Avsnitt
-
Trináste dôchodky si nemôžeme dovoliť, je tam priestor na aspoň 500 miliónovú úsporu. Zastaviť treba i plošnú energopomoc, vlaky zadarmo aj neadresnú sociálnu politiku. Slovensko na to nemá. Tvrdí poslanec SaS Marián Viskupič. Na oplátku liberáli ponúkajú stopku novým daniam a odmietajú aj ich akékoľvek zvyšovanie. Je opozícia schopná spoločnej konsolidačnej alternatívy?
Odvolávam, čo som odvolal a schvaľujem, čo som schválil. I takto vyzerá ostrá politická hádka vo vládnej koalícií o ďalšiu existenciu transakčnej dane. Presne tej dane, ktorú si - vôbec nie tak dávno, schválila samotná vládna koalícia. No a zatiaľ čo sa my musíme vyrovnávať s chaotickou a zjavne nepremyslenou podobou tejto novej dane, ako i zvýšenou sadzbou DPH či redukciou podpory rodín, už sa na nás valí ďalší balík vládnej konsolidácie.
Kde chce vláda nájsť požadované dve miliardy a komu všetkému tentoraz plánuje vliezť do peňaženky či úspor? Vie vôbec vláda čo robí, no a má dnes Slovensko nejakú zmysluplnú opozičnú alternatívu?
Sú Trináste dôchodky ekonomicky udržateľné - a ak áno, tak na úkor koho? Môžeme si dovoliť plošnú energo-pomoc či vlaky zadarmo? A plánuje pravicová opozícia siahnuť aj na sociálny systém a už i tak chabú prorodinnú a sociálnu politiku? Nesmerujeme do gréckeho bankrotu a na čo dnes vôbec máme, ak chceme ako štát prežiť tieto turbulentné a nestabilné časy? No a akú podobu štátu nám opozícia vlastne ponúka a vie sa na nej zhodnúť aspoň sama medzi sebou?
Počúvate Ráno Nahlas, tentoraz s poslancom a ekonomickým expertom SaS Mariánom Viskupičom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
Loď do spojených štátov pláva asi týždeň, za ten čas sa niekoľkokrát môžu zmeniť dovozné clá. To pre firmy predstavuje veľkú neistotu. Slovenské firmy sú pritom obchodnou vojnou ohrozené najviac spomedzi krajín Európskej únie.
Zamestnávatelia počas mimoriadneho rokovania tripartity tlačili na ministra práce Erika Tomáša, aby vláda prehodnotila svoj prístup ku konsolidácii. Vláda zanedbala podporu ekonomiky a namiesto toho zvýšila dane. Poškodzuje to konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky. Je najvyšší čas zrušiť transakčnú daň, znížiť výdavky na sociálne opatrenia a začať investovať, hovorí prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka.
Nahrával Vladimír Amrich.
-
Saknas det avsnitt?
-
Slovenský hokejista a hráč Liberca Martin Faško-Rudáš sa v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu podelil o svoje hokejové skúsenosti a ambície. Po troch sezónach v zámorskej WHL sa vrátil do Európy a zakotvil v českej extralige. Hoci má stále len 24 rokov, už teraz patrí medzi skúsených reprezentantov.
Reč bola o vyrovnanosti českej Tipsport extraligy, ale aj o tom, ako hodnotí svoju poslednú sezónu v Liberci. Priznal, že sa stále borí s problémom pribrať váhu, čo je jeho dlhodobá výzva. Porozprával aj o svojich reprezentačných skúsenostiach, o tom, ako vníma šance dostať sa na blížiace sa MS a ako prebieha aktuálna príprava pod novým trénerom.
Dotkol sa aj svojej úlohy v reprezentácii, ktorú nevníma cez konkrétnu pozíciu, ale skôr ako ochotu pomôcť kdekoľvek. „Som univerzál. Vedel by som doplniť útočníkov aj v prvých dvoch lajnách a myslím si, že viem to odmakať aj v tretej a štvrtej. Nemám nejakú konkrétnu rolu, moja najväčšia úloha je robiť dobrú náladu v kabíne a byť stále usmiaty,” priznal Martin Faško-Rudáš v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk.
-
Trumpove clá môžu priniesť celosvetový ekonomický problém, ale aj záplavu lacného čínskeho tovaru v Európe. Ak nechcete prísť o prácu, zvýšte si kvalifikáciu a naučte sa niečo nové, odporúča ekonóm z inštitútu INESS Radovan Ďurana. Vysvetľuje tiež, prečo máme nižšie mzdy ako v Rakúsku a prečo si nemôžeme dovoliť štedré dôchodky a prorodinnú politiku. Časť problému by podľa neho vyriešilo, keby sa ľudia z vidieka presťahovali do miest. Tvrdí tiež, že bohatstvo budúcnosti prejedáme už teraz a ešte za to aj platíme.
Vo podcaste s Radovanom Ďuranom sa dozviete:
– od 1. minúty – že clá môžu poškodiť podnikateľov, ale tí sú obvykle dosť vynaliezaví;
– po 3:30 – prečo by prepustenie 20-tich tisícov ľudí podľa neho nebola katastrofa;
– od 5:00 – že sa bude meniť celý trh a presúvať firmy z krajiny do krajiny;
– po 6:50 – či môže Donald Trump vyvolať celosvetovú ekonomickú krízu;
– od 8:00 – že pre ľudí môžu prísť aj pozitíva, napríklad lacný čínsky tovar;
– po 9:45 – že sa musíme pripraviť na horšie časy, keď nám nebudú rásť mzdy a problémy bude mať aj vláda;
– po 11:30 – ako sa na krízu dá pripraviť tým, že sa naučím niečo nové a čo konkrétne by to malo byť;
– od 13:00 – ako sa transakčná daň dostane do cien tovarov a služieb;
– po 15:00 – že táto daň zaťažuje aj firmy, ktoré nie sú v zisku;
– okolo 16:00 – že už teraz máme najvyššie dane v celom regióne;
– po 17:30 – aké ľahké a lákavé je zvyšovať transakčnú daň a ako sa to už stalo v Maďarsku aj u nás;
– od 19:30 – čo presne je „luxus", ktorý štát financuje, ale nemôžeme si ho dovoliť;
– od 23:00 – že máme zle rozmiestnenú pracovnú silu a pomohlo by sťahovanie ľudí z vidieka do miest;
– po 24:00 – prečo je nezmysel argumentovať ornou pôdou proti výstavbe;
– od 26:00 – že v rámci konsolidácie by bolo potrebné spájať menšie obce;
– po 28:00 – ako prejedáme bohatstvo budúcnosti a ešte za to aj platíme;
– od 29:30 – že Slovensko už nečaká žiadny zázračný ekonomický rast;
– po 31:00 – kto sú bohatí dôchodcovia, ktorí nepotrebujú trinásty dôchodok;
– od 33:00 – že treba prepúšťať v štáte a ako vláda nezvláda rokovania s lekármi;
– po 33:30 – že máme priveľa návštev lekárov, malých škôl aj železníc;
– od 35:00 – ktoré veci robí štát úplne zbytočne a dali by sa úplne škrtnúť.
-
História menšiny v menšine. Smutná a tragická história židovského ghetta a nacistického koncentračného tábora v českom Terezíne. No perspektívou ešte aj medzi samotnými židmi stigmatizovanej sexuálnej menšiny queer ľudí. Tých „iných, čudných, neobvyklých“. Napriek tomu s rovnakou perspektívou „definitívneho riešenia“ Hitlerových plynových komôr.
Systematicky ju odkrýva česko-britská historička Anna Hájková z univerzity Warwick v Anglicku.
A hovorí pri nich o skupine, ktorej hrozí to, čo v sebe nesie titul jej poslednej knižnej výpravy za osudmi queer ľudí v koncentračných táboroch: Ľudia bez dejín sú prach.
Bez dejín, lebo ich príbehy mizli ešte aj z archívov! Čo to je za kapitolu? A ako sa z nej môžeme poučiť?
Anna Hájková zdôrazňuje dôležitosť zachovania pamäti queer obetí holokaustu a poukazuje na potrebu inkluzívnejšieho prístupu k histórii.
V rozhovore neobídeme ani ich aktuálnu situáciu v geopriestore Strednej Európy optikou historičky, ktorá žije a pracuje vo Veľkej Británii.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Koalícia ide odškodniť ľudí, ktorí porušovali proticovidové opatrenia. Bude vracať pokuty a v čase konsolidácie na to chce minúť tri a pol milióna eur. Dostanú odškodné aj Robert Fico a Štefan Harabin?
Bude sa odškodňovať aj za objektívne zlyhania štátu počas pandémie, ktoré uznal aj Ústavný súd SR?
V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas situáciu vysvetlí redaktor Aktualít, ktorý túto tému sleduje, Marek Biró.
Nahrával Peter Hanák.
-
Aliancia pôjde do koalície s tým, kto splní viac jej požiadaviek, hovorí nový predseda strany Lázsló Gubík. Zatiaľ nemá slovenské štátne občianstvo, lebo po zákaze dvojitého občianstva požiadal o to maďarské a následne kandidoval v eurovoľbách za Fidesz. Teraz o občianstvo opäť požiadal, lebo bez neho nemôže kandidovať na Slovensku. Pri otázke, kde býva, najprv tvrdil, že v Komárne, aby potom priznal, že v skutočnosti býva v Komárome za maďarskou hranicou. Nechce budovať slovenský Fidesz, ale spájať Maďarov. Prezident Peter Pellegrini však podľa neho maďarskej menšine zatiaľ nesplnil, čo im sľúbil výmenou za podporu vo voľbách.
V podcaste s Lázslóom Gubíkom sa dozviete:
– od 1. minúty – čo hovorí na zatváranie hraníc s Maďarskom v rámci opatrení proti slintačke;
– po 2:00 – či je za likvidáciu chovov alebo stojí na strane protestujúcich poľnohospodárov z juhu Slovenska;
– po 4:00 – či by si rozumel viac s koalíciou alebo opozíciou;
– po 5:00 – či je mu bližší Robert Fico alebo Michal Šimečka;
– od 8:00 – s ktorými opozičnými politikmi sa pozná;
– po 11:00 – ako Peter Pellegrini zatiaľ nedodržal sľuby dané Maďarom výmenou za podporu vo voľbách;
– od 13:00 – prečo nemá slovenské štátne občianstvo;
– po 14:00 – prečo kandidoval za Fidesz;
– od 15:00 – či žije na Slovensku alebo v Maďarsku;
– po 17:00 – že strana Maďarská Aliancia je partnerom maďarskej vlády, nie strany Fidesz;
– od 19:00 – že nechce budovať slovenský Fidesz, a spolupracoval by aj s inou maďarskou vládou;
– po 25:00 – prečo by liberálnejší slovenskí Maďari nemali voliť radšej Ódora alebo Hamrana;
– od 28:00 – že je žiakom Miklósa Duraya a ako sa stavia k autonómii;
– po 31:00 – čo hovorí o Trianone;
– od 33:45 – čo myslel tým, že sa jeho predchodca Forró dostane na Ukrajinu bez pasu;
– po 35:00 – odkiaľ by sa mali Rusi vrátiť a čo si myslí o Ukrajine;
– od 36:00 – čo pre neho znamená pomenovanie Felvidék, keď organizoval majstrovstvá Felvidéku vo futbale;
– po 39:00 – čo hovorí na šál Viktora Orbána s veľkým Uhorskom;
– po 41:00 – či by mal Orbán myslieť na Maďarov za hranicami.
-
Politikár je satirická diskusná relácia o politike a o tom, čo kvári a prekvapuje spoločnosť. Všetky situácie, osoby, ale aj ľudia v tomto podcaste sú vymyslené a nič sa nezakladá na pravde. Podobnosť so slovenskou realitou je čisto náhodná.
Týždeň sa s týždňom stretol a to znamená jediné - Politikár je späť. O aktuálnych témach diskutovali komička Diana Renner a komik, režisér a herec Šimon Ferstl. Čo mala v uplynulom týždni politika na rováši?
V aktuálnej epizóde sa dozviete?
Čo je zač vyhodený György GyimesiKtoré maďarské nadávky používa Diana RennerPrečo by starí ľudia mali nosiť odznak „berte ma s rezervou"Ako prišiel Donald Trump na svoje cláČo je to nový „diktát USA"Ako Huliak vyhodil TabakovúČo sklamalo na Ruži pre nevestu Šimona FerstlaAko sa do Vatikánu vybrali naši jazdci apokalypsyPrečo SNS priniesla do politiky najväčších „vozíčkarov"Čo sa skrýva za Kotlárovými debatami s FBI
-
Stojíme na prahu revolučnej zmeny - umelá inteligencia pretvára svet rýchlejšie než ktorákoľvek priemyselná revolúcia pred ňou. Môže odhaliť nádory, ktoré lekári prehliadnu, ale zároveň prináša riziko nekritického prijímania informácií.
Umelá inteligencia prešla Turingovým testom. O tom, že je človek, presvedčila aj študentov psychológie.
Šliape Holywoodu na päty: Nový model generuje videá vo filmovej kvalite. To opäť umelá inteligencia.
A do tretice: Učiť sa programovať je vraj zbytočné: AI platforma umožní vytvárať software takmer hocikomu. To je len výber hedlajnov posledných hodín v súvislosti s AI.
Ak sme sa na dejepise svojho času učili o prvej, druhej či tretej priemyselnej revolúcii – o parnom stroji, spaľovacích motoroch a potom elektronike a počítačoch, už pár rokov sme vo štvrtej – a po revolúcii internetu v nej a sociálnych sietí sa s nástupom umelej inteligencie možno prehupneme/či už prehupávame do piatej.
S obdivuhodným prepájaním fyzického, biologického a digitálneho sveta nás však stavia aj pred obavy a výzvy: Neovládne nás digitálny supermozog? A čo etika umelej inteligencie, či kyberbezpečnosť?
A sú tu ešte prozaickejšie otázky: Môže AI dostať pokutu či skončiť vo väzení? Budeme s ňou ešte môcť veriť vlastným očiam a ušiam? Ako zmení naše deti?
A nepripraví nás o prácu?!!!
Všetko otázky, ktoré bezprostredne súvisia s tým, čo zažívame a budeme zažívať ešte intenzívnejšie. Otázky, ktorými sa rovnako intenzívne zoberajú kolegovia zo Živé.sk a ich snaha sa premietla do takmer 300-strán hľadania odpovedí v čerstvej knihe Umelá ineligencia – Pripravte sa na budúcnosť. K čomu dospeli? Na to sa pozrieme s Jánom Trangelom, jej spoluautorom a ambasádorom AI v spoločnosti Ringier na Slovensku.
Kľúčové body epizódy:AI nie je živá bytosť, ale matematický modelKritické myslenie je nevyhnutné pri interakcii s AIV zdravotníctve môže AI podporiť lekárov, nie ich nahradiťVydavatelia musia zachovať ľudský prvok pri používaní AIRodičia by mali viesť deti k zodpovednému využívaniu technológiíExperti zdôrazňujú, že hoci AI prináša revolučné možnosti, musíme si zachovať kontrolu nad jej využívaním. AI by mala zostať naším pomocníkom, nie nekontrolovateľným sluhom.
Vypočujte si diskusiu o tom, ako AI mení náš svet a čo to znamená pre našu budúcnosť.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Ešte sme nerozdýchali vyššiu DPH či transakčnú daň a už sa na nás valí ďalšie kolo konsolidácie. Navyše, svet čelí colnej vojne rozpútanej prezidentom USA. „Toto nie je obdobie, keď by sme mali mať 13., 14., 15. dôchodky. Skôr by sme mali uvažovať o tom, ako zlepšiť situáciu pre tých, ktorí tvoria hodnoty," tvrdí šéf Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth. Prečo zostávajú verejné financie v kritickom stave, a kde by mala vláda hľadať financie na ďalšiu konsolidáciu?
Americký prezident rozpútal bezprecedentnú globálnu colnú vojnu. Malá a mimoriadne otvorená ekonomika Slovenska sa tak ocitla v priamom ohrození. Navyše, stav našich verejných financií zostáva napriek konsolidačnému balíčku veľmi kritický. Slovensko stále patrí medzi krajiny s najvyšším rizikom dlhodobej udržateľnosti verejných financií v EÚ. Prvý vládny konsolidačný balíček nezafungoval, vláda si to sťažila i 13. dôchodkami, hovorí pre podcast Aktuality Nahlas šéf Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth.
Rastúca nestabilita globálneho sveta tak ešte viac zvyšuje potrebu zásadného ozdravenia verejných financií. Štruktúra pripravovaného konsolidačného balíčka by však mala čo najmenej brzdiť náš ekonomický rast. Šéf rozpočtovej rady vidí priestor najmä v škrtoch vo vládnych výdavkoch. A ak zvyšovať príjmy, tak v oblasti spotrebných daní – napríklad zjednocovanie jej sadzby, či v daniach z majetku, nehnuteľností alebo hazardu.
Kde by vláda mala hľadať ďalšie dve miliardy, a čo s experimentom v podobe transakčnej dane? Hrozí nám kombinácia recesie a rastúcej inflácie? Ako sa nás dotknú colné vojny, a ako by mala EÚ na nepredvídateľné kroky administratívy Donalda Trumpa zareagovať? A napokon, prečo dnes už naozaj nie je žiadny priestor pre populistickú politiku štedrého rozdávania?
Počúvate Aktuality Nahlas, dnes so šéfom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Jánom Tóthom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
1. apríla odštartoval už štvrtý ročník unikátnej súťaže CyberGame, ktorú organizuje Národné centrum kybernetickej bezpečnosti SK-CERT. Ktokoľvek so záujmom o kybernetickú bezpečnosť má možnosť si nielen otestovať a predviesť svoje schopnosti, ale aj naučiť sa niečo nové a vyhrať zaujímavé ceny.
Ako súťaž funguje, pre koho je určená a prečo sa do nej zapojiť, hovorí v novom dieli podcastu SHARE jeden z jej organizátorov, riaditeľ SK-CERT Milan Pikula a riaditeľ informačnej bezpečnosti Slovak Telekom a T-Mobile CZ Tomáš Masný.
V podcaste hovoríme o týchto témach:
Ako sa hrá CyberGame a na aké vetvy je rozdelená.Ako sa zapojiť a čo je potrebné na hratie.Aké hracie vetvy existujú a aké herné príbehy môžu hráči očakávať.Prečo sa oplatí hrať aj bez ohľadu na ceny.Aké ceny je možné vyhrať.Podcast vznikol v spolupráci s hrou CyberGame.
Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.
-
Po víkendovom kole už v podstate poznáme odpoveď na jednu z najdôležitejších otázok aktuálneho ročníka Niké ligy, a to 6 kôl pred koncom! Úradujúci majster ŠK Slovan Bratislava je na najlepšej ceste za obhajobou titulu, no a na opačnom konci súťaže je to, naopak, ešte poriadne zamotané.
Aj to nám ukázalo víkendové 4. nadstavbové kolo Niké ligy, v ktorom sa diali veľké veci na čele súťaže aj na jej konci.
ŠK Slovan Bratislava si v mrazivom počasí pod Dubňom schuti zastrieľal na svojho najväčšieho konkurenta v boji o titul MŠK Žilina a prakticky ho debaklom 5:0 z tohto boja vytlačil, nuž a Dukla Banská Bystrica ušla hrobárovi z lopaty, keď zvíťazila na pôde svojho najväčšieho konkurenta v súboji o záchranu MFK Ružomberok. Z hrozby 9-bodovej straty je zrazu strata 3 bodov a nová nádej na obzore.
Víkendové dianie v najvyššej futbalovej súťaži na Slovensku prinieslo 6 stretnutí, ktoré ponúkli svoj vlastný príbeh a ten zhodnotil futbalový redaktor ŠPORT.sk Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš s niekdajší futbalistom a trénerom Vladom Goffom v 33. epizóde podcastu Kam si to kopol?
-
Vo verejnom živote nám tu o kultúre hovoria ľudia, ktorí mentálne zostali na úrovni predškolákov. Prichádzajú "ľudia - Nikto." To hovorí kurátorka expozície, ktorá pobúrila samotnú ministerku kultúry Lucia Gregorová Stach. Podľa nej je namieste sa vážne obávať i o ďalší osud cenných umeleckých zbierok SNG.
Prišli, uvideli a ukončili. I takouto parafrázou starorímskeho" Veni, vidi, vici" by sa dalo charakterizovať pôsobenie aktuálneho vedenia rezortu kultúry. Tentoraz si rozhorčenie (či neznalosť) ministerky kultúry odnáša expozícia súčasného umenia v Slovenskej národnej galérií.
Expozície Model: Múzeum súčasného umenia sa stala ďalším terčom ministerky kultúry a kvôli nej premiér prelomil svoju dlhodobú nechuť - či nezáujem, a Slovenskú národnú galériu dokonca poctil i osobnou návštevou. Expozícia však končí a premiér sľubuje, že "Urobí všetko pre to, aby moderné kúsky boli nahradené nádhernými slovenskými obrazmi, ktorých sú plné depozity. "
"Slovenská kultúra to prežije, ale je to strašná hanba," tvrdí jej kurátorka.
Čo je dôvodom tohoto útoku moci na súčasné výtvarné umenie? Čo všetko do umenia patrí - i keď nás to môže vyrušovať či poburovať? Ako je umenie prepojené s mocou či snahou moci umenie ovládnuť alebo naopak, vymazať? Prečo je nezmyslom hovoriť o vkuse a diskutovať o tom, čo sa nám páči? Sme kultúrni barbari alebo sa vraciame v čase? No a nepripomína to nacistické praktiky zakazovanie takzvaného "Zdegenerovaného umenia"?
"Samozrejme, že to má spoločné znaky. Myslím si, že neonacistický spôsob ako budeme diktovať to, kto môže byť reprezentovaný, kto môže hovoriť za seba a aj za iných, ako to hovorí a či je to pekné, kto to môže počúvať, pozerať a tak ďalej... To je znak nacizmu. Podnietiť nenávisť, nielen voči umelcom, ale aj voči tomu, čo reprezentujú čiže voči Židom, ženám, voči ľuďom, ktorí sú nejakým spôsobom na okraji toho, čo sa považuje za normálne - čiže normalizované," myslí si Lucia Gregorová Stach.
Motívy však môžu byť aj oveľa prozaickejšie a prízemnejšie. SNG totiž disponuje obrovským fondom vzácnych umeleckých diel a zbierkových predmetov. Odborníci tak majú o tieto predmety v depozitároch SNG vážne obavy.
"Tu nejde o snahu vymeniť jedného umelca za druhého, ani neprišli s nejakým výstavným plánom, kde by boli tí, ktorí neboli reprezentovaní. Nie, oni nemajú žiaden plán, podľa mňa je ich plánom rozbiť existujúce štruktúry a v tej tme a zmätku, ktoré nastanú sa môže stať všeličo," dodáva Lucia Gregorová Stach.
Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
Takmer 17 miliárd dôchodkových úspor bezmála dvoch miliónov sporiteľov. Štát pre ne otvára cestu, ako by mohli pomôcť veľkým projektom na Slovensku. „Považujeme za správne, aby majetok v tejto výške nebol investovaný len v USA, Nemecku, ale aj na Slovensku“, tvrdí minister práce Erik Tomáš z Hlasu.
Podmienkou bude podľa neho výhodnosť pre sporiteľov a garantovaná dobrovoľnosť pre správcov. „Dôchodkové správcovské spoločnosti rozhodnú, či sú pre nich alternatívne investičné fondy zaujímavé alebo nie“, dopĺňa.
Dôchodkoví správcovia hovoria, že ak je tu deklarovaná spokojnosť na strane štátu, dohoda je dobrou správou pre sporiteľov, ktorých zastupujú.
„Nikto nás nenúti podľa tohto návrhu zákona investovať do infraštruktúrnych projektov alebo do dlhopisov Slovenskej republiky. Platí naďalej, že spodný limit je nula a je v réžii dôchodkových správcovských spoločností či a do ktorých projektov sa rozhodnú ísť“, tvrdí Miroslav Kotov, šéf Asociácie dôchodkových správcovských spoločností.
Čo však v prípade, že otvorená možnosť podporiť veľké slovenské projekty, dôchodkové peniaze nepritiahne? Nehrozí tlak na ďalšie otvárenie druhého dôchodkového piliera?
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Ako prvé auto si kúpila dovezený Fiat, dnes jazdí najmodernejšie Toyoty a k elektromobilom sa stavia veľmi racionálne. Notorickú šoférsku chybu si všíma najmä u vodičov drahých áut.
Herečka, dabérka, moderátorka a pedagogička. Týmto všetkým je v pracovnom živote Zuzana Vačková. Nás v novej epizóde podcastu zaujímala aj ďalšia Zuzanina stránka, tá šoférska. Zaujímal nás jej pohľad na zlozvyky slovenských vodičov a vôbec stav slovenských ciest, aký má názor na elektrické autá a či ju niekedy auto nechalo „v štichu“.
Moderátor podcastu Ďuro Sabo sa v epizóde venuje aj známemu fenoménu dojazdenia zimných pneumatík na jar a v lete. Pozrel sa na nový systém v autách upozorňujúci na blížiacu sa sanitku, a tiež na inovatívny materiál pre výrobu pneumatík.
-
Sklamaní vládni voliči neodchádzajú k opozícií, ale smerujú do tábora nevoličov. Máme veľa voličov, ktorí sa rozhodujú na poslednú chvíľu, váha volebných kampaní tak značne rastie. No a prečo voľby zrejme neprinesú silné a stabilné vlády? Témy pre sociológa Pudmarčíka z agentúry Ipsos.
Najdôležitejšou témou je pre slovenských voličov ich životná úroveň, s geopolitikou orientáciou Slovenska si ju však príliš nespájajú. Preferenciami politických strán tak dnes môžu oveľa viac "zamávať" dopady vládnej konsolidácie než to, kde je Slovensko medzinárodne ukotvené. Sklamaní voliči vládnej koalície sa väčšinovo neutiekajú k opozičnej alternatíve, ale uchyľujú sa do tábora nevoličov. Politické klany sústredené okolo SMERu a PS tak zostávajú prakticky úplne neprestupné a váha prelietavých voličov - ktorí sa rozhodujú doslova na poslednú chvíľu, rastie. A dôsledok? Posilnenie úlohy predvolebných kampaní plný emócií, špinavých trikov, ale i narastajúcej váhy AI využiteľnej i na sofistikované ovplyvňovanie nepripravených voličov.
Kto dnes volí Smer a ako sa Ficovi mení jeho elektorát? Kam odchádzajú nespokojní vládni voliči a je sústredenie sa opozície na geopolitické témy a medzinárodné postavenie Slovenska tou správnou odpoveďou na uťahovanie opaskov, masívnu konsolidáciu ako i rozpadajúci sa štát? Ako budú politické strany pracovať s rastúcim táborom sklamaných nevoličov a prečo narastá váha kampaní? No a prečo trendy neukazujú dobré vyhliadky pre silné a stabilné vlády?
Ráno Nahlas so sociológom Romanom Pudmarčíkom z agentúry Ipsos. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
MŠK Žilina patrí medzi najstabilnejšie futbalové kluby na Slovensku. Má vlastný výchovný systém, ktorý už roky produkuje reprezentantov. Jeho majiteľ je vo futbale už 3 dekády a pod jeho vedením získal klub 7 majstrovských titulov a hral skupinovú fázu Ligy majstrov. Hosťom v najnovšej epizóde podcastu Striedame! bol prezident a majiteľ futbalovej Žiliny Jozef Antošík.
Je neoddeliteľnou súčasťou žilinského futbalu. V podcaste Striedame! na ŠPORT.sk otvorene hovorí o tom, čo mu robí radosť - od gólov jeho tímu až po spomienky na finále FA Cupu spred takmer 20 rokov, ktoré v ňom zanechalo trvalý dojem z londýnskeho Arsenalu.
Prezradil aj to, prečo si myslí, že slovenský futbal nedokáže vychovať kreatívnych útočníkov, ako vníma odchod talentovaných hráčov Jamesa Ndjeungoueho a Erica Bileho a prečo je preňho Samuel Gidi najväčší talent na domácich trávnikoch. Zároveň vyjadril presvedčenie, že slovenská reprezentácia do 21 rokov môže vyhrať domáce majstrovstvá Európy.
V rozsiahlom rozhovore sa podelil o pohľad na ekonomický model klubu, ktorý funguje na udržateľnosti a vývoze vlastných odchovancov, ale aj o frustrácii z nezáujmu fanúšikov, medializovaných konfliktov či slabých návštev. Čo ho stále drží pri futbale, hoci má aj iný biznis? A kto by mohol byť tým správnym partnerom, s ktorým by Žilinu posunul vyššie?
„Keď sa dnes niekto v osemnástich nepresadí v našej lige, tak nikdy nebude hrať za Real Madrid. Tak ako Leo Sauer, ktorý v šestnástich hral mládežnícku Ligu majstrov za devätnástku, a preto dnes pôsobí v holandskej lige. Jednoducho, to je fakt,” vyhlásil jasný odkaz mladým hráčom Jozef Antošík v najnovšej epizóde podcastu Striedame!
-
Hercovi a opernému spevákovi Filipovi Tůmovi sa na jeho začiatkoch zdalo herectvo málo. Tento pocit ho tak vyhnal v umení ešte ďalej. „Operný spev je rehoľa. Je o sebadisciplíne a veľmi precíznej práci,“ hovorí v najnovšej časti Mimózy.
V Mimóze sa (ne)dozviete:
3:45 – aká je jeho životná cesta;
5:40 – k akej mentalite ho viedla mama;
8:35 – ako sa dostal od operného spevu k seriálom;
10:40 – kedy začal rozmýšľať nad štúdiom opery;
13:00 – aká bola jeho prvá operná postava;
15:36 – či by orchester mohol fungovať bez dirigenta;
18:00 – prečo je málo žien dirigentiek;
20:20 – ako je na tom súčasná opera;
22:45 – ktoré predstavenia by ste mali vidieť;
25:10 – akú únavu cíti po predstavení;
30:05 – či trávi veľa času na telefóne;
33:45 – čo ho čaká v blízkej budúcnosti.
-
V USA je ministrom zdravotníctva Robert Kennedy Jr, ktorý spochybňuje očkovanie ako také. Na Slovensku medzitým splnomocnenec vlády pre vyšetrovanie pandémie Peter Kotlár odovzdal generálnemu prokurátorovi neverejné analýzy, ktoré vraj dokazujú zvýšené množstvo DNA vo vakcínach od Pfizeru a Moderny. Očkovaných ľudí prirovnal ku kukurici. Ako sa v skutočnosti vyrábajú vakcíny, na čo všetko dozerajú regulátori a máme sa obávať rakoviny? O týchto témach diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a biochemikom Petrom Holubom.
Frankovská vysvetlila, že tvrdenia o zvýšených množstvách DNA vo vakcínach nie sú nové. „Na dezinformačnej scéne, najmä v zahraničí, sa to objavilo už v roku 2023. Vtedy sa im venovali viaceré factcheckerské organizácie, ale aj napríklad austrálska regulačná agentúra,“ hovorí. Mnohé z týchto tvrdení podľa nej vychádzajú zo štúdií, ktoré neprešli vedeckým hodnotením alebo pracovali s anonymne zaslanými vzorkami.
V podcaste sa venovali aj ďalším dezinformáciám – napríklad konšpiračným tvrdeniam o slintačke a krívačke. Marián Kotleba ju nazýva „covidom-2025“ a tvrdí, že ide o nástroj na ovládanie ľudí. Šíri aj obavu, že cez mlieko bude verejnosť „nevedome očkovaná“.
Biochemik Peter Holub vysvetlil, že z doteraz zverejnených informácií, ktoré poskytli Peter Kotlár a Soňa Peková, nevyplýva, že by vakcíny obsahovali vyššie množstvo DNA. „Prezentácia pani Pekovej obsahuje aj niektoré metodologické detaily, takže približne vieme, akou metódou sa snažila stanoviť koncentráciu DNA. Samotná metóda nie je zle zvolená, problém je však vo formáte prezentovaných výsledkov,“ uviedol Holub. Dodal, že pri použití netypickej jednotky vyznievajú čísla umelo navýšené. „Keď sme to prepočítali do štandardných jednotiek, aj keby boli údaje presné, čo nevieme overiť, množstvo DNA by bolo hlboko pod limitmi stanovenými regulátormi.“
Holub tiež zdôraznil, že aj keby vakcíny obsahovali viac DNA, „môžeme takmer s istotou povedať, že by to človeku vôbec nijako neuškodilo“.
Moderuje Veronika Jursová Prachárová.
-
Radikálnymi diétami sa môžete paradoxne dostať do stavu morbídnej obezity. Jojo efekt je vedecky preukázaný jav. Majú ho aj účastníci televíznych relácií o chudnutí, ako sú u nás Extrémne premeny. Ich moderátor a tréner Maroš Molnár síce tvrdí, že jeho zverenci chudnú zdravým tempom, no pripúšťa aj jojo efekt. Ten je ale podľa neho spôsobený návratom k starým návykom. Podcast TELO môžete počúvať po prihlásení do služby predplatného Aktuality Navyše.
Lekár a nutričný špecialista Boris Bajer upozorňuje na novú štúdiu, podľa ktorej účastníci americkej show o chudnutí do šiestich rokov nabrali naspäť svoju pôvodnú hmotnosť. Deje sa to aj na Slovensku? A je to o rýchlosti chudnutia alebo o iných faktoroch?
Moderujú Henrieta Hanáková a Martina Beňová. Autorom scenára a viacerých rozhovorov je Peter Hanák.
- Visa fler
