Avsnitt
-
Andrej Gajdoš sa stal po riadnom valnom zhromaždení (30.5.2024) Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory jej novým predsedom. V rozhovore pre portál poľnoinfo.sk hovorí o väčšom zapojení SPPK do administratívnych činností, ktoré súvisia s podávaním žiadostí. Neobišli sme ani tému povinného členstva v SPPK, najnovších informácií k modifikácii strategického plánu, komunikácie s rezortným ministerstvom, ale hovorili sme aj o jeho pohľade na oslovenie menších a mladších hospodárov. Pri podávaní jednotných žiadostí v kampani 2024 nový predseda SPPK upozorňuje, že poľnohospodári počítajú s vyplatením preddavkov v októbri 2024 čo najširšiemu počtu žiadateľov bez ohľadu na to, či týmto poľnohospodárom boli alebo neboli ukončené kontroly.
-
Jaroslav Jánoš pred rokmi demonštroval pred Pôdohospodárskou platobnou agentúrou. Po voľbách v roku 2020 sa stal jej generálnym riaditeľom. Jeho funkčné obdobie nebolo dlhé, no v tom čase rozhodujúce. Eurokomisia krátila Slovensku refundáciu projektových podpôr, PPA začínala plniť akreditačné kritéria a naplno prebiehalo vyšetrovanie v najväčšej slovenskej korupčnej kauze, ktorú verejnosť vníma pod názvom Dobytkár. S Jaroslavom Jánošom sme sa rozprávali o informačných systémoch, ktoré dnes na PPA zlyhávajú, pričom varovný prst, že situácia nie je dobrá bol zdvihnutý už v roku 2020. Prácu s dátami považuje Jánoš za úplne zásadnú a spomína, že pri jeho nástupe do funkcie mala mať agentúra zásadný problém s bezpečnosťou údajov a ich únikom k nepovolaným osobám. Počas rozhovoru je kritický k systému kontrol, ktoré PPA realizuje u poľnohospodárov, hovorí o vytvorení registra užívacích vzťahov či audite PwC, ktorý odhalil výrazné zlyhania, no napriek tomu je dnes zabudnutý. Rozhovor s Jaroslavom Jánošom vznikol v pondelok 13. mája 2024.
-
Saknas det avsnitt?
-
Aktuálne nám hrozí nevyčerpanie približne sto miliónov eur, ktoré sú určené na podporu miestnych akčných skupín. Finančné prostriedky pomáhajú rozvoju obcí, ale aj podnikateľom, ktorí v nich pôsobia. Často sú to práve poľnohospodári. Celé obdobie možného čerpania podpôr pre rozvoj vidieka charakterizuje kumulácia chýb, ktoré v súčasnosti vrcholia čakaním na administráciu žiadostí o platbu. Štefan Škultéty, predseda Národnej siete miestnych akčných skupín hovorí, že celému procesu by pomohla decentralizácia. Prečo máme stále pocit, že najlepšie rozhodovanie je v Bratislave, čo navrhuje organizácia na zrýchlenie finančných tokov a aké bude aktuálne programové obdobie? Pýtali sme sa Štefana Škultétyho a nevyhli sa ani téme úspešných projektov či prínosov pre poľnohospodárov.
-
Portál poľnoinfo.sk mal záujem pripraviť rozhovor so slovenským ministrom pôdohospodárstva Richardom Takáčom. Keďže naša požiadavka ešte zo záveru marca zostala doteraz bez odpovede, oslovili sme českého ministra Mareka Výborného. Potvrdenie od českého ministerstva s termínom rozhovoru prišla ani nie 24 hodín od zaslania požiadavky. Promptne český agrorezort vypláca aj priame platby. Pri základných schémam sú vyplatení na takmer 100 percent a ekoschémy začali administrovať v závere marca, pričom o tomto termíne boli poľnohospodári za riekou Moravou informovaní od jesene. Českého ministra sme sa pýtali na otázky s presahom na Slovensko. Hovorili sme napríklad o vyhlásení už druhej investičnej výzvy v ČR z aktuálneho programového obdobia, pričom slovenskí poľnohospodári zatiaľ nemajú k dispozícii ani len detaily čerpania týchto zdrojov. Český minister Marek Výborný hovorí aj o téme personálnych nominácií, systéme vyplácania priamych platieb, riešení nezrovnalostí, objeme zahraničného obchodu s agromoditami či o spolupráci so slovenským agroministerstvom.
-
Ján Jelen, predseda Združenia vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska od polovice januára jasne pomenúva situáciu, ktorá nastala vo vyplácaní priamych platieb. Neschopnosť slovenských úradov nikdy nezakrýval Bruselom a keď členovia organizácie, ktorú vedie protestovali, prišli tam, kde sa rozhoduje – pred ministerstvo pôdohospodárstva. V druhej polovici marca rokovali s najužším vedením agrorezortu štyri hodiny. No múdrejší nie sú. Stále majú obavy, že Slovensko bude vracať stovky miliónov eur nevyplatených podpôr do Bruselu a štát v lepšom prípade vyplatí dotácie zo svojho. V rozhovore sa nevyhýbame ani téme pôdy. Ján Jelen má jasný názor – vlastníctvo pôdy by malo byť nad užívacím vzťahom.
-
Margita Štefániková je prvá a dosiaľ jediná riaditeľka v dvadsaťročnej histórii Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka. Po rokoch prudkého poklesu počtu chovateľov dojníc sa zdá, že sa v minulom roku situácia upokojila. Mohla tomu pomôcť nepriaznivá situácia v rastlinnej výrobe, ale aj sľúbené podpory v novom programovom období, ktoré si chovatelia dojníc vyargumentovali. Dlhodobým problémom je však investičný dlh. V tretine aktuálneho programového obdobia stále nie sú zrejmé detaily o finančných nástrojoch. Margita Štefániková v rozhovore upozorňuje, že potrebných by bolo až 500 miliónov eur, aby sa súčasných 329 prvovýrobcov mlieka dobudovalo do určitej technologickej úrovne.
-
Ošípané v Boľkovciach skŕmia viac obilnín, ako dokáže tamojšie družstvo vypestovať. V posledných rokoch sa situácia s ich domácim odbytom zhoršuje a zvieratá končia najmä na zahraničných bitúnkoch. Pred dvoma rokmi ich postihla katastrofa v podobe afrického moru ošípaných. Následne zažili obrovské vábenie, aby zlikvidovaný chov ošípaných už neobnovili. Nepodľahli mu. Dnes postupne obnovujú výrobu a púšťajú sa do veľkej rekonštrukcie objektov živočíšnej výroby. Aj oni však narážajú na nepružné fungovanie Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Dnes sa dokonca obávajú, či stihnú svoje investičné zámery dokončiť včas. V ďalšom z pravidelných rozhovorov sme sa rozprávali s Rastislavom Slocíkom, predsedom družstva Agrospol Boľkovce.
-
Alojz Hlina v posledných týždňoch pravidelne otvára tému priamych platieb. Vypočujte si náš pravidelný podcast, kde sme sa s poslancom Národnej rady SR za opozičnú stranu Sloboda a Solidarita okrem chýbajúcich podpôr rozprávali aj o tom, či jeho farma čerpá priame platby, prečo sa uchyľuje k vizuálnym pomôckam, ako je napríklad snežné delo pred budovou platobnej agentúry, alebo, aká je parlamentná matematika. Neobišli sme ani jeho pohľad na poľnohospodárstvo a možnú legislatívnu aktivitu.
-
PD Sokolce sú jedným z najväčších poľnohospodárskych podnikov na Slovensku. Ich dlhoročný predseda Peter Lelkes dokázal udržať v komárňanskom okrese symbiózu rastlinnej a živočíšnej výroby. Ako sa im hospodári v čase, keď sa ceny rastlinných komodít prepadli na 40 až 60 percent ich nedávnej úrovne? Ako vníma, že v rámci strategického plánu sa na Slovensko pozerá ako na jeden unifikovaný celok? A prečo by v rámci ekoschém uprednostnil, aby si každý poľnohospodársky subjekt vypracoval svoj vlastný ekoschémový plán? Nevynechali sme ani tému súčasného postavenia živočíšnej výroby, investícií, zamestnanosti alebo generačnej obmeny.
-
So Stanislavom Becíkom sme sa rozprávali o slovenskom poľnohospodárstve. Neobišli sme dôvody jeho predčasného konca na pozícii ministra, zaujímalo nás, či nečakal, že po voľbách bude novým šéfom agrorezortu jeho syn, súčasný predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja a či je ako bývalý tieňový minister strany SMER-SD spokojný s aktuálnym vedením agrosektora. Stanislav Becík sa rozhovoril aj o tom, že si želá, aby politické strany nevideli v rezorte pôdohospodárstva mešec, ktorý im musí prispievať na iné ciele, ako rozvoj odvetvia. Nevynechali sme ani tému Celoslovenských dní poľa, ktoré deväť rokov spoluorganizoval, strategického plánu alebo billboardu so sloganom „Slovensko 1 v pestovaní buriny“, ktorým vítal predošlého ministra.
-
Július Medveď je jedným z posledných ľudí v republike, ktorí môžu podať komplexný obraz o stave poľnohospodárstva z pohľadu posledných desaťročí. Patrí k postkolektivizačnej generácii, ktorá nastúpila do agrorezortu v polovici šesťdesiatych rokov. Vtedajšie poľnohospodárstvo bolo stále tvrdo zasiahnuté kolektivizáciou a chýbal mu výkon. V rozhovore pre portál poľnoinfo.sk Július Medveď spomína, aké reformy boli potrebné pre jeho naštartovanie. Objasňuje napríklad, čo stálo za myšlienkou pridruženej výroby, ktorej je spoluautor, hovorí o diferenciálnych príplatkoch či neskoršej transformácii družstiev. Počas rozhovoru neobchádzame ani strategický plán a v závere sa Július Medveď rozhovorí o jeho pohľade na to, akým spôsobom naštartovať rezort v súčasnosti.
-
Jozef Bíreš, nový minister pôdohospodárstva, bol do funkcie vymenovaný presne pred týždňom. Portálu poľnoinfo.sk poskytol dnes (22.5.2023) rozsiahly rozhovor o tom, ako sa dajú z pozície šéfa rezortu riešiť vysoké ceny potravín, ako bude postupovať pri ukrajinských agrokomoditách a či chystá v rezorte personálne zmeny. Neobišli sme ani tému vyhodnotenia investičnej poľnohospodárskej výzvy, prípravu čerpania prostriedkov zo strategického plánu, vyplatenia odškodnenia za dovoz ukrajinských komodít na Slovensko a nevynechali sme ani situáciu v pozemkovom fonde. Nakoniec sme sa nového ministra pýtali, či vymenovanie za šéfa rezortu vníma ako satisfakciu po snahe exministra Jána Mičovského nahradiť ho vo funkcii šéfa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy.
-
Investičná výzva zameraná na poľnohospodárske podniky mala byť zo strany Pôdohospodárskej platobnej agentúry vyhodnotená do konca marca 2023. Podarilo sa? A čo podávanie žiadostí o priame platby? Ekoschémy, spôsoby uplatňovania stropovania alebo súpis nájomných a užívacích vzťahov. Situácia na Slovenskom pozemkovom fonde dokonca môže našich poľnohospodárov odstrihnúť od priamych platieb. V systéme je stále mnoho nejasností a denne dochádza k zmenám. V pondelok nám na otázky odpovedal Jozef Kiss, generálny riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Ak ešte počas rozhovoru sa zdalo, že súpis nájomných a užívacích vzťahov bude musieť predkladať poľnohospodár už k podaniu žiadosti, tak podľa utorkových informácií to bude stačiť urobiť k 31. júlu.
-
Od dojenia do kanvy alebo skleného potrubia, až po dojacie roboty, kde prácu ľudských rúk nahrádzajú sofistikované zariadenia. Skok, ktorý urobilo naše poľnohospodárstvo za päťdesiat rokov priniesol rozvoj technológií, ale aj nezáujem pracovať v živočíšnej výrobe. Družstvo, kde v minulosti robilo tisíc ľudí, dnes zachraňujú pri produkcii mlieka utečenci z Ukrajiny. Ján Paciga, predseda predstavenstva akciovej spoločnosti AGRIA Liptovský Ondrej hovorí o tom, ako sa za 50 rokov jeho pôsobenia v poľnohospodárstve premenil náš chlebový rezort a ako sme sa zmenili my.
-
Slovenská poľnohospodárska univerzita pripravuje už viac ako sedemdesiat rokov odborníkov pre agrárnu prax. Vzhľadom na to, že ide o jedinú univerzitu agrárneho zamerania u nás, rozsah výučby a skladba študijných odborov priamo ovplyvňujú kvalitu a počet agronómov, zootechnikov či mechanizátorov, ktorí prichádzajú do praxe. O potrebách agrárnej praxe, počtoch absolventov poľnohospodárskych odborov a napríklad aj o tom, či je univerzita stále celoslovenskou sme sa rozprávali s Klaudiou Halászovou, rektorkou SPU v Nitre.
-
Poľnohospodári siahajú stále vo výraznejšej miere vo svojich osevných plánoch po tvrdej pšenici. Ak v roku 2020 dosahovali výmery ozimnej a jarnej tvrdej pšenice spolu 36 tisíc hektárov, v roku 2021 to bolo už takmer 50 tisíc hektárov a vlani cez 60 tisíc hektárov. O perspektívach pestovania a spracovania tvrdej pšenice sa uskutočnila v stredu 22. februára 2023 v Trnave aj konferencia. O cenových rozdieloch medzi tvrdou a mäkkou pšenicou, o dôvodoch prečo sa Slovensko stalo v regióne strednej Európy lídrom v jej produkcii, ale aj tom, či sme sa s rozvojom jej pestovania opäť nestali len surovinou základňou bez tvorby pridanej hodnoty sme sa rozprávali s organizátorom konferencie Ondrejom Fačkovcom. Vypočujte sa ďalší diel podcastu portálu poľnoinfo.sk.
-
Škody, ktoré každoročne spôsobuje premnožená poľovná zver dosahujú v rastlinnej výrobe približne 20 miliónov eur ročne. Pomôcť vyriešiť tento problém má aj nový zákon o poľovníctve, ktorý pripravilo ministerstvo pôdohospodárstva. Do Národnej rady SR bude predložený v najbližších týždňoch. Existuje šanca schváliť takýto zákon v čase prebiehajúcej volebnej kampane? Ponúka riešenie zodpovednosti užívateľa poľovného revíru za škody spôsobené zverou? A prečo bolo nutné navrhnúť zrušenie povinného členstva v Slovenskej poľovníckej komore? Pýtali sme sa Tibora Jančoka, generálneho riaditeľa Sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
-
Štát by mal podporiť tvorbu potravinárskych odbytových združení sumou 9 miliónov eur. Robí to bez súčinnosti so samotnými výrobcami potravín, ktorí poukazujú na množstvo úskalí, ktoré návrh prináša. Nedostatočná transparentnosť či diskriminácia sú len niektorými z nich. Cieľom opatrenia je viac slovenských potravín v našich školách či inštitúciách. Posledný takýto pokus v podobe Národného potravinového katalógu, ktorý vznikal tiež bez komunikácie s potravinármi, skončil podaním viacerých trestných oznámení. Nielen o odbytových organizáciách, ale aj o ďalších perspektívach potravinárstva hovoríme s Janou Venhartovou, riaditeľkou Potravinárskej komory Slovenska.
-
Prístup roľníkov k hospodáreniu na pôde sa postupne, aj pod tlakom európskych politík mení. V záujme znižovania použitia herbicídov dochádza k renesancii mechanickej ochrany rastlín. Reagujú na to aj európski výrobcovia techniky. Róbert Pecko, dlhoročný zástupca nemeckého producenta, je asi najlepším príkladom týchto zmien. Firma, v ktorej pôsobí, v minulosti vyrábala a predávala postrekovače. Dnes ich poľnohospodárom neponúkajú, no naopak produkujú plečky, ktoré ešte pred rokmi nevyvíjali.
-
Pôdohospodárska platobná agentúra ukončila vyplácanie priamych platieb pre aktuálny kalendárny rok 9. decembra 2022. Rozhodnutia k priamym platbám pritom stále vydáva. Koľko prostriedkov stihli vyplatiť, ako riešia problémy so svahovitosťou alebo kedy budú vyhodnotené projektové podpory sme sa rozprávali s Jozefom Kissom, generálnym riaditeľom PPA.
- Visa fler
