Avsnitt
-
Juraj Schulpe bol filantrop, ktorý sa angažoval v riešení najpálčivejších sociálnych a zdravotných problémov Uhorska. Zasadzoval sa o slušné bývaniea výstavbu cenovo dostupných bytov pre robotníkova vypracoval sociálne reformy zamerané na oblasť hygieny. Pred stotridsiatimi rokmi, presne 29. marca 1894, sa zaviazal na vlastné náklady postaviť na Šancovej ulici v Bratislave robotnícku kolóniu, ktorá sa stala vzorovým modelom bývania robotníkov v Uhorsku. Viac o tomto výnimočnom človeku a jeho mimoriadnej práci sa dozviete od Gabriely Dudekovej Kováčovej z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied.
-
Bratislava má bohatú a rozmanitú zbierku umeleckých diel vo verejnom priestore, okolo ktorých určite aj vy dennodenne chodíte a napriek tomu o nich veľa neviete, či dokonca ich prehliadate. Našťastie sa v posledných rokoch zobúdza viacero iniciatív, ktoré im venujú zaslúženú pozornosť a častokrát sa snažia o ich záchranu. Skvelý projekt realizuje aj Galéria mesta Bratislavy, ktorá pod hlavičkou – Umenie mesta založila a spravuje živú databázu diel vo verejnom priestore. Táto online mapa dokumentuje diela od 2. polovice 20. storočia až po súčasnosť, prináša o nich komplexné informácie a častokrát popularizuje diela, ktoré boli dlhé roky spájané s minulým režimom a považované za nehodnotné. Viac o aktuálnom stave a ďalších plánoch celého projektu sa dozviete od spoluautorky a projektovej manažérky Lindy Blahovej z Galérie mesta Bratislavy.
-
Saknas det avsnitt?
-
Alojz Rigele je svojím talentom a ohromným dielom, ktoré zanechal synonymom sochárskej tvorby v Bratislave. Mimoriadne talentovaný kamenosochár, rezbár a vyhľadávaný portrétista by 8. februára oslávil 145 rokov. Viac o živote a diele tohto majstra sa dozviete v rozhovore s legendárnym sprievodcom po Bratislave a lektorom kurzu sprievodcov Zsoltom Lehelom, ktorý je tiež autorom monografie o Alojzovi Rigelem.
-
Čo všetko o minulosti sa dá dozvedieť z dlažby? Historička Julia Itin a fotograf Štefan Cipár stoja za vytvorením unikátnej kolekcie historických vzorov a farieb pôvodných dlažieb, ktoré v Bratislave mapovali takmer tri roky. Mnohé z nich prežili v nezmenenej podobe celé storočia, a tak majú dnes naozaj čo rozprávať... Vypočujte si viac o ich zaujímavej práci a výskume, ktoré predchádzali vydaniu výnimočnej knižnej publikácie - Mozaika Bratislavy – skryté dlažby a obklady.
-
Odkiaľ sa vzali Vianoce a ako ich slávili naši predkovia v starej Bratislave? Ako vyzerali Vianoce v 17. a neskôr v 20. storočí? O tom, čo všetko zahŕňala príprava na sviatky v jednotlivých vrstvách mestskej spoločnosti, či kedy sa objavil prvý vianočný stromček a vianočné trhy, rozprávajú mladí bádatelia z Archívu mesta Bratislavy - Martina Rácová a Miroslav Baranek. Vypočujte si detailné svedectvá, ktoré vychádzajú z dobových prameňov,ako sú účtovné knihy, listy, priania, či dokonca unikátny list Ježiškovi z roku 1857.
-
V jednej z najkrajších klasicistických stavieb Bratislavy – v Primaciálnom paláci, sa okrem slávnej Zrkadlovej siene, nachádza aj skutočný umelecký skvost – svetoznáme gobelíny. Ide dokonca o jedinú kompletnú sériu svojho druhu na svete, ktorá pozostáva zo šiestich kusov tapisérií a znázorňuje antickú mytologickú báj o tragickej láske Leandra a Héro. Objavené boli náhodne v 20. storočí pri renovácii paláca. Dnes sú súčasťou stálej expozície európskeho umenia v Galérii mesta Bratislavy a detaily ich príbehu i súčasný stav priblíži historik umenia a externý lektor Galérie mesta Bratislavy – František Bucha.
-
Budova Starého lýcea na Konventnej ulici, ktorá bola postavená 22. októbra 1783, je národnou kultúrnou pamiatkou a v nedávnej dobe prešla rozsiahlou a veľmi citlivou rekonštrukciou. Vzniklo tu tzv. Laboratórium otvorenej spoločnosti, kde by sa mali diskutovať kľúčové spoločenské témy. O slávnej histórii lýcea, ale aj o príprave a realizácii jeho novej podoby sa Ludwig Bagin porozprával s programovým manažérom a koordinátorom projektu Martinom Kováčom.
-
Extravagantné, odvážne a na svoju dobu provokatívne dielo inšpirované slávnym Centre Pompidou v Paríži - aj tak možno charakterizovať Novú tržnicu na Trnavskom mýte v Bratislave. Stvoril ju slovenský architekt Ivan Matušík, ktorý je tiež autorom ikonických obchodných domov Prior v Bratislave a v Nitre. Od jej otvorenia 20. októbra 1983 práve uplynulo 40 rokov a napriek dlhoročnému zanedbaniu, stále vyniká svojím architektonickým konceptom. Prešla už čiastočnou obnovou a v roku 2022 bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku, o čo sa výrazne zaslúžil odborný radca krajského pamiatkového úradu - Miroslav Hrdina.
-
Tajomný umelec a legendami opradený barokový sochár pochádzajúci z Bavorska – Franz Xaver Messerschmidt žil časť svojho života v Bratislave, kde napokon aj v roku 1783 zomrel. Z tohto obdobia pochádzajú aj slávne, a zároveň jeho najoceňovanejšie diela – Charakterové hlavy, teda neobvyklé busty s výraznými grimasami. O rozsiahlom diele a jeho význame, ako aj o rozporuplnej osobnosti a životnom príbehu tohto umelca sa Ludwig Bagin rozprával s kurátorkou zbierky starej maľby a sochy v Galérii mesta Bratislavy – Dominikou Zbončákovou.
-
Vypočujte si záznam zo živého nahrávania podcastu o prešporskom rodákovi, osvietenskom vizionárovi a uznávanom vynálezcovi - Wolfgangovi Kempelenovi.V lete pred 250 rokmi, presne 28. júla 1773, zostrojil na objednávku a pre pobavenie Márie Terézie šachový automat, ktorý mal podobu Turka sediaceho za stolom a napokon zatienil všetky jeho ďalšie vynálezy.V rozhovore Ludwiga Bagina s hosťom Andrejom Grollom, z občianskeho združenia Kempelenopolis, sa dozviete, aké svetové prvenstvá má Kempelen na svojom konte, že ovplýval aj umeleckým talentom a aké mal zásluhy v oblasti vzdelávania nevidiacich a nepočujúcich.
-
Navštívili ste niekedy Archív mesta Bratislavy? Viete, kde sídli, čím sa zaoberá a prečo by mohol byť aj pre vás zaujímavý? Archívy sú pamäťou národa, majú nezastupiteľnú úlohu a význam v informačných štruktúrach a zdrojoch spoločnosti a sú súčasťou národného kultúrneho dedičstva každej krajiny. Tento rok slávi 100 rokov od vzniku Vedeckých ústavov mesta Bratislavy – teda vrcholnej kultúrnej a pamäťovej inštitúcie, ktorá v období Československej republiky a Slovenskej republiky združovala archív aj múzeum. O konkrétnych pokladoch, ktoré bratislavský archív uchováva aj o jeho aktuálnej činnosti porozprávali Ludwigovi Baginovi hostia z Archívu mesta Bratislavy - Michal Duchoň a Ján Kúkel.
-
Osud prešporskej židovskej štvrte predznamenal obrovský požiar, ktorý vypukol 17. mája 1913 v Podhradí a nezvratne poškodil takmer celú zástavbu v okolí Židovskej ulice. Oheň zničil všetko, čo mu prišlo do cesty a zázrakom obišiel iba ortodoxnú synagógu, Mikulášsky kostol a kapucínsky kostol s kláštorom. Nielen o požiari, o jeho príčine a rozsiahlych následkoch, ale aj o histórii a súčasnosti bratislavskej židovskej obce porozprával Tomáš Stern, ktorý sa venuje dokumentovaniu židovského kultúrneho dedičstva na Slovensku..
-
Presne 2. apríla 1973 začala výstavba na území pôvodnej obce, ktorá bola svojho času najväčšou obcou v Československu. Petržalka mala byť najmodernejším sídliskom na Slovensku s komplexnou vybavenosťou. Takmer celá pôvodná obec s rodinnými domami a vychýrenými marhuľovými sadmi padla za obeť rýchlej výstavbe. Dnes však už Petržalka patrí medzi najzelenšie mestské časti a vyhľadávané lokality pre život. O príbehu tohto sídliska sa Ludwig Bagin porozprával s Martinom Kleiblom, rodeným Petržalčanom, aktivistom, fotografom a autorom publikácie Petržalka – prekvapivý sprievodca mestskou časťou, ktorý dnes pôsobí aj ako projektový manažér v Kultúrnych zariadeniach Petržalky.
-
31. marca 1945 bol z Bratislavy vypravený posledný transport politických väzňov zo Slovenska. Viac ako 120 mužov a žien bolo v nákladných vagónoch vypravených z bratislavskej hlavnej stanice v čase, keď už najvyšší predstavitelia ľudáckej vlády evakuovali svoje úrady pred blížiacou sa sovietskou armádou. Vo vlaku boli aj členovia ilegálneho mestského zastupiteľstva - Jozef Országh a Štefan Štunda. Aj ich príbeh a mená ďalších desiatok obetí si môžete vypočuť v audiozázname diskusného večera - Rande s mestom špeciál: Z Bratislavy do Mauthausenu. Spomienkový večer pripravilo Bratislavské kultúrne a informačné stredisko (BKIS) a uskutočnil sa 30. marca 2023 v Kostole Klarisky. Hosťami boli: Marína Zavacká z Historického ústavu SAV a Matej Medvecký z Vojenského historického ústavu, moderoval Michal Hvorecký.
-
29. marca 1803 zomrel v Bratislave osvietenský vzdelanec, farmakológ, bratislavský mestský lekár a zakladateľ zdravotníckej polície – Zachariáš Teofil Huszty. Do našich zemepisných šírok priniesol mnohé pokrokové myšlienky a venoval sa najmä téme verejného zdravotníctva. Rád využíval výdobytky farmakológie a bol priekopníkom očkovania detí proti kiahňam. Uznávaný bol aj za hranicami Uhorska a vydal dokonca vo svete prvé dielo o verejnom zdravotníctve. O jeho rozsiahlej a rozmanitej práci nám porozprával vzácny hosť a historik medicíny – László Kiss, CSc., dr. habil.
-
Fašiangové zábavy boli obľúbené nielen na vidieku, ale aj v mestách, kde boli ich hlavnými organizátormi remeselnícke cechy a od 19. storočia sa postupne transformovali najmä do plesov a bálov. O tom, ako sa slávnosti v našom meste vyvíjali, ako vyzerali, čo všetko bolo ich súčasťou a aké masky patrili
k najobľúbenejším porozpráva moderátorovi Ludwigovi Baginovi skúsená odborníčka na problematiku obradovej kultúry a spoločenského života v mestskom prostredí - etnologička Viera v Feglová. -
"Je ako pamäť nášho mesta.“ Zsolt Lehel inšpiroval a vychoval celé generácie bratislavských sprievodcov. Vo veľmi osobnom a ľudskom rozhovore nahliadneme do sveta tohto skúseného lektora, legendárneho sprievodcu a najmä vzácneho a múdreho človeka, ktorý je zároveň dušou kultovej palacinkárne na Šancovej ulici - palacinky Lacinky. Za všetky tieto činnosti a dlhoročné približovanie hodnôt nášho mesta ľuďom získal v roku 2022 Cenu primátora. Ako vníma premeny Bratislavy, jej dnešnú podobu, či v čom vidí zmysel sprievodcovskej profesie v súčasnosti?
-
V podcastovom špeciále plnom vôní a lahodných chutí na tému – Prešporské Vianoce sa dozviete, ako vyzerala sviatočná prešporská kuchyňa, tradície a zvyky multietnického obyvateľstva, rôzne vychýrené slávnostné jedlá u katolíkov aj evanjelikov, napr. tradičná polievka tzv. štedrovečernica, dubáková, či hríbová polievka, opekacne, pôstne špeciality, medzi ktoré patrili neraz aj labute, žabie, či ondatrie stehienka, no dôjde aj na vraniu polievku, pôvod majonézového šalátu
a mapovanie rôznych kultúrnych vplyvov, ktoré sa podpísali aj na našich súčasných vianočných zvykoch. Pre našich predkov bolo jedlo vzácne, vážili si ho a neplytvali ním, čím všetkým však ešte v tomto sviatočnom období žili a ako sviatky slávili, porozprávala Ludwigovi Bagnovi známa etnologička, výskumníčka, popularizátorka a spisovateľka - pani Katarína Nádaská. -
Pred 260 rokmi poctil svojou návštevou naše mesto hudobný génius a asi najznámejší skladateľ všetkých čias - Wolfgang Amadeus Mozart. Wolfi, ako ho doma prezývali, navštívil Prešporok so svojím otcom Leopoldom a sestrou Nanerl v roku 1762, vtedy ako šesťročný chlapec – zázračné dieťa. O tejto návšteve a údajnom koncertnom vystúpení sa však vedú polemiky... Ako to naozaj bolo? Koncertoval alebo nekoncertoval malý Mozart v Bratislave? A ak áno, kde sa koncert odohral? Vydajte sa s nami po stopách príbehu, ktorý sa pokúsime rozlúštiť s odborníčkou na hudobné dejiny Bratislavy, vynikajúcou sprievodkyňou po Bratislave i Viedni a spoluautorkou knihy – Hudobný sprievodca po Bratislave, pani Zuzanou Godárovou.
Viac informácií k téme nájdete aj v článku Zuzany Godárovej: K 260. výročiu návštevy W. A. Mozarta s rodinou v Prešporku -
Mnohé tragické udalosti a katastrofy poznačili život nášho mesta a zanechali dodnes prítomné svedectvá v jeho uliciach - ako napríklad morové stĺpy. Ten na Rybnom námestí bol dokonca postavený uprostred zúriacej epidémie a dnes je pamiatkou na mor - jeden z najstrašnejších a najpamätnejších
v Bratislave. Vypukol presne pred 310 rokmi a počas takmer dvojročného trvania zredukoval obyvateľstvo mesta skoro o polovicu. O mimoriadne veľkom vyčíňaní tejto ťažkej infekčnej choroby v Bratislave, o vtedajších opatreniach i dôsledkoch epidémie sa Ludwig Bagin rozprával so skvelým odborníkom, historikom a archivárom Michalom Duchoňom. - Visa fler