Avsnitt
-
Ladislav Martoník sa narodil 5. októbra 1968 v Košiciach – dva mesiace po tom, ako okupanti rozstrieľali jeho otca na ulici. Bolo to iba dva dni po jeho návrate zo štúdií v Gratzi, kam sa dostal vďaka jeho hudobnému nadaniu.
-
Herec Kristián Baran sa do povedomia Slovákov dostal veľmi rýchlo. Dopomohla k tomu seriálová postava učiteľa telesnej výchovy a hneď na to sa ukázal aj v tanečnej show. Aj keď tvrdí, že netancoval ani na diskotékach, na televíznych obrazovkách ukázal spolu s tanečnou partnerkou Dominikou Roškovou svoje kvality a nakoniec aj vyhral.
V Mimóze sa (ne)dozviete:
1:00 – ako sa učil spisovnú slovenčinu;
3:30 – prečo chodil po strednej škole ešte na konzervatórium;
7:15 – čo mu dalo konzervatórium;
9:50 – ako vyzerali jeho štátnice;
11:20 – či herectvo splnilo jeho očakávania;
13:30 – ako sa dostal do Divadla Petra Mankoveckého;
21:15 – akou postavou z minulosti by chcel byť;
24:50 – či bol pripravený na slovenský showbiznis;
28:45 – ako sa cítil po prvom večery v tanečnej show.
-
Trojnásobný držiteľ Zlatej korčule Samuel Buček v suSPEAKu otvorene prehovoril o zlomovom období kariéry. Po vážnom zranení kolena zostáva hokejový útočník v známom prostredí HK Nitra, kde sa sústreďuje na rehabilitáciu a návrat na ľad. Prezradil aj, ako blízko bol k odchodu z Nitry, prečo vníma súčasnú éru ako odlišnú od tej, keď ako tínedžer prerazil do A-tímu, čo mu dnes dodáva motiváciu a o čom sníva. Vypočujte si novú epizódu podcastu na ŠPORT.sk s Rastislavom Konečným a Marekom Marušiakom.
-
Kým naši predkovia lozili po skalách, pracovali na poli a celkovo sa nepretržite hýbali, moderní ľudia robia presný opak. O tom, ako nás ničí sedenie a práca s počítačom a sa už popísalo veľa. Čo však robiť okrem cvičenia? A prečo sú najhoršie notebooky? Rozprávali sme sa s rehabilitačnou lekárkou Helenou Šingliarovou. Podcast TELO môžete počúvať len na Aktualitách po prihlásení do služby Aktuality Navyše.
Ramená bolia najčastejšie ľudí, ktorí sedia celý deň za počítačom. Prečo to tak je a ako tomu predchádzať?
V rozhovore sa dozviete:
- Mali by sme sa vrátiť k lezeniu po skalách a stromoch?
- Aké typy cvikov sú efektívne a treba ich striedať?
- Stačí sa raz deň prejsť či zacvičiť si?
- Aké signály nám vysiela naše telo?
Nahrávali Henrieta Hanáková a Peter Hanák.
-
Ministerstvo vnútra pripravuje zákon o boji proti nenávisti na internete, ktorý má zabrániť šíreniu nenávisti, vyhrážkam a kyberšikane na internete. Otázne je, či nás ochráni aj pred nenávisťou z úst vládnych politikov.
Veronika Frankovská upozorňuje, že niektoré výroky Roberta Fica, ktoré sa v poslednom období šíria zostrihané, mali širší kontext, v ktorom výzvu na násilie najprv zmieni a následne zdôrazní, že je proti takýmto spôsobom. Týka sa to napríklad výroku „Zoberme palice, lopaty a poďme do národnej rady. Zoberme palice, lopaty a poďme na úrad vlády“. Množstvo iných Ficových výrokov ale vyznieva rovnako agresívne aj v pôvodnom kontexte.
Advokát a odborník na mediálne právo Tomáš Kamenec komentoval výrok aktivistu Petra Laťáka “Opozícia sa spojila, posledná kvapka odkvapla a posledný klinec do Ficovej rakvy je zabitý. Je to už len otázka času, nie je to či, ale kedy pôjde Fico dolu.”
“Nie je to šťastný výrok, ale nie je ani trestný. Volil by som iné slová, ale tváriť sa, že je to podnecovanie k vražde, je prehnané, lebo je jasné, kde a v akom kontexte to hovoril.”, hovorí Kamenec.
Všíma si tiež zmenu v citlivosti na nenávistné prejavy u niektorých politikov “Zdá sa mi pokrytecké, keď niektorí politici dnes hovoria, že bojujú proti nenávisti. Z nedávnej minulosti by sme vedeli nájsť príklady, kedy z nenávisti ťažili, nenávisť využívali a hojne podporovali.”
Právna úprava nenávistných prejavov je podľa Tomáša Kamenca dostatočná. “V našej spoločnosti chýba rešpekt a politikom zodpovednosť. Vymenil by som akýkoľvek nový paragraf za zodpovednosť politikov.”
-
📉 Slováci padli o desať miest v obľúbenosti u Čechov. Stratili sme empatiu od nášho najbližšieho spojenca.
🏒 Medzitým sa slovenský hokej zmenil na politické divadlo. Minister Rudo Huliak volá po čo najväčšom počte hráčov z ruskej KHL. Od športu sa čakalo zjednotenie, no prišlo len ďalšie rozdelenie spoločnosti. Celý výber tímu bol ovplyvnený mocenskými hrami. Zlyhali výkony aj očakávania. A v pozadí sa točí politická agenda ako z učebnice propagandy. 🎡
🙌🏻 Staňte sa členom našeho kanálu: https://www.youtube.com/channel/UC2kzV2zMZxLE1ywlO1e3GTg/join
✒️ Podcast Bárdy & Káčer vzniká v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE 👉🏻 www.aktuality.sk/navyse
🙋🏼♀️ Staňte sa členom nášho YouTube kanálu a získajte skorší prístup k nášmu obsahu ako ostatní.
🔔 Potvrďte si posielanie notifikácií k novým dielom na svojej obľúbenej platforme aj na Youtube Bárdy and Káčer, ďakujeme.
👉🏻 Všetky podcasty B&K nájdete aj na Aktuality.sk s množstvo ďalšieho obsahu.
🎙️Na odber všetkých nových dielov podcastu Bárdy & Káčer sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify.
-
Pavel Macko je predseda malej strany, ktorá spolu s SaS tvorí Pravicový blok. Tvrdí, že spolu pôjdu aj do volieb.
V podcaste s Pavlom Mackom sa dozviete:
– od 1. minúty – čo hovorí na neprávoplatné odsúdenie guvernéra NBS Kažimíra;
– do 3:00 – že Peter Kažimír mal odstúpiť už pri podozrení;
– po 5:00 – či ide do volieb na kandidátke SaS, aj keď je predsedom strany DS - ODS;
– od 6:00 – či by sa mali do predvolebnej koalície s SaS pridať aj Demokrati;
– po 7:00 – čo hovorí na Friedricha Merza a jeho slová o zastavení eurofondov pre Slovensko;
– od 8:00 – že vďaka Robertovi Ficovi sme ako Slovensko úplne nedôveryhodní;
– po 10:00 – že Fico sa topí a nás ťahá spolu s ním do povodne;
– od 11:00 – že hádzanie sa o zem ako malé dieťa nie je suverénna politika;
– od 14:30 – že Fico nás dostáva do pozície, keď z členstva v EÚ prestaneme mať výhody;
– po 15:20 – či sa budeme vedieť spoľahnúť na našu bezpečnosť, keď stojíme na okraji;
– od 16:20 – že Nemci sa môžu suverénne rozhodnúť, že takéto Slovensko nebudú sponzorovať;
– po 18:30 – prečo nemôžeme ignorovať Andreja Danka a jeho slová o odchode z EÚ;
– od 20:00 – že Danko šíri len nihilizmus a zúfalstvo, a jeho slová o otrokoch v nemeckých firmách sú škandalózne;
– po 23:00 – že keby Robert Fico zavolal Orbánovi, aby nám odblokoval peniaze, našiel by peniaze na transakčnú daň;
– od 26:00 – že Rusi aktuálne cítia šancu;
– po 29:00 – ako môže Donald Trump nakoniec pomôcť Ukrajine viac než Joe Biden;
– po 30:00 – že Putin si vyhodnotil Trumpa ako slabého;
– od 31:30 – ako Ukrajina chcela ustúpiť v záujme mieru;
– po 33:50 – že Ukrajina nám kupuje čas, ale my ho nevyužívame;
– od 34:30 – že Putin sa nebude vedieť prestaviť na mierovú ekonomiku;
– po 35:00 – že príčinou vojny je podľa Ruska samotná existencia nezávislej Ukrajiny;
– po 38:00 – ako ruské podvratné aktivity majú aj druhé kolo a to sú napríklad vraždy;
– od 39:30 – že bolo zaznamenaných viac ako 500 incidentov v Európe, v ktorých mali prsty Rusi;
– po 40:00 – že ruské sabotáže sú napríklad aj zakladanie požiarov;
– do 43:00 – či si vieme vybrať, či byť ruským nepriateľom, alebo ním jednoducho sme.
-
Slovenskí hokejoví reprezentanti obsadili na MS v hokeji 2025 až 11. miesto, čo bol ich najhorší výsledok od roku 2017. S len deviatimi strelenými gólmi sme si pripísali nelichotivý rekord v ére samostatnosti. Šampionát však priniesol viac než len nepriaznivé štatistiky. Hráči bojovali so sebadôverou, absenciou skúsených lídrov aj očakávaniami fanúšikov, ktoré nedokázali naplniť.
V podcaste Góly z bufetu na ŠPORT.sk sa o celkovom priebehu turnaja, výkonoch Slovákov, ale aj o širších súvislostiach rozprávali moderátori s bývalým hokejistom a reprezentantom Slovenska, dnes odborníkom JOJ Šport Michalom Hudecom. Vysvetlil, prečo podľa neho nestačí len mladý tím, ak chýba sebavedomie a skúsenosť, prečo sa Slováci trápili v zakončení, ale aj čím si ho získali Američania, ktorí vo finále porazili Švajčiarov. Okrem iného sa pozrel aj na stav slovenského hokeja, vývoj v zahraničí a otázky smerovania reprezentácie.
Poukázal aj na to, že Slovákom často chýbala vnútorná istota v rozhodujúcich momentoch „To je podľa mňa ten rozdiel. Na veľa zápasoch to bolo veľakrát o tom, že chalani mali strach, taký ten náš slovenský, že sa nevedeli presadiť. Keď mali šancu, tak zlyhali,” skonštatoval Michal Hudec v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu.
-
Končí sa týždeň, ktorý sme v Aktualitách začínali kauzou „Nemam ništa“ o vile na Jadrane, pôvodne spájanú s Robertom Ficom; týždeň, v ktorom Slovensku prischla nálepka „banánová republika“. To pre kauzu haciend a falošných penziónov, ktoré tu prišla preverovať misia europarlamentu pod vedením Tomáša Zdechovského, ktorý si od Andreja Danka vypočul, že je „vúl“. Týždeň, keď sa verejnosť práve vďaka Aktualitám dozvedela, že apartmánový luxus Jadranu si čerstvo dopriala aj sestra prezidenta Pellegriniho. Naviac v dome, kde má apartmán aj prezidentov známy a spolustraník Peter Náhlik. Týždeň, keď ste si v Aktualitách mohli urobiť prehľad o jadranských vilách a apartmánoch, ktorým neodolali muži ako Robert Kaliňák, jeho ostrovný sused Jaroslav Haščák z Penty, oligarcha Jozef Brhel či Michal Gučík, známy svojimi kontaktmi na politikov. A to sú len niektorí.
Na tému sa pozrieme s Petrom Sabom z investigatívneho tímu Aktualít.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Ste developer, stavebná firma, realitná kancelária, dizajnéri či advokáti? Aj vy môžete odprezentovať svoje služby na Veľtrhu bývania a nehnuteľností v bratislavskej Inchebe 16. až 18. októbra 2025. Aké príležitosti a benefity vám to prinesie a kde sa dá zaregistrovať? O veľtrhu sme sa rozprávali s organizátorkou Ivetou Peťovskou v podcaste portálu Nehnuteľnosti.sk.
V podcaste sa dozviete:
čo je cieľom a prečo vznikol Veľtrhu bývania a nehnuteľností,prečo sa oplatí vystavovať na Veľtrhu bývania a nehnuteľností 2025 v bratislavskej Inchebe,čo všetko má vystavovateľ k dispozícii v rámci svojho stánku na Veľtrhu,ako sa dá stať partnerom podujatia a byť súčasťou programu prednášok na Veľtrhu, ako sa cenovo pohybujú jednotlivé stánky pre vystavovateľov.Unikátne podujatie o bývaní pre širokú verejnosť
Na Slovensku dlho neexistovala konferencia alebo veľtrh s témou bývania pre širokú verejnosť. Väčšinou boli tieto podujatia určené pre profesionálov. Inšpiráciou boli pre organizátorku Ivetu Peťovskú zahraničné veľtrhy, ktorých atmosféru a príležitosti chcela priniesť na Slovensko, čo sa jej podarilo a tento rok organizuje už druhý ročník tohto Veľtrhu.
„Cieľom je spájať a podporiť networking medzi profesionálmi a klientmi. Čiže spojiť developerov, realitných maklérov, finančných poradcov, architektov, dizajnérov s klientmi, ktorí hľadajú odpovede na svoje otázky ohľadom bývania. Či chcú kúpiť, predať, rekonštruovať alebo investovať. Vytvoriť priestor na nadviazanie obchodných kontaktov, budovať komunitu, kde v takej ľudskej príjemnej atmosfére si klienti môžu nájsť odpovede priamo zo zdroja, nie na internetových fórach.” Návštevníci sa tak priamo môžu pýtať odborníkov na rady ohľadom bývania či investovania.
Kto môže na Veľtrhu bývania a nehnuteľností 2025 vystavovať?
Prvý ročník Veľtrhu bývania a nehnuteľností navštívilo počas troch dní takmer 5 tisíc návštevníkov. „Samotní vystavovatelia ocenili príjemnú atmosféru, dobrú organizáciu, zmysluplných návštevníkov aj reálne dopyty. Odišli s množstvom nových kontaktov, z ktorých vznikli aj reálne obchody a mnohí z nich sú prihlásení aj do aktuálneho ročníka,” povedala o pozitívnych referenciách v podcaste Iveta Peťovská.
Svoje služby a produkty na Veľtrhu môže odprezentovať ktokoľvek v súvislosti s nehnuteľnosťami a bývaním. „Sú to realitné kancelárie, developeri, architekti, nábytkárske firmy, osvetlenie, investičné spoločnosti. Ďalej firmy s ponukou alternatívneho bývania, právnici, odborníci na legislatívu či banky a poisťovne. Čiže v skratke každý, kto sa akýmkoľvek spôsobom vie zapojiť do procesu hľadania bývania alebo investičnej príležitosti.”
Stánok na Veľtrh bývania a nehnuteľností 2025 si môžete zarezervovať do konca augusta na www.veltrhnehnutelnosti.sk
Celý rozhovor o Veľtrhu bývania a nehnuteľností s organizátorkou podujatia Ivetou Peťovskou si môžete pozrieť na Youtube alebo vypočuť na Spotify a ostatných podcastových aplikáciách.
PR článok
-
Stali sa veci, z ktorých by mali byť v pozore aj naši populisti.
Neraz to býva tak, že musí byť už veľmi zle, aby sa ľudia začali správať aspoň trochu rozumne. Nuž a vystrájanie Donalda Trumpa je už možno natoľko zlé, že časť ľudstva inšpirovalo k správnemu kroku. Viac v novom Ťažkom týždni.
(Epizóda je sponzorovaná.)
-
Miroslav Radačovský je nezaradený poslanec, zvolený za SNS. Za Ficove ústavné zmeny nebude hlasovať, ak umožnia zmenu volebného systému bez ústavnej väčšiny. Za svoj výrok, že si nepamätá ani 5 minút, sa ospravedlnil. Za Kotlebu kandidoval preto, že ho oslovil a tvrdí, že keby ho oslovili z PS alebo Smeru, kandidoval by aj za nich. Ako jediný Slovák bol na vojenskej prehliadke v Moskve. Rusko nevníma ako agresora a ako dôkaz o hybridnej vojne nevníma ani prípad Vrbětice.
V podcaste s poslancom Miroslavom Radačovským sa dozviete:
– od 1. minúty – ako reaguje na správu prezidenta o stave republiky;
– po 4:30 – čo hovorí na slová Friedricha Merza o možnom zastavení fondov na Slovensko;
– od 5:00 – že by nám naozaj mohli byť pozastavené eurofondy;
– od 5:30 – ako v zahraničí vyzerá Ficova orientácia na východ;
– po 8:30 – že by mohol zablokovať parlament, ale nechce;
– od 10:00 – že hlasuje tak, aby neuškodil vládnej koalícii;
– po 12:00 – čo robí v parlamente, ak nepredkladá návrhy;
– od 13:00 – či bude za alebo proti zrušeniu transakčnej dane;
– po 16:30 – že nebude hlasovať za zmenu ústavy, ktorá by povolila zmenu volebného systému bez ústavnej väčšiny;
– od 19:00 – prečo jeho stranu Slovenský patriot nikto nepodporuje;
– od 20:30 – či si naozaj nepamätá posledných 5 minút;
– po 23:00 – že je proti tomu, aby politici zasahovali do občianskych združení;
– od 26:00 – ako pred voľbami boli všetci na kandidátke SNS priatelia a dnes to tak už nie je;
– po 26:30 – že má dobrý vzťah aj k Dankovi aj k Huliakovi;
– po 28:30 – že keby ho miesto Kotlebu oslovilo PS alebo Smer, šiel by s nimi;
– od 29:30 – prečo ho nezaujímalo odsúdenie kotlebovcov za extrémizmus;
– po 31:00 – ako to bolo s jeho výrokmi o prezidentovi Kiskovi a o Izraeli;
– od 36:00 – prečo bol ako jediný Slovák na vojenskej prehliadke v Moskve;
– po 36:30 – či mu neprekáža, že Rusko je dnes centrom svetového fašizmu;
– od 37:30 – či mu neprekážajú vyhrážky Ruska voči Európe vrátane nás;
– po 39:33 – prečo nevníma Rusko ako agresora;
– od 40:00 – že si ide prevziať vyznamenanie od ruského veľvyslanca pre svojho nebohého otca;
– po 41:00 – čo hovorí na to, že nás Rusko označuje za nepriateľa a operuje na územiach EÚ;
– od 42:50 – ako pozerá ruskú televíziu a vidí v nej aj propagandu;
– po 44:20 – či sa netreba pozerať na politiku aj pragmaticky, cez to, kto nás ohrozuje;
– okolo 48:00 – či mu ako dôkaz ruskej hybridnej vojny nestačí ani prípad Vrbětice;
– po 49:00 – ako mu ruská vojna nestačí na vyvrátenie argumentov o slovanskej vzájomnosti;
– od 53:00 – prečo Rusko ako „dubisko“ podľa neho automaticky neznamená ruský imperializmus a snahu o nadvládu nad inými slovanskými národmi;
– po 56:00 – že Krym sa určite nevráti Ukrajine;
– od 57:00 – že vojnu vidí ako konflikt sveta s Ruskom, ale súhlasí aj s opakom;
– po 60. minúte – ako podľa neho revolúciu nepriniesli Kňažko s Budajom a Rusko raz bude demokracia.
-
Dnešní škôlkari sú oveľa viac informovanejšie, vedia viac a sú aj aktívnejšie i smelšie. Deti preto kladú vyššie nároky na aktívne trávený čas u nás, hovorí učiteľka a riaditeľka Materskej školy Michaela Vargová. A ako vidí realitu ministerských plánov zaviesť povinné škôlky pre deti od troch rokov?
Povinné škôlky pre deti od troch rokov, tak znie aktuálny návrh ministra školstva, ktorým chce rozšíriť nutnosť predprimárneho vzdelávania už od roku 2028. A cieľ? Zabezpečiť deťom rovnosť šancí a to už v čo najútlejšom veku. Po kritike verejnosti však šéf rezortu školstva zaradil spiatočku a ubezpečuje, že vzdelávanie trojročných detí si môžu zabezpečiť aj u seba doma aj samotní rodičia, podmienkou však bude ich stredoškolské vzdelanie.
Ministerstvo školstva tvrdí, že rozšírenie povinného predprimárneho vzdelávania deťom zlepší ich jazykové schopnosti, posilní im emocionálnu inteligenciu a už v čo najútlejšom veku napomôže odhaliť ich prípadné špeciálne potreby alebo ich talenty.
Sú to najcennejšie čo máme, naše deti. Napriek tomu ich už v útlom veku troch rokov neraz zverujeme do opatery i výchovy štátu. Čo je cieľom predprimárneho vzdelávania, komu naše poklady vlastne zverujeme, čo dnes v realite trápi naše škôlky a sú na tieto ambiciózne plány ministra školstva vôbec pripravené?
No a napokon, platí veta" Všetko, čo naozaj potrebujem vedieť, som sa naučil v materskej škole" od svetovo známeho Roberta Fulghuma a ak áno, prečo sú škôlky v našom živote tak dôležité?
Ráno Nahlas s dlhoročnou učiteľkou ako aj riaditeľkou Materskej školy v Banskej Bystrici Michaelou Vargovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
Štyri opozičné strany žiadajú Ústavný súd aby preveril zákon o strategických investíciách. Ten chce vláda použiť na urýchlenie výstavby projektov ako je prečerpávacia elektráreň Málinec.
Zákon o strategických investíciách ohrozuje majetkové práva ľudí na Slovensku. Opozícia sa ho rozhodla napadnúť na Ústavnom súde. Zákon chce využiť napríklad minister životného prostredia Tomáš Taraba pri výstavbe vodného diela Málinec. Vďaka označeniu „strategická investícia“ by sa pozemky, ktoré budú v okolí prečerpávacej elektrárne dali ľahšie vyvlastniť.
Nahrával Vladimír Amrich.
-
„Slovensko sa za túto správu nemusí hanbiť. No mám potrebu povedať, že Peter Pellegrini síce zahryzkal, no jemnúčko“ – pohľad Radoslava Štefančíka, politológa Ekonomickej univerzity, na správu o stave republiky z pera prezidenta. „Mnohé nepovedal, nepoukázal na nedostatky“, dopĺňa. No hovorí, že prezidenta Pellegriniho je za čo aj pochváliť.
Prezident Peter Pellegrini vystúpil so svojou prvou správou o stave republiky. Chcel sa programovo pozerať do budúcnosti, aby sa vyhol kritike minulosti a teda práci politikov. Napriek tomu za „frustráciu a zúfalstvo“, ktoré nachádza v regiónoch môžu podľa neho politici. Od nich sa podľa prezident spoločnosť rovnako nedočká ani prepotrebného zmierenia. A kriticky si všimol si aj ministrov, ktorí sú „viac zdrojom kontroverzie ako uznania“.
Vládu Roberta Fica pochválil, i vyzval. Pochválil za stavebný ruch a vyzval, aby nezabúdala na západných spojencov či aby sa pre pandemickú amnestiu dokázala pozrieť do očí pozostalým obetí pandémie.
Opozícii zas neváhal pripomenúť, že medzi jej prívržencami je veľká časť tých, ktorí spochybňujú atentát na premiéra. Len chvíľu predtým z jeho úst zaznelo, že prezidentský palác nie je ani ďalším koaličným partnerom, no ani hniezdo m opozičného odporu.
A čo sme v jeho príhovore nepočuli? Nenašlo si tam napríklad miesto kritizované rozkrádanie európskych peňazí na luxusné vily boháčov, ktoré už našlo svoj výraz v „banánovej republike“ pre Slovensko. Zmenené trestné kódexy či zrušená špeciálna prokuratúra, na ktoré sa pýta Brusel. Rovnako zrušená verejnoprávna Rtvs. Zástupy nespokojných pracovníkov kultúry vo výhražnom štrajku.
Ako sa pozerá na prezidentskú správu o stave krajiny politológ Radoslav Štefančík?
„Peter Pellegrini zostal ten tipický človek-kandidát vládnej koalície, ktorý sa stal prezidentom aj vďaka Robertovi Ficovi. Ak ho jeho politický otec vychoval a prakticky aj ustanovil do funkcie hlavy štátu, tak Peter Pellegrini nebol nejakým ostrým kritikom Ficovej vlády“, tvrdí politológ.
Oceňuje, že prezident otvoril tému „vízie“ ponad volebné obdobia.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Slovensko v tridsiatich ôsmich minútach. Slovensko podľa Petra Pellegriniho. Prezident má za sebou svoju prvú správu o stave krajiny. Nechcel sa obzerať do minulosti, aby nemusel komentovať politikov, napriek tomu to robil.
Nechcel kádrovať ministrov, napriek tomu sme počuli aj to.
A hoci nechce mať z prezidentského paláca ani ďalšiu koaličnú centrálu či hniezdo opozičného odporu, vládna väčšina si vypočula aj pochvalu. Pripomenul jej však, že nesmie pri svojej diplomacii na všetky štyri svetové strany na jednu zabúdať.
Aké reakcie vyvolala prezidentova správa o stave republiky? Okrem Roberta Fica budete počuť analytika portálu Euraktiv Radovana Geista, riaditeľku Via Iuris Katarínu Batkovú, šéfku nadácie Zastavmu korupciu Zuzanu Petkovú a politológa Radoslava Štefančíka.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Aké zaujímavé udalosti sa stali vo svete ekológie a environmentalizmu za ostatný mesiac? Čo by ste si z tejto problematiky nemali nechať ujsť?
Vypočujte si 5 správ z ekológie, ktorým sme sa venovali:
medvedie mäso v reštauráciách je podľa Kuffu v poriadkusvet prišiel o viac dažďových pralesov ako kedykoľvek predtým v históriiodborníci žiadajú stiahnutie novely zákona o životnom prostredíkomáre a diviaky decimujú poľnohospodárstvo, invázne druhy ohrozujú ekonomikupožičovňa oblečenia ukazuje nový spôsob využitia módy
-
Nedávny prieskum Inštitútu pre verejné otázky ukázal, že až 36 % slovenských stredoškolákov sa stretlo s využívaním umelej inteligencie na šikanovanie na ich škole. Ako konkrétne sa AI zneužíva na ubližovanie, aký to má dopad na psychiku mladých ľudí, ako sú na tieto nové fenomény pripravené školy a čo môžu robiť rodičia a pedagógovia?
V novom dieli podcastu SHARE sa moderátor Živé.sk Ján Trangel rozpráva s expertkou z linky pomoci pre mladých (IPčko) Zuzanou Juránekovou o aktuálnych výzvach spojených s AI kyberšikanou, o tom, prečo mladí ľudia niekedy hľadajú útechu u chatbotov a ako im môžeme pomôcť bezpečne fungovať v digitálnom svete.
Redaktori Živé.sk vydávajú knihu: Zo série rozhovorov sa dozviete, ako umelá inteligencia čoskoro zásadne zmení svet okolo nás:
TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:
Ako AI (deepfakes, hlasové klony) zneužívajú mladí na kyberšikanu.Dopad AI na psychiku mládeže: Vnímanie reality a nárast osamelosti.Sú školy pripravené na nové formy AI kyberšikany a jej riešenie?Keď sa chatbot stane najlepším priateľom: Riziká vzťahov s AI.Ako môžu rodičia a učitelia pomôcť deťom v ére AI a kyberšikany.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.
-
Sáru Smusiatu Juricovú na Instagrame sleduje bezmála stotisíc ľudí a patrí k slovenským influencerom s mienkotvorným profilom. Autobazar.EU na Facebooku sleduje viac ako 170-tisíc ľudí. Dobrá kombinácia pre testy a hodnotenie áut, ktoré sa medzičasom stali na slovenskom internete zvlášť lukratívnou témou.
Stríž sa v rozhovore so Sárou pýta na jej názor na moderné hybridné a elektrické autá a poznatky z ich týždňového testovania, ale aj na jej osobný príbeh. Tvrdí, že ako žene niekedy internetová verejnosť vyčíta, keď sa vo svojich videách venuje technickým detailom áut. Napriek tomu vo svojom podcaste sa venuje histórii automobiliek a na sociálnych sieťach dokumentuje svoj život s „analógovou“ Mazdou Miata či pretekárske úspechy.
V rozhovore sa Sára a Erik postupne venujú vozidlám Mazda Miata, MG3 Hybrid+, Mini Aceman a Volkswagen ID.7 Pro S Limited a zmieňujú aj Škodu Elroq, BMW i5 či umelecké vozidlá z kolekcie BMW Art Cars. Najnovšie modely z tejto kolekcie mníchovská automobilka odhalila 27. mája 2025 v bratislavskej Danubiane.
Odkazy zmienené v rozhovore:
Instagram Sáry Smusiaty Juricovej Podcast HaHaHa Auto Instagram Autobazar.EU Magazín portálu Autobazar.EU
-
Historička Hana Kubátová skúmala listy bežných Slovákov z vidieka, ktorí počas vojnového štátu písali politikom alebo ich manželkám. Obsah je často šokujúci. Písali, aby Židov odviezli čím skôr a pýtali si ich dom či napríklad kabát. Stávali sa aj situácie, že Židov ešte len odvážali, a miestni sa ešte pred ich zrakmi hádali o ich veci.
Historička Kubátová narúša tradičný obraz nevinne sa prizerajúcich Slovákov, bez hlbších vedomostí o deportáciách. Podľa nej išlo o udavačský štát, kde sa udaní nazbieralo toľko, že na to štátne orgány nestíhali reagovať. Udali aj kňaza, ktorý veriacim vyčítal udavačstvo.
Oficiálnou ideológiou režimu bol kresťanský nacionalizmus. Ten však pokrivil kresťanské učenie, lebo príkaz viery v blížneho zmenil na sebalásku v ľuďoch prebúdzal najhoršie. Režim prebúdzal v ľuďoch to najhoršie, keď Slovákom sľúbil, že sa budú mať lepšie na úkor všetkých ostatných. Štátna moc však vytvorila ohavný obraz o množstve židovského majetku, ktorý bol v rozpore s realitou a nikdy nemohla doručiť to, čo sľúbila.
Hana Kubátová upozorňuje, že historické paralely s prítomnosťou sú často nepresné. Priznáva však, že niektorí slovenskí politici dnes používajú podobnú rétoriku, akou sa vyznačovali ľudácki predstavitelia. Podobnosti badá najmä v naratíve ohľadom regiónov, v neustálom hľadaní nepriateľa, v stavaní Slovenska do pozície obete či v snahe meniť konštruktívnu kritiku na prejav nenávisti.
Rozhovor nahrával Peter Hanák.
- Visa fler
