Avsnitt
-
Za populárnymi četbotmi ako ChatGPT stoja takzvané veľké jazykové modely (LLMs). Učia sa na obrovskom množstve dát, aby na požiadanie dokázali vytvoriť obsah, ktorý od nich očakávame. No čo ak chceme tento obsah zneužiť? Práve preto majú jazykové modely vstavané aj ochranné mechanizmy.
Ako tieto ochranné mechanizmy fungujú? Aké sú spoľahlivé a ako ťažko sa dajú obísť? Ktoré jazykové modely sú bezpečné a ktoré majú čo dobiehať? Aké sú vôbec schopnosti umelej inteligencie tvoriť nové dezinformácie na požiadanie a čo ak chceme, aby ich ušila na mieru konkrétnej cieľovej skupiny ľudí?
Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report projektu Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s výskumníkom Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií Dominikom Mackom.
Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar ďakujeme.
-
Slovenskou verejnosťou zarezonovalo vyjadrenie poslanca Smeru-u Tibora Gašpara, ktorý síce hovorí, že ich vládna strana nemá za cieľ vystúpiť z EÚ alebo NATO, ale dodáva, že tu pre takú situáciu musia ostať otvorené dvere. Zároveň sa už oficiálne - a teda po tohtotýždňovej inaugurácii - vrátil do Bieleho domu Donald Trump, ktorý vo svojom inauguračnom prejave nezmienil ani Európu, ani NATO. Ako to vyzerá s budúcnosťou Slovenska v EÚ? A je ohrozené NATO príchodom éry Trump 2.0?
Téma pre bezpečnostného analytika Michala Smetanu z Karlovej univerzity v Prauhe, ktorý sa viac ako 10 rokov zaoberá vplyvom verejnej mienky na politikov a vojenské aliancie. V najnovšom výskume, na ktorý získal prestížny európsky grant, chce zistiť, či sa dodržiavajú kolektívne záväzky v rámci vojenských aliancií ako je napríklad NATO, alebo sa politici jednotlivých krajín nakoniec rozhodujú skôr podľa rozmarov verejnej mienky.
Bezpečnostný analytik Michal Smetana si nemyslí, že má vláda v skutočnosti v pláne vystúpenie z EÚ. Dodáva, že s ich výskumov vyplýva, že na to ani neexistuje podpora zo strany verejnosti. Podľa odborníka to možno vnímať aj „ako stratégiu vypúšťania balónikov."
„Hodíte do verejného priestoru „bombu" a potom čakáte, čo sa stane. Po tom prípadne urobíte nejaké opatrenie, alebo tým odvediete pozornosť od niečoho, čím sa teraz zaoberáte: domáca či zahraničná politika," konštatuje v podcaste.
Smetana hovorí, že väčší otáznik má nad budúcnosť NATO príchodom Donalda Trumpa. Ale ani tu nepredpokladá, že by malo prísť k rozpadu Severeoatlantickej aliancie. „Trump skor môže skôr ovplyvniť dôveryhodnosť NATO. Ak by ste sa ma opýtali, či existuje riziko rozpadu, tak by som vám povedal, že je to nepravdepodobné," dodáva.
Moderuje Denisa Hopková.
-
Saknas det avsnitt?
-
Ani sme sa nenazdali a rok 2024 vystriedal rok 2025. Vo svete sa riešili viaceré dôležité témy, ktoré majú presah nielen do tohto, ale aj do mnohých ďalších rokov.
Výnimkou neboli ani veľké témy, ktoré sa odohrali na Slovensku alebo sa ho dotýkali. Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovakia, v podcaste Ekocaste zhodnotila rok 2024 a uviedla predikcie na rok 2025.
Čo sa v podcaste Ekocaste dozviete?
Aké nové environmentálne politiky alebo regulácie očakáva, že vstúpia do platnosti v roku 2025?Aké sú hlavné priority WWF Slovakia pre ochranu biodiverzity v roku 2025?Objavili sa iniciatívy, ktoré by sme mali poznať aj my?
-
Donald Trump nafukuje problémy, ktoré nie su tak veľké a následne sľubuje zlaté zajtrašky. Lenže sľuby, ktoré dáva nebude môcť dodržať a to prinesie omnoho horšie prúdy, v najhoršom prípade svetový konflikt.
Nebolo to tak dávno, čo kandidáti na prezidenta USA Mccain a Obama ukazovali svetu gentlemanský boj, ale doba gentlematstva nás príchodom Trumpa opúšťa. Politici už nie su konkurenti, porušujú pisané aj nepisané pravidlá, čij zákony. Trump sa v prvom prejave dokonca piblížil jazyku fašistov.
Aby toho nebolo málo, na domácej scéne sledujeme odvolávanie Fica, aj pre zahraničné smerovanie Slovenska. Premiér reaguje svojsky alebo inak: Pobozkanie Zelenského prsťeňa vyčíta Šimečkovi človek, ktorý pobozkal hemeroidy vrahovi.
-
Premiér Robert Fico po bezpečnostnej rade zopakoval slová, že Slovensku hrozí prevrat. Hovorí, že na Slovensku je „skupina expertov“ zo zahraničia, ktorá chystá povalenie vlády. Premier sa opiera o utajenú sprúvu - informacie SIS vychádzajú z listín aj informačno-technických prostriedkov. Téma pre Ľubu Lesnú - známu bývalú investigatívnu novinárku z éry mečiarizmu. V minulosti bola poradkyňou premiérky Ivety Radičovej a dnes je externou asistentkou Jána Horeckého (KDH).
Podľa Lesnej by mala byť správa SIS zverejnená, aby verejnosť vedela, o čom premiér diskutuje. „Nech ma presvedčia, že tam existujú hrozby. A aj preto, aby si zachovali tvár a my sme pochopili, že konajú správne. Už len kvôli tomu by ju mali odtajniť," konštatuje v podcaste. Za problematické tiež považuje, že Bezpečnostná rada štátu sa nezaoberala organizáciou Brat za brata, ktorá podľa nej predstavuje reálne bezpečnostné riziko. Nedávno o nej informoval Denník N.
V minulosti pracovala na kauze únosu Michala Kováča mladšieho. V podcaste približuje svoje skúsenosti so sledovaním „Možno mám takú povahu, že som si z toho veľa nerobila. Povedala som si, že si zastrašovaním nenechám pokaziť svoj život. Nech si ma sledujú, nech zistia, že každý deň chodím so psami na prechádzku."
V rozhovore aj spomína vládu Vladimíra Mečiara. Vidí isté paralely medzi súčasnou situáciou a obdobím mečiarizmu. No poukazuje aj na jeden rozidel - dnes je Slovensko členom EÚ a NATO, čo podľa nej poskytuje určitú ochranu demokratických princípov. „Myslím si, že aj preto sa nevyhlásil mimoriadny stav. Museli by vysvetliť členským štátom Európskej únie, čo sa na Slovensku deje, ale donekonečna sa na to nedá spoliehať."
Moderuje Denisa Hopková.
-
„Všetko, čo sme doteraz videli a počuli, stojí a padá na liste z dielne ChatGPT, ktorý bol nešťastne málo editovaný. Ak tu hrozí štátny prevrat, komunikácia premiéra by mala byť podložená hodnovernými informáciami. Tie sme dodnes nevideli“, reaguje expert na hybridné hrozby Victor Breiner.
Protivládny puč, za ktorým stoja nielen mimovládky, opozícia či médiá, ale aj expertná skupina, ktorá má za sebou akcie v Gruzínsku či kyjevský Majdan. S cieľom povaliť jeho vládu. Cestou okupácia vládnych budov, preskakovanie plotov a štátny prevrat. Optika najmocnejšieho muža krajiny – premiéra Roberta Fica.
Opiera ju o informácie tajnej služby, ktorá ako sa ukázalo zmonitorovala komunikáciu organizátorov protestov v Banskej Bystrici. S tým rozdielom, že tá nehovorí o žiadnej okupácii, či násilnostiach – naopak zdôrazňujú potrebu nenásilnej akcie.
Napriek tomu premiér naďalej hovorí o hrozbe štátneho prevratu a zasadla bezpečnostná rada štátu, ktorú si vyžiadal prezident.
V komunite expertov na hybridné hrozby zaznieva, že tu prebieha riadená hybridná operácia s cieľom zlikvidovať demokratické princípy, no zo strany premiéra.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
V Artmedii Petržalka zažil prelomové roky, ktoré ho vystrelili do svetového futbalu. Neskôr sa stal oporou Lokomotivu Moskva, kde strávil 7 sezón. Na konte má 91 reprezentačných štartov a zahral si na MS 2010 či EURO 2016. Hosťom v najnovšej epizóde podcastu Striedame! bol bývalý obranca Ján Ďurica.
Po odchode z Artmedie si prešiel rôznymi etapami kariéry. V ruskom Lokomotive Moskva strávil 7 rokov, počas ktorých čelil neustálym zmenám trénerov. V tureckom Trabzonspore si zahral po boku viacerých krajanov, s ktorými spoločne vytvárali silnú slovenskú enklávu. Na sklonku kariéry sa stal súčasťou Dukly Praha, kde bez tlaku a s pokojom ukončil bohatú kariéru. Na reprezentačnej úrovni bol oporou tímu počas viacerých kvalifikácií i veľkých turnajov.
„Po kariére to bolo veľmi náročné. Prišlo ticho, človek vôbec nevie, kto je, stratí identitu. Bolo zložité sa z toho pozliepať, cítil som sa roztrieštený. To bolo ťažké obdobie. Čo ďalej so životom? Čo budem robiť? Nemal som predstavu, čo si počnem, bol som úplne hotový,” priznal Ján Ďurica v najnovšej epizóde podcastu Striedame!
-
Do prekrývania hanby s katastrom a katastrofálneho zlyhania polície pri agresívnom študentovi koalícia nasadila SIS.
Ako Robert Fico opäť raz zabudol, k čomu sám vyzýval a ako si Andrej Danko „nakládol do vlastného hniezda“. Pozrite si najnovší Ťažký týždeň.
-
Opozícia chce dnes odvolať premiéra Roberta Fica pre deväť rôznych dôvodov. Ktorý z nich je najpodstatnejší? Má vôbec zmysel odvolávať premiéra, ak na to opozícia nemá dosť hlasov?
V diskusii vystúpili traja politológovia: Grigorij Mesežnikov, Pavol Baboš a Samuel Spáč.
Venovali sme sa analyzovaniu aj správaniu skupín s rozhodujúcimi hlasmi - Huliakovcov z Národnej koalície a Migaľovcov z tzv. Hlasu rozumu.
Moderoval Peter Hanák.
-
Mikuláš Černák bol spolu s ministrom vnútra Gustávom Krajčim za HZDS poklepať základný kameň na stavbe, ktorú mala pre štát dodať černákovská firma. Napriek tomu mal príkaz zatknúť Černáka vydať sám Vladimír Mečiar. Začala mafia vládnej strane prekážať až pred voľbami, keď vraždy v uliciach a mafiánska oslava v najsledovanejšej televízii ukazovali, že Slovensko je mafiánsky štát? Podcast môžete počúvať po prihlásení do predplatného Aktuality Navyše.
Ústrednou postavou vzťahu medzi mafiou a štátom bol v 90. rokoch Jaroslav Svěchota. Tento právnik a bývalý ŠtBák sa stal námestníkom riaditeľa SIS Ivana Lexu. Namiesto boja proti mafii udržiaval s bossmi priateľské styky - a tí si mysleli, že sú pod jeho ochranou. To sa v určitom bode zmenilo. Pocítili to všetci bossovia. Na konci roka 1997 boli mŕtvi - alebo v prípade Mikuláša Černáka vo väzení. Bystrický boss tvrdí, že sa na polícii sám prihlásil, lebo mal prísľub od vysokopostaveného funkcionára, že nepôjde do väzby.
V dnešnom podcaste Mafiánsky štát vystupuje opäť autor knihy Slovenská mafia: Príbehy písané krvou Ján Petrovič.
Nahrával Peter Hanák.
-
„Bojím sa toho, že zabúdame. K moci sa vrátili ľudia, o ktorých vypovedala Kočnerova knižnica“, hovorí Tomáš Madleňák z Investigatívneho centra Jána Kuciaka. „Priamo tí, o ktorých jej terabajty dát niečo hovorili, trestné kódexy priamo písali, podľa toho, čo zistili novinári. Myslím si, že dlžíme Jánovi a Martine, aby sme nezabudli“, dopĺňa. Aj preto o Kočnerovej knižnici píše knihu.
Ponárať sa do bahna, ktoré vyplavovala, nebolo vždy príjemné. Napriek tomu mimoriadne dôležité. Odhalila pravdu o krajine, v ktorej sme žili.
Kočnerova knižnica.
A hoci vo svojom byte Marián Kočner prakticky žiadnu klasickú nemal – ak nepočítame celé krabice a fascikle dokumentov a plné skrinky zbraní – Slovensku poskytol inú Knižnicu. Akú? Pozrieme sa na ňu s jej knihovníkom – Tomášom Madleňákom z Investigatívneho centra Jána Kuciaka. Pod jeho prstami sa rodí kniha o jej tajomstvách. A hovorí pri nej ako o „dlžobe“ Jánovi Kuciakovi a jeho Martinke, lebo tá pravda o krajine bola odhalená len v dôsledku ich smrti. O necelý mesiac si pripomenieme už jej siedme výročie.
Pomôže ďalšie odhaľovanie zákutí tajomstiev Kočnerovej knižnice aj odhaleniu pravdy o krajine v ktorej žijeme dnes?
„Pre nás bola (Janova a Martinkina vražda), ako by nás niekto oblial studenou a zároveň vriacou vodou. Leby vnímali sme to, že táto krajina je absolútne skorumpovaná, no neboli sme pripravení na to, že jedného z nás boli tí mocní schopní zabiť“, hovorí o svojom rozpoložení v čase po vražde novinára a jeho snúbenice.
„Kočnerova knižnica nie je oficiálny názov. Pôvodne sa to volalo Projekt 70. Šlo totiž o sedemdesiat terabajtov dát. A čo obsahovali tieto terabajty dát? Všetko, čo sa policajtom podarilo zozbierať do konca roka 2019 v prípade vyšetrovania vraždy Jána Kuciaka a jeho Martiny. Nešlo len o dokumenty a fotografie, videá z toho, ako vylamovali dvere Andruskovi, Zsuzsovej či Kočnerovi pri domových prehliadkach, ale aj všetko, čo pri nich našli“, vysvetľuje Madleňák.
Ak takéto veľké penzum informácií zhromaždila polícia a orgány činné v trestnom konaní, je logické pýtať sa, ako je možné, že opustili prostredie, kde vznikli. A kto ich z prostredia vyšetrovania prípadu vyniesol.
Tomáš Madleňák hovorí len o „zdroji“, ktorý tých 70 terabajtov dát priniesol českej investigatívnej novinárke Pavle Holcovej. „Ten zdroj to chcel odovzdať niekomu, komu môže veriť. A Pavle vedel, že naozaj s Jánom Kuciakom spolupracovala. Že to nie je len tak niekto, že má aj kontakty na medzinárodné novinárskej organizácie.“ Podľa Madleňáka to bolo dôležité v kontexte blížiacich sa volieb v roku 2020.
„Bola reálna obava, že sa Robert Fico opäť vráti k moci. Ten zdroj sa podľa Pavly obával, že keby sa Fico vrátil, všetky tie dáta by sa mohli – ako to na Slovensku býva – vypariť. Ten zdroj chcel, aby veci dotiahli do konca, že to dlžíme Jánovi a Martine“, vysvetľuje Madleňák.
„Medzi tým aj veľké množstvo kompromateriálu na dôležitých a mocných v štáte, ktorý si odkladal Marian Kočner“, pokračuje investigatívny reportér. „To je to bahno, čo sa z Kočnerovej knižnice potom vyplavovalo“, konštatuje.
„Je našou úlohou naďalej upozorňovať na to, aký hlboko skorumpovaný systém uneseného štátu vytvorili. Máme o tom jednoznačné dôkazy a Kočnerova knižnica o tom vypovedá“, hovorí Tomáš Madleňák.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Premiér Robert Fico včera počas rokovania o svojom odvolávaní predstavil správu SIS. Hoci je jej obsah utajený, verejnosť už má indície o tom, čo v nej môže byť. V éteri sa objavujú slová ako majdan, odpočúvanie a destabilizácia krajiny.
Občianske protesty sú kľúčovým nástrojom demokracie, no ich organizovanie sa údajne ocitlo pod drobnohľadom štátu, dokonca tajných služieb. Premiér Robert Fico hovorí o majdane riadenom opozíciou a tajná služba mala podľa neho zaznamenať aktivity, ktoré údajne smerujú k destabilizácii krajiny.
Ohrozenie stability krajiny nespočíva v protestoch, ale v krokoch vlády, tvrdí organizátorka protestov Lucia Štasselová z iniciatívy Mier Ukrajine, ktorá sa ohradila voči naznačovaným zisteniam.
Slovenská informačná služba sa ocitla v centre pozornosti po tom, čo premiér Robert Fico v parlamente predstavil správu o údajnom monitorovaní občianskych protestov, ktoré označil za pokusy o destabilizáciu krajiny. Táto téma vyvolala množstvo otázok o úlohách tajnej služby, jej limitoch a možnom zneužití na politické ciele.
O úlohách SIS, jej limitoch a o tom, či môže byť zneužitá na politické ciele, budeme hovoriť s bývalým šéfom analytického oddelenia SIS Jánom Mojžišom.
Moderuje Zorislav Poljak.
-
Nováčik zo Žiliny má famóznu formu a nielen na ľade, ale aj na tribúnach a sociálnych sieťach patrí k ozdobám extraligy. Nepríjemnejšie problémy riešili v Bratislave, kde sa fanúšikom nepáčil podpis Mareka Slováka a v Nových Zámkoch to už vzdali a zmierili sa s vypadnutím. Čo to bude znamenať pre budúce uzavretie ligy? Aj o tom debatovali Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a Branko Radivojevič (bývalý hokejista).
-
Dvaja najbohatší muži sveta sa už dlhší čas pretekajú v tom, kto postaví väčšiu, silnejšiu, ale aj (na prevádzku) lacnejšiu raketu. V dôsledku menšej náhody sa stalo, že v rovnaký deň po siedmykrát štartovala raketa Starship spoločnosti SpaceX Elona Muska a po prvýkrát tiež raketa New Glenn od Blue Origin Jeffa Bezosa.
O tom, ako sa obom testovacím letom darilo, ale aj v čom sa prístupy spoločností líšia a aké sú ich ciele sa v novom dieli podcastu SHARE rozprávajú redaktori Živé.sk Marek Jurčík a Maroš Žofčin.
V podcaste hovoríme o týchto témach:
Či bol let New Glenn úspechom napriek neúspešnému pristátiu.Čo vieme o explózii druhého stupňa Starship.Prečo je SpaceX na očiach, pokým Blue Origin pôsobí skôr tajnostkársky.Ako chce riešiť zníženie nákladov na cestu do vesmíru jedna a druhá firma.V čom sa odlišujú ich ciele a kde sa, naopak, zhodujú.Súvisiace odkazy:
Siedmy test Starshipu: Prvý stupeň úspešne pristál, druhý stupeň sa stratilMonumentálna raketa Bezosa úspešne odštartovala. Šľape Muskovi na päty?Preteky o Mesiac. Kto tam pristane skôr, USA alebo Čína? (podcast)Porovnanie nosností jednotlivých rakietVesmírne lety vstúpili do novej éry. Vďaka SpaceXPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.
-
Donald Trump sa oficiálne stal 47. prezidentom Spojených štátov. Čo prinesie jeho opätovný návrat? Vyrieši konflikt na Ukrajine, tak ako to avizoval v predvolebnej kampani? A čo bude nová americká administratíva znamenať pre Slovensko? Hosťami relácie boli bývalý minister zahraničných vecí Rastislav Káčer a exminister obrany Martin Sklenár.
Donald Trump je človek, ktorý uspel v tom, že presvedčil Ameriku, že má problém, uviedol exminister zahraničia a diplomat Rastislav Káčer. „On ich presvedčil, že majú rakovinu a že im treba transplantovať srdce a pečeň. Jednoducho dramaticky nadcenil všetky problémy, ktoré Amerika má. A včera prezentoval, že on prináša zázračne riešenia na všetky choroby a zajtra sa všetko zmení. Ja som nastúpil, zlatá éra príde. Vy ste boli ponižovaní, ja vás urobím veľkými, vy ste boli neprosperujúci, mizerní, ekonomika mala problém. Ja to všetko vyriešim," uviedol v relácii.
Významným aspektom Trumpovho pôsobenia je jeho vplyv na medzinárodné vzťahy. Exminister obrany Martin Sklenár hovorí, že Trump dal jasne najavo aj v zahraničnej politike, že „ten kto zaplatí najviac, tak ten bude vysoko na zozname návštev a stretnutí."
Podľa Káčera treba brať vážne slová Donalda Trumpa o tom, že si USA vezmú Panamský prieplav. „Tieto slová si vymodlili ľudia, ako je Putin a čínski komunistickí lídri. Keď Trump povie, že my si zoberieme Panamu, tak je to rovnaký argument, aký použival Putin, keď anektoval Krym. To čo počúvajú, je pre nich naozaj veľmi príjemné. Je to pre nich hudba," dodáva.
Experti tiež poukázali na Trumpove väzby s európskymi pravicovými lídrami. Káčer spomenul, že „Viktor Orbán investoval obrovskú energiu do priateľského vzťahu s Trumpom," a varoval, že Donald Trump svojím zameraním povzbudzuje autokratické formy vládnutia, povzbudzuje radikálno pravicových nacionalistických politikov.
Témou tiež bolo, či Donald Trump vyrieši konflikt na Ukrajine. Určite to nebude do šiestich mesiacov, ale viac. Čas ukáže, že či nejaká dohoda je alebo nie je možná.
-
Politikár je satirická diskusná relácia o politike a o tom, čo kvári a prekvapuje spoločnosť. Všetky situácie, osoby, ale aj ľudia v tomto podcaste sú vymyslené a nič sa nezakladá na pravde. Podobnosť so slovenskou realitou je čisto náhodná.
Dobrý deň vážení diváci a diváčky, milí poslucháči a poslucháčky a ctené divácstvo a poslucháčstvo. Tibor Gašpar sa rozhovoril o možnosti výstupu Slovenska z EÚ a NATO, Andrej Danko zase nakupoval v potravinách v Moskve. Verejnosť nenechalo chladným ani dianie v FPÚ a tak sa pred posledným zasadnutím znovu konal protest. O témach diskutoval komik Šimon Ferstl a komička Diana Renner.
V podcaste sa dozviete:
Čo hovorí list psychiatrov a psychológov Robertovi Ficovi?Ako podpredseda parlamentu Andrej Danko nakupoval v Moskve?Čo s kultúrou v troskách?Budeme vystupovať z EÚ?Čo z opozície v Kyjeve?
-
Samozrejme, že úcta k funkcií je namieste, ale ak ju vykonáva niekto, kto si tú úctu nezaslúži, tak je veľmi správne, aby sa občania, ktorým to prekáža, ozvali. Tvrdí spoluautor verejného listu premiérovi psychiater Jozef Hašto. Úcta k funkcií sa nedá vynútiť, pripomína.
"Vaše politické správanie sa vyznačuje čoraz väčšou mierou mocensko-autoritatívneho štýlu, manipuláciou s faktami, klamaním, zhadzovaním a útokmi na politických oponentov, žurnalistov i bežných občanov, ktorí prejavia nesúhlas s Vašou politikou. Neštítite sa útokov na rodiny predstaviteľov opozície, ako to bolo v prípade Šimečkovcov.
Vaše politické správanie a proklamované postoje polarizujú spoločnosť a ovplyvňujú v nej emočnú atmosféru. Vedú k frustrácii a nespokojnosti veľkej časti obyvateľov Slovenska. Čoraz viac ľudí uvažuje o odchode z krajiny, nielen z pracovných či študijných, ale aj z osobných dôvodov. Nechcú žiť v krajine, kde sa štátna politika vyznačuje takou mierou pohŕdania, výsmechu a útočnosti.
To je úryvok z otvoreného listu, ktorým sa na predsedu vlády Roberta Fica obrátili renomovaní odborníci v oblasti duševného zdravia profesori Anton Heretik a Jozef Hašto. Pod túto verejnú výzvu, v ktorej autori na záver apelujú i na schopnosť premiérovej sebareflexie a možnosti korekcie jeho politického správania - a to vrátane zváženia odchodu Roberta Fica z vrcholovej politiky, sa dotaraz podpísalo viac ako 500 slovenských psychiatrov a psychológov.
"Mám dojem, že u premiéra akoby u neho chýbalo presvedčenie o správnosti hodnôt liberálnej demokracie. O demokracií má predstavu, že ten, kto vyhral voľby, mohol všetko a teda má právo aj valcovať tú časť obyvateľstva, ktorá ho nevolila. No v jeho pozícií premiéra má veľkú zodpovednosť voči všetký obyvateľom, ktorí žijú v tejto krajine," hovorí profesor Hašto.
Premiér Fico list označil za politický apel, považuje ho za: "hrubé zneužitie profesionálneho poslania autorov na politické ciele" a chce o ňom informovať medzinárodné profesijné združenia a organizácie.
"Čo zostáva človeku než rešpektovať, že niekto má nejaký názor. Takisto, ako my v našej profesií musíme rešpektovať, že niekto má bludné predstavy alebo halucinácie. T však neznamená, že sa s tým nektriticky stotožním a že s tým budem súhlasiť," reaguje Jozef Hašto a dodáva:
"Dôležitou súčasťou spoločnosti sú aj občianske aktivity a keď je dostatok občanov, ktorí sa dokážu asertívne a kriticky vyjadrovať k veciam, ktoré idú za hranu a ktoré zhoršujú fungovanie spoločnosti, tak ich hlas je dôležitý a to ako na individuálnej, tak i na skupinovej úrovni."
Počúvate Ráno Nahlas, tentoraz o liste psychiatrov slovenskému premiérovi, jeho reakcií, ale aj o mentálnom zdraví celej našej krajiny. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
V dnešnom podcaste budete počuť argumenty predsedu PS Michala Šimečku, ktorý ako jediný opozičný politik mohol vystúpiť na verejnej časti schôdze. Rovnaký priestor dostanú aj odpovede Roberta Fica, ktorý zároveň oznámil, akým spôsobom bude prekrývať ekonomickú situáciu, zvyšovanie DPH a drahšie potraviny kultúrno-etickými témami. Dozviete sa, či nám reálne hrozí vystúpenie z EÚ.
Čo utajenie schôdze hovorí o úrovni demokracie na Slovensku, do akej miery je Robert Fico naozaj pre nás všetkých nebezpečný a do akej miery je to len rétorika, a či budú predčasné voľby, analyzovali politológovia Grigorij Mesežnikov, Pavol Baboš a Samuel Spáč.
Moderuje Peter Hanák.
-
Na rezort kultúry sa „vrhli“ nominanti SNS.
S Ivanou Šátekovou a Erikom Šille sa Sandra Polovková rozpráva o tom, prečo je občianska angažovanosť a aktivita prirodzená? Prečo umelci prostredníctvom umenia reagujú na ohrozenia demokracie? A s obavami, ale aj nadhľadom komentujú aktuálnu situáciu v kultúre.
Podujatie "Sloboda nie je happy end!" podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
- Visa fler
