže mať (i v rámci rodiny) nejaký zhodný názor, to čo to štiepi a polarizuje sú vyjadrenia a činy politikov, ktorí sa medzi sebou radi vymedzujú, hovorí Michal Mislovič z agentúry NMS.
A ešte jedna zaujímavosť. Slováci vidia rodinu hlavne tam, kde sú deti Každé spolužitie s deťmi je väčšinovo označované za rodinu a to bez ohľadu na to, akí dospelí sa o deti starajú.
O čom tieto naše obavy vypovedajú a sú i dôsledkom zlyhávajúceho štátu v jeho sociálnych záväzkoch či nedostatku empatie a sebastrednosti našich politických elít? Čo s tým vieme urobiť a aký dosah to má na súdržnosť celej našej spoločnosti?No a napokon, nakoľko sme ešte stále tradičnou spoločnosťou koreniacou vo vzorcoch z minulého či dokonca predminulého storočia?
Ráno Nahlas, dnes s analytikom Michalom Mislovičom z výskumnej agentúry NMS. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
Obyčajný Matovič: Homo vulgaris; Fico: Posadnutý mocou; Zuzana Čaputová: Odvaha k ľudskosti; A opäť Fico, no tento raz Posadnutý pomstou.
Kvarteto knižných publikácií, ktoré spája analýza politických osobností a na ich pozadí vlastne analýza krajiny.
Knižné kvarteto, za ktorým stojí – chcelo by sa povedať, že skladateľ – no pri knižnom kvartete to bude niečo iné: novinár, komentátor, podcaster a šéfredaktor v jednej osobe Peter Bárdy. Čerstvý spisovateľ roka 2024.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Zákaz krížového vlastníctva ani zrušenie odvodov nič v zdravotníctve nevyriešia, tvrdí šéf poisťovne Dôvera Martin Kultan. Zisk súkromných poisťovní je podľa neho úplne legitímny a dokonca ho prirovnáva k platom lekárov, sestričiek či ziskom lekárnikov. A jeho riešenie? Prakticky úplná privatizácia zdravotníctva.
Zdravie je dnes na Slovensku predmetom obchodovania a kšeftovania medzi veľmi úzkymi ekonomickými záujmovými skupinami, vyhlásil v až šokujúco otvorenej kritike pre Ráno Nahlas predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy. Podľa neho rezort zdravotníctva podlieha lobistickým tlakom, štát na verejný záujem rezignoval a pacient ho vôbec nezaujíma. Privatizáciou zdravotných odvodov sme si v zdravotníctve vyrobili peklo, potvrdzuje kritiku šéfa NKÚ bývalá šéfka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Renáta Bláhová.
Napriek tomu, že zdravotníctvo patrí medzi kľúčové oblasti, ktoré nás trápia a hoci do zdravotníctva každoročne dávame čoraz viac miliárd, efektivita, kvalita i dostupnosť zdravotných služieb sa pre pacientov nelepšia. Navyše, systém nás núti k všakovakým poplatkom a dokonca i verejným zbierkam na modernú liečbu či inovatívne lieky. No a to všetko v systéme, ktorý umožňuje finančný skupinám generovať zisky z našich odvodov. Pacient dopláca na neférové financovanie a záujmové skupiny v zdravotníctve. Štát zlyháva, hovorí po opakovaných a hĺbkových kontrolách šéf NKÚ.
Šéf poisťovne Dôvera Martin Kultan považuje kritiku predsedu NKÚ za spolitizovanú, hovorí o všeobecných floskulách a pýta sa, kto sú teda tí Ľubomírom Andrassym spomínaní lobisti. Spomínané témy bagatelizuje a hovorí, že cestou je ďalšia privatizácia zdravotníctva - ako VšZP, tak i štátnych nemocníc.
Dozrel čas na zásadnú zmenu ako je napríklad transformácia zdravotných odvodov na dane či zákaz krížového vlastníctva v zdravotníctve? Sú zdravotné poisťovne vôbec poisťovňami, načo ich máme a čo robí zisk v systéme štátom vynucovaného zdravotného poistenia kde nie každý pacient dostane to, čo by dostať mal i mohol? No a napokon, aké sú vlastne prepojenia medzi Pentou a štátom a kto v skutočnosti ovláda naše zdravotníctvo?
Ráno Nahlas s generálnym riaditeľom a šéfom predstavenstva zdravotnej poisťovne Dôvera Martinom Kultanom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
Dnešní škôlkari sú oveľa viac informovanejší, vedia viac a sú aj aktívnejší i smelší. Deti preto kladú vyššie nároky na aktívne trávený čas,, hovorí učiteľka a riaditeľka Materskej školy Michaela Vargová. A ako vidí realitu ministerských plánov zaviesť povinné škôlky pre deti od troch rokov?
Povinné škôlky pre deti od troch rokov, tak znie aktuálny návrh ministra školstva, ktorým chce rozšíriť nutnosť predprimárneho vzdelávania už od roku 2028. A cieľ? Zabezpečiť deťom rovnosť šancí a to už v čo najútlejšom veku. Po kritike verejnosti však šéf rezortu školstva zaradil spiatočku a ubezpečuje, že vzdelávanie trojročných detí si môžu zabezpečiť aj u seba doma aj samotní rodičia, podmienkou však bude ich stredoškolské vzdelanie.
Ministerstvo školstva tvrdí, že rozšírenie povinného predprimárneho vzdelávania deťom zlepší ich jazykové schopnosti, posilní im emocionálnu inteligenciu a už v čo najútlejšom veku napomôže odhaliť ich prípadné špeciálne potreby alebo ich talenty.
Sú to najcennejšie čo máme, naše deti. Napriek tomu ich už v útlom veku troch rokov neraz zverujeme do opatery i výchovy štátu. Čo je cieľom predprimárneho vzdelávania, komu naše poklady vlastne zverujeme, čo dnes v realite trápi naše škôlky a sú na tieto ambiciózne plány ministra školstva vôbec pripravené?
No a napokon, platí veta" Všetko, čo naozaj potrebujem vedieť, som sa naučil v materskej škole" od svetovo známeho Roberta Fulghuma a ak áno, prečo sú škôlky v našom živote tak dôležité?
Ráno Nahlas s dlhoročnou učiteľkou ako aj riaditeľkou Materskej školy v Banskej Bystrici Michaelou Vargovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
„Slovensko sa za túto správu nemusí hanbiť. No mám potrebu povedať, že Peter Pellegrini síce zahryzkal, no jemnúčko“ – pohľad Radoslava Štefančíka, politológa Ekonomickej univerzity, na správu o stave republiky z pera prezidenta. „Mnohé nepovedal, nepoukázal na nedostatky“, dopĺňa. No hovorí, že prezidenta Pellegriniho je za čo aj pochváliť.
Prezident Peter Pellegrini vystúpil so svojou prvou správou o stave republiky. Chcel sa programovo pozerať do budúcnosti, aby sa vyhol kritike minulosti a teda práci politikov. Napriek tomu za „frustráciu a zúfalstvo“, ktoré nachádza v regiónoch môžu podľa neho politici. Od nich sa podľa prezident spoločnosť rovnako nedočká ani prepotrebného zmierenia. A kriticky si všimol si aj ministrov, ktorí sú „viac zdrojom kontroverzie ako uznania“.
Vládu Roberta Fica pochválil, i vyzval. Pochválil za stavebný ruch a vyzval, aby nezabúdala na západných spojencov či aby sa pre pandemickú amnestiu dokázala pozrieť do očí pozostalým obetí pandémie.
Opozícii zas neváhal pripomenúť, že medzi jej prívržencami je veľká časť tých, ktorí spochybňujú atentát na premiéra. Len chvíľu predtým z jeho úst zaznelo, že prezidentský palác nie je ani ďalším koaličným partnerom, no ani hniezdo m opozičného odporu.
A čo sme v jeho príhovore nepočuli? Nenašlo si tam napríklad miesto kritizované rozkrádanie európskych peňazí na luxusné vily boháčov, ktoré už našlo svoj výraz v „banánovej republike“ pre Slovensko. Zmenené trestné kódexy či zrušená špeciálna prokuratúra, na ktoré sa pýta Brusel. Rovnako zrušená verejnoprávna Rtvs. Zástupy nespokojných pracovníkov kultúry vo výhražnom štrajku.
Ako sa pozerá na prezidentskú správu o stave krajiny politológ Radoslav Štefančík?
„Peter Pellegrini zostal ten tipický človek-kandidát vládnej koalície, ktorý sa stal prezidentom aj vďaka Robertovi Ficovi. Ak ho jeho politický otec vychoval a prakticky aj ustanovil do funkcie hlavy štátu, tak Peter Pellegrini nebol nejakým ostrým kritikom Ficovej vlády“, tvrdí politológ.
Oceňuje, že prezident otvoril tému „vízie“ ponad volebné obdobia.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Historička Hana Kubátová skúmala listy bežných Slovákov z vidieka, ktorí počas vojnového štátu písali politikom alebo ich manželkám. Obsah je často šokujúci. Písali, aby Židov odviezli čím skôr a pýtali si ich dom či napríklad kabát. Stávali sa aj situácie, že Židov ešte len odvážali, a miestni sa ešte pred ich zrakmi hádali o ich veci.
Historička Kubátová narúša tradičný obraz nevinne sa prizerajúcich Slovákov, bez hlbších vedomostí o deportáciách. Podľa nej išlo o udavačský štát, kde sa udaní nazbieralo toľko, že na to štátne orgány nestíhali reagovať. Udali aj kňaza, ktorý veriacim vyčítal udavačstvo.
Oficiálnou ideológiou režimu bol kresťanský nacionalizmus. Ten však pokrivil kresťanské učenie, lebo príkaz viery v blížneho zmenil na sebalásku v ľuďoch prebúdzal najhoršie. Režim prebúdzal v ľuďoch to najhoršie, keď Slovákom sľúbil, že sa budú mať lepšie na úkor všetkých ostatných. Štátna moc však vytvorila ohavný obraz o množstve židovského majetku, ktorý bol v rozpore s realitou a nikdy nemohla doručiť to, čo sľúbila.
Hana Kubátová upozorňuje, že historické paralely s prítomnosťou sú často nepresné. Priznáva však, že niektorí slovenskí politici dnes používajú podobnú rétoriku, akou sa vyznačovali ľudácki predstavitelia. Podobnosti badá najmä v naratíve ohľadom regiónov, v neustálom hľadaní nepriateľa, v stavaní Slovenska do pozície obete či v snahe meniť konštruktívnu kritiku na prejav nenávisti.
Rozhovor nahrával Peter Hanák.
-
„Pre väčšinu voličov je menej bolestná konsolidácia cez druhý pilier ako cez vyššiu DPH či transakčnú daň. Pre politikov je to pokušenie“, hovorí Miroslav Kotov, predseda Asociácie dôchodkových správcovských spoločností. Nazýva to „nízkym ovocím“, pri ktorom sa politici neunavia. Reaguje tak na tému opätovného otvárania druhého piliera. Ten podľa neho potrebuje najmä stabilitu.
Vláda a jej premiér nezakryte hovoria o potrebe opätovne otvoriť druhý dôchodkový pilier. Operujú takmer 60-tisíc sporiteľmi, pre ktorých je nevýhodný. A robia to v kontexte konsolidácie – a teda hľadania peňazí na znižovanie kritickej štátnej zadlženosti.
Z opozície zaznieva kritika, že súkromné dôchodkové úspory nemôžu slúžiť ako záplata na dieru v štátnych financiách. Hovorí o účelovosti.
Minister práce Erik Tomáš hovorí o rokovaniach so správcami dôchodkových úspor, pričom odkazuje, že sporitelia sa nemusia obávať. Môžeme byť spokojní?
Téma pre Miroslava Kotova, ktorý stojí na čele Asociácie dôchodkových správcovských spoločností.
-
Zákaz krížového vlastníctva medzi zdravotnými poisťovňami a nemocnicami, ale aj zrušenie odvodov a ich prerod na dane, čo by vyšachovalo súkromné poisťovne z biznisu s našimi odvodmi. I to sú témy, ktoré by mohli zásadne posunúť naše zlyhávajúce zdravotníctvo. Tvrdí to poslanec PS Oskar Dvořák. Nie je však politická scéna až príliš prepletená so záujmami tzv. Pentagelu?
Zdravotníctvo nebolo nikdy prioritou tohto štátu. Priznáva to dnes otvorene už aj premiér Fico, keď zdravotníctvo ako premiérsku tému opakovane odmieta, tvrdí v rozhovore pre Aktuality poslanec PS Oskar Dvořák.
Privatizáciou zdravotných odvodov sme si v zdravotníctve vyrobili peklo, hovorí na margo zajacovej reformy, ktorou sa umožnilo vytváranie zisku z verejných zdrojov, bývalá šéfka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Renáta Bláhová. Dnes, po vyše 20tich rokov vidíme výsledky:
Štát na verejný záujem v zdravotníctve rezignoval, pacienti ho nezaujímajú a ministerstvo zdravotníctva ovládli lobisti, hovorí v až šokujúco otvorenej kritike pre Ráno Nahlas šéf Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy.
Napriek tomu, že zdravotníctvo patrí medzi kľúčové oblasti, ktoré nás ako občanov trápia a napriek tomu, že do zdravotníctva neliavame každoročne čoraz viac miliárd, efektivita, kvalita i dostupnosť zdravotných služieb sa pre pacientov nelepšia, ba práve naopak. Navyše, systém, ktorý nás čoraz častejšie núti zháňať peniaze na inovatívne lieky či modernú liečbu po všakovakých zbierkach, stále umožňuje súkrormných finančným žralokom generovať z našich verejných zdrojov ich súkromné zisky.
Je toto naozaj v poriadku alebo už dozrel čas na skutočne zásadnú zmenu slovenského zdravotníctva? Bolo by krokom vpred zrušenie zdravotných odvodov či zákaz krížového vlastníctva? Naozaj podľahol štát - i politici naprieč stranami, lobistom z finančných skupín a ako vlastne osedlať a zregulovať záujmy predátorského kapitálu v tejto tak citlivej sfére?
"Máme už analýzy Útvaru hodnoty za peniaze, ako i Úradu pre Dohľad nad zdravotnou starostlivosťou no a teraz to hovorí už aj NKÚ, že skutočne sú tu niektorí hráči, ktorí zo zdravotníckeho systému dokážu vyťažiť viac. No a kto má dnes prísť a riešiť to? Má prísť štát - ako regulátor, a využiť napríklad programovú vyhlášku, má si pohnúť so zavádzaním DRG a má opraviť všetky tieto nedostatky. Ak doteraz nekonal, ja by som to nazval spolupáchateľstvo. Neviem či vedome alebo nevedome, ale je to spolupáchateľstvo," tvrdí poslanec Progresívneho Slovenska Oskar Dvořák.
Ráno Nahlas s expertom na zdravotníctvo a poslancom Progresívneho Slovenska Oskarom Dvořákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinký.
P.S.
Spomínanú liekovú vyhlášku minister zdravotníctva napokon nepodpísal. Kamil Šaško vyhlásil, že vyhláška nevstúpi do platnosti, kým - jeho slovami, nedosiahne "odbornú zhodu."
- Visa fler
