Avsnitt
-
Dnešná epizóda je venovaná otázke, ktorá často zostáva v úzadí, no je nesmierne dôležitá pre tisíce žien – duševnému zdraviu po pôrode. Hoci sa popôrodná depresia často dostáva do centra pozornosti, spektrum emócií a psychických výziev, ktorým nové matky čelia, je omnoho širšie.
Podľa výskumu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) trpí popôrodnou depresiou až 10-15 % žien. Zaujímavé však je, že mnoho žien, ktoré necítia úplnú radosť z materstva, nespadajú priamo do kategórie depresie, no napriek tomu prechádzajú ťažkým obdobím. Jedna z najväčších výziev spočíva v tom, že tieto emocionálne stavy nie sú vždy jednoznačne rozpoznané alebo dostatočne podporované.
Štúdia publikovaná v časopise Journal of Women’s Health uvádza, že takmer 40 % žien po pôrode hlási pocity preťaženia, úzkosti a osamelosti. Tieto stavy môžu ovplyvniť nielen ich psychické zdravie, ale aj vzťahy s deťmi a partnermi.
V dnešnej časti sa rozprávam s Katarínou Žilák z organizácie Vysmiata Duša Mamky, ktorá sa venuje podpore duševného zdravia matiek po pôrode. Budeme sa rozprávať nielen o popôrodnej depresii, ale aj o rôznych emocionálnych a psychických výzvach, ktoré so sebou materstvo prináša, o tom, ako môžu matky tieto výzvy zvládať, a ako im môžeme ako spoločnosť lepšie rozumieť a podporiť ich.
-
V dnešnej časti podcastu sa ponoríme do fascinujúcej oblasti, ktorá kombinuje emocionálne a telesné prežívanie: bodypsychoterapiu.
Našou hostkou je Natália Roček Berglowcová, odborníčka, ktorá sa tejto metóde dlhodobo venuje. Spoločne budeme skúmať, ako nám telo pomáha rozpoznať a vyjadriť emócie a ako môžeme využiť bodypsychoterapiu na stanovovanie si zdravých osobných hraníc.
Emócie sú často vnímané ako čisto psychologický fenomén, ale výskum, ako napríklad práca Bessela van der Kolka, ukazuje, že naše telo si pamätá emócie rovnako intenzívne ako naša myseľ. Prežité traumy a silné emocionálne zážitky sú doslova zapísané do nášho tela a prejavujú sa vo forme fyzických reakcií, napätia alebo bolesti. Bodypsychoterapia, ktorá prepája myseľ a telo, nám ponúka možnosť tieto uložené emócie spracovať a naučiť sa lepšie stanovovať hranice.
Dnes sa spoločne s Natáliou pozrieme na to, ako môžeme pomocou bodypsychoterapie lepšie rozpoznať naše emocionálne potreby, naučiť sa vnímať telesné signály a získať kontrolu nad tým, ako komunikujeme svoje hranice vo vzťahoch a v každodennom živote.
-
Saknas det avsnitt?
-
Dnešná epizóda je pre nás špeciálna, pretože štartujeme nový projekt s názvom 3D Rozhovory, ktorý vám raz mesačne prinesie témy, ktoré sú priamočiare, obohacujúce a rezonujú s tým, čo mnohí z nás zažívajú, no možno o tom nehovoria nahlas. Spolu s Luckou Yildiz a terapeutkou Ninkou Menkynovou sa budeme v každej epizóde venovať témam, ktoré nám pomáhajú lepšie pochopiť naše emocionálne a psychologické prežívanie.
Dnes sa zameriame na emocionálnu neprítomnosť rodiča – tému, ktorá je často skrytá, no má hlboký vplyv na naše vzťahy, sebavedomie a pohľad na seba. Lucka sa s nami podelí o svoju osobnú skúsenosť s touto témou, zatiaľ čo Ninka nám poskytne odborný pohľad na to, ako tieto neuspokojené potreby z detstva môžu formovať naše životy v dospelosti.
Veríme, že tento náš spoločný projekt vám prinesie odpovede, podporu a možno aj nové pohľady na témy, ktoré sú pre nás všetkých dôležité.
Výskumy ukazujú, že emocionálna absencia rodiča môže mať hlboký vplyv na emocionálny a psychologický vývoj dievčaťa. Tieto dopady sa často prejavia neskôr v podobe problémov s dôverou, so vzťahmi či s pocitom vlastnej hodnoty.
No hoci nemôžeme zmeniť svoju minulosť, môžeme sa pokúsiť nájsť cesty, ako tieto rany uzdraviť.
-
Súrodenci sú často našimi prvými priateľmi, ale aj najväčšími súpermi. Tento jedinečný vzťah, ktorý nás sprevádza od detstva až do dospelosti, hrá kľúčovú úlohu v našom osobnostnom vývoji a formuje naše vnímanie sveta.
Súrodenecké vzťahy sú jedným z najdôležitejších a najtrvácnejších vzťahov v našom živote. Výskumy ukazujú, že môžu mať hlboký vplyv na naše duševné zdravie, sociálne zručnosti a celkovú životnú pohodu. Napríklad štúdia publikovaná v časopise Journal of Family Psychology ukázala, že súrodenci, ktorí majú silné a pozitívne vzťahy v detstve, majú väčšiu pravdepodobnosť rozvoja empatie a sociálnych zručností v dospelosti. Naopak, dlhodobá rivalita a konflikty môžu viesť k emocionálnemu stresu a ovplyvniť aj naše budúce vzťahy.
S Ninou Menkynovou sa spoločne pokúsime nájsť odpovede na otázky, ktoré trápia mnohých z nás – či už sme súrodencami, alebo rodičmi, ktorí sa snažia podporiť zdravé vzťahy medzi svojimi deťmi.
V tejto epizóde sa okrem iného dozviete, či je dôležité pri pochopení súrodeneckej rivality poradie, kedy sa narodili, či má pohlavie a vekový rozdiel medzi súrodencami vplyv na ich vzťah. Taktiež sa dozviete, ako sa mení súrodenecká rivalita v čase a či favorizácia jedného dieťaťa zo strany rodičov má vplyv na súrodenecké vzťahy a aké môžu byť dopady v dospelosti...
-
V dnešnej časti podcastu budeme pokračovať v téme “Rodičovstva” s Ninkou Menkynovou a nielenže sa budeme venovať tomu, ako efektívne komunikovať s deťmi, ale tiež sa pozrieme na praktické situácie, ktoré môžu nastať v každej rodine. Či už ide o hádky medzi súrodencami, nezhody medzi rodičmi alebo výzvy, ktoré prináša výchova detí v rôznych vekových obdobiach.
-
Ak sa vám toto epizóda páčila, budeme veľmi radi, ak nás prezdieľate, ohodnotíte, prípadne nám napíšete buď cez sociálne siete, prostredníctvom emailu na [email protected], aké témy by ste chceli počuť, ktorá téma vás najviac zaujala, čoho by ste chceli viac, menej, v čom by sme sa mali zlepšiť - vašu spätnú väzbu.
Ďakujeme, že nás počúvate.
-
V dnešnej časti podcastu sa budeme venovať téme, ktorá je blízka každému z nás – rodičovstvu. Rodičovstvo je nielen úžasná, ale aj veľmi náročná cesta plná výziev, radostí a občas aj starostí. Je to neustále učenie sa, ktoré nás sprevádza po celý život.
Podľa nedávnej štúdie Harvardskej univerzity sa ukázalo, že rodičovstvo je jedným z najvýznamnejších faktorov, ktoré ovplyvňujú emocionálny a psychický vývoj detí. Výskum na univerzite v Stanforde tiež naznačil, že kvalita času stráveného s deťmi je dôležitejšia než kvantita. Ďalší výskum z univerzity v Oxforde poukázal na to, že pozitívne a podporujúce rodičovstvo môže výrazne zlepšiť akademické výsledky detí.
S Ninkou Menkynovou sa spoločne pozrieme na to, ako sa rodičovstvo zmenilo, aké výzvy pred nami stoja a ako môžeme podporiť naše deti v ich zdravom vývoji.
V podcaste je spomenutá kniha:
- Objavte v sebe dobrého rodiča - Dr. Becky Kennedy
-
V dnešnej epizóde sa budeme venovať téme, ktorá je nesmierne dôležitá pre každú mamu - starostlivosti o seba. Materstvo je jednou z najkrajších, ale aj najnáročnejších úloh, ktoré môžeme v živote zažiť. V každodennom zhode starostlivosti o deti, domácnosť a prácu však často zabúdame na najdôležitejšiu osobu - na seba samú.
Je veľmi ľahké nechať sa uniesť povinnosťami a starostlivosťou o druhých, až sa nakoniec cítime vyčerpané, preťažené a zanedbané. Zabúdanie na svoje vlastné potreby môže mať vážne následky na naše fyzické a psychické zdravie a môže viesť až k vyhoreniu.
Podľa mnohých štúdií, matky, ktoré si nájdu čas na seba a pravidelne sa starajú o svoje potreby, sú šťastnejšie, zdravšie a spokojnejšie. Starostlivosť o seba nie je luxus, ale nevyhnutnosť, ktorá nám umožňuje byť lepšími matkami, partnermi a ľuďmi.
Diana Porubčanová je lekárka, certifikovaná koučka pre rodičov a sprievodkyňa rešpektujúcim a vedomým rodičovstvom, ktorá sa venuje témam materstva a výchovy detí. Spoločne sa pozrieme na to, prečo je dôležité, aby mami nezabúdali na seba, a ako môžu efektívne začleniť starostlivosť o seba do svojho každodenného života.
Hostka odporučila:
AHA! Rodičovstvo - Laura Markham, kniha
Pohodové rodičovství - Milan Studnička, kniha
-
V dnešnej časti podcastu sa venujeme čoraz dôležitejšej téme a to téme vysoko citlivých ľudí, známych aj ako HSP (Highly Sensitive Persons). V posledných rokoch sa čoraz viac výskumov sústreďuje na túto jedinečnú črtu, ktorá postihuje približne 15-20% populácie.
Vysoká citlivosť nie je choroba alebo porucha, ale skôr osobnostná vlastnosť, ktorú prvýkrát definovala psychologička Elaine Aron v 90. rokoch. Je charakterizovaná hlbším spracovaním informácií, zvýšenou emocionálnou reaktivitou a väčšou citlivosťou na senzorické podnety. Výskumy naznačujú, že vysoko citliví ľudia majú odlišne fungujúci nervový systém, ktorý ich robí vnímavejšími k jemným stimulom v ich prostredí.
Nedávne štúdie ukázali, že táto vlastnosť môže prinášať nielen výzvy, ale aj výhody. Napríklad, vysoko citliví ľudia často vykazujú vyššiu empatiu, kreativitu a schopnosť hlboko prežívať umenie a prírodu. Zároveň sa však môžu cítiť preťažení v náročných alebo hlučných prostrediach.
Dnes mám tú česť privítať dve úžasné hostky, ktoré nám pomôžu hlbšie pochopiť, čo to znamená byť vysoko citlivý. Našou prvou hosťkou je Lucka Yildiz, ktorá sa podelí o svoje osobné skúsenosti ako vysoko citlivá osoba. Druhá hosťka, Ninka Menkynová, je terapeutka, ktorá okrem iného pracuje s vysoko citlivými ľuďmi a priblíži nám odborný pohľad na túto tému.
Počas nášho rozhovoru sa budeme venovať tomu, ako vysoká citlivosť ovplyvňuje každodenný život, aké výzvy a príležitosti prináša, a ako môžu vysoko citliví ľudia lepšie zvládať svoje prostredie. Taktiež sa dozvieme, ako môže spoločnosť a blízki lepšie podporovať vysoko citlivých ľudí v ich živote.
Hostky odporučili následné knihy:
Elaine N. Aron - Vysoko citliví ľudia
Elaine N. Áron - Vysoko citlivé dieťa
-
V dnešnej časti podcastu sa ponoríme do fascinujúceho a často nejasného obdobia v živote - transformácie po štyridsiatke. Pre mnohých z nás predstavuje tento čas nielen bilancovanie dosiahnutého, ale aj obdobie plné významných zmien, nových začiatkov a dôležitého sebapoznania.
Dnes sa pozrieme na to, ako sa menia naše hodnoty, ako hľadáme nové cesty v kariére alebo osobnom živote a ako toto obdobie ovplyvňuje naše vzťahy a životný štýl.
S mojou dnešnou hostkou, terapeutkou Ninkou Menkynovou, ktorá si sama prešla touto transformáciou, budeme skúmať, čo to znamená prejsť si vlastnou metamorfózou po štyridsiatke.
-
Mindfulness je stále populárnejšie a mnoho ľudí už začína vnímať jeho výhody. Ale čo je s deťmi a tínedžermi? Ako môže mindfulness ovplyvniť ich životy a pomôcť im rásť a rozvíjať sa?
Mojou dnešnou hostkou je opäť Ing. Mária Boťanská, s ktorou som už mala tú česť viesť rozhovor práve na tému Mindfulness, kde sme rozobrali a aj výskumne podložili jej neodmysliteľné benefity pre naše duševné zdravie.
Ak by ste si chceli vypočuť túto veľmi podnetnú tému, môžete tak urobiť na našich všetkých podcastovych platformách.
Majka je akreditovaná lektorka pre vzdelávanie dospelých a kvalifikovaná lektorka Mindfulness MBSR.
V roku 2023 však získali aj akreditáciu z Ministerstva školstva na vzdelávanie programu Lektora Mindfulness pre deti a mládež.
V dnešnej epizóde sa okrem iného dozviete, ako môžeme deti a tínedžerov naučiť mindfulness a aký vplyv to môže mať na ich fyzické aj duševné blaho.
-
V dnešnej dobe, kde už dlhé roky čelíme celospoločenským krízam - ekonomickým, pandemickým, vojenským, politickým je udržať seba a svoju myseľ veľmi náročné, no zároveň nevyhnutné pre zdravý život.
Moja dnešná a vzácna hostka Liberty Blake Simon, otvorene hovorí o svojich skúsenostiach s duševným zdravím, výzvach, ktorým čelí, a o sile, ktorú nachádza v podpore a porozumení. Jej príbeh je príkladom boja za rešpekt a toleranciu v našej spoločnosti.
Prieskum z roku 2019, ktorý zahŕňal približne 140 000 respondentov z 30 krajín, ukázal, že mnohí LGBTI ľudia v EÚ cítia potrebu skrývať svoju pravú identitu, aby sa vyhli diskriminácii, nenávisti alebo dokonca násiliu. Hlavným zistením bolo, že diskriminácia v každodennom živote pretrváva, či už ide o pracovné prostredie, školy, kaviarne, reštaurácie, pri hľadaní bývania, prístupe k zdravotnej starostlivosti alebo sociálnych službách. Zvlášť zraniteľné skupiny ako transrodové a intersexuálne osoby čelia výzvam, najmä pri preukazovaní totožnosti pomocou identifikačných dokladov.
Európska komisia tiež informovala o tom, že u ľudí v EÚ sa výrazne zvýšil pocit samoty.
Na Slovensku čelí dúhová komunita štvrtej najvyššej diskriminácii v rámci EÚ. Takmer každý piaty Slovák povedal, že má samovražedné myšlienky. Toto sú alarmujúce čísla.
Každý a každá si zaslúži byť rešpektovaná a cítiť sa v bezpečí, bez ohľadu na svoj pôvod, alebo, kde či a ako sa narodil.
-
“Od bolesti vedie cesta k sebe” 🤍
V dnešnej časti podcastu Otvorené Náručie, sa venujeme Sebahodnote a na túto tému sa rozprávam opäť s terapeutkou Ninkou Menkynovou a Luckou Yildiz. V rámci nášho tria sme už mali možnosť spolupracovať na sérii podcastov na témy Sebapoškodzovania a Manipulácie vo vzťahu a práve téma sebahodnoty bezpochyby súvisí s tými predošlými.
Lucka, ako ste si mohli vypočuť v predchádzajúcich podcastoch, si prešla v živote ťažkými situáciami. Jej príbeh bol plný bolesti, manipulácie a súženia, ale zároveň je príkladom nezlomnej sily a odhodlania. V podcaste sa budeme okrem iného venovať aj tomu, ako sa jej sebahodnota postavila na nohy po týchto náročných skúsenostiach a ako sa jej poodarilo nájsť svoju vlastnú cestu k sebaláske a sebavedomiu… 🤍
Hostky odporúčajú nasledovne knihy:
Anita Moorjani - Citlivosť je nová sila Elaine N. Aron - Vysoce citlivé lidé a vztahy -
V dnešnej časti podcastu sa rozprávam so spisovateľkou a pedagogičkou Lindou Lilikovou, s ktorou sa rozprávam o jej druhej knihe - Stratený slimáčik Slávko - 5 prvkov môjho JA, v ktorej zahrnula témy sebapoznania, sebaregulácie, sebaúčinnosti, sebahodnoty a sebalásky…
V podcaste sa okrem iného dozviete aj odpovede na otázky typu:
Prečo je dôležité u deti rozvíjať emocionálnu inteligenciu?
Prečo sú dôležité pre deti práve tieto prvky môjho JA? Na základe čoho si ich Linda vybrala?
Ako môžu deti porozumieť týmto prvkom môjho JA a využiť ich v každodennom živote?
Ako môžu rodičia a učitelia pomôcť detom rozvíjať tieto prvky môjho JA?
-
Aké je to žiť v manipulatívnom vzťahu? Aké môžu byť dôsledky života s manipulátorom? Ako môže ovplyvniť takýto vzťah psychický vývoj deti? Aké terapeutické prístupy môžu pomôcť rodinám, ktoré sa zotavujú po skúsenostiach s manipuláciou?
Podľa štúdie z roku 2020 "Manipulation in Relationships: A Study on the Impact and Frequency”, vykonanej na vzorke 1000 respondentov, až 70% ľudí priznáva, že sa aspoň raz v živote stretlo s manipuláciou vo svojich vzťahoch.
Podľa prieskumu The Psychological Effects of Manipulation: A Survey-based Study z roku 2019, manipulatívne správanie môže mať vážne následky na psychické zdravie jednotlivca. Až 80% obetí manipulácie trpí chronickým stresom a 60% vykazuje príznaky úzkosti.
Výskumy ukazujú, že manipulátori často využívajú psychologické taktiky, ako je ponižovanie, izolácia a kontrola, aby získali moc nad ostatnými. Tieto taktiky môžu viesť k postupnému oslabovaniu sebaúcty a sebavedomia obete.
Podľa prieskumu Leaving a Manipulative Relationship: Challenges and Patterns z roku 2018, až 90% ľudí, ktorí žili s manipulátorom, uviedlo, že sa im podarilo opustiť manipulatívny vzťah až po viacerých pokusoch a obdobiach nadvlády.
Psychológovia odporúčajú, aby obete manipulácie vyhľadali odbornú pomoc. Štúdie ukazujú, že terapia a podpora môžu pomôcť jednotlivcom zotaviť sa z manipulácie a obnoviť ich duševné zdravie.
V dnešnej časti podcastu sa rozprávam s terapeutkou Ninkou Menkynovou a s Luckou Yildiz, ktorá si sama prešla takýmto manipulatívnym vzťahom. Som veľmi vďačná, že nám porozpráva svoj príbeh, ktorý môže byť nápomocný pre ostatné vzťahy, ktorí si prechádzajú niečim podobným.
-
V dnešnej epizóde sa budeme venovať jednej z najkomplexnejších a najcitlivejších tém v ľudskom živote a to rozchodom dlhoročných partnerstiev a manželstiev.
S terapeutkou Ninkou Menkynovou sa pozrieme čomu všetkému predchádza rozchod partnerstva / manželstva… “Aké sú najčastejšie dôvody rozchodov… Ako sa dá zvládnuť emocionálna stránka rozchodu… Aké sú najlepšie spôsoby komunikácie s bývalým partnerom…”
Ninka nám zodpovie nie len na tieto otázky, ale aj na základe svojej vlastnej skúsenosti s rozvodom nám priblíži viac, ako sa s touto náročnou životnou situáciou vysporiadať…
Ak by ste na nás mali akúkoľvek spätnú väzbu, ďalší námet, nápad, budeme veľmi vďační, ak nám napíšete na [email protected].
-
Ako vznikla myšlienka 1 000 Pull Up Challenge? Aké sú ciele akcie? Ako sa darí napĺňať tieto ciele? Ako sa vyberá rodina, pre ktorú sa zbierajú peniaze? V najnovšej časti podcastu sa dozviete odpovede na tieto ako aj ďalšie otázky týkajúce sa projektu 1 000 Pull Up Challenge, ktorého súčasťou je už druhý rok aj OZ Náručie.
V tejto epizóde podcastu sa rozprávam s pánom Radovanom Mydlom, ktorý organizuje akciu 1000 Pull Up Challenge spájajúcu šport, zdravie a pomoc druhým.
-
So šikovnou maminou a podnikateľkou Máriou Erbenovou sa porozprávame nielen o tom, prečo sa rozhodla uniknúť do sveta krížikového vyšívania, ale najmä o tom, aké má táto kreatívna činnosť pozitívne benefity na naše zdravie a na rodinnú pohodu.
Krížikové vyšívanie je starodávne remeslo, ktorého korene sa datujú až do staroveku. V minulosti bolo vyšívanie považované za ženskú činnosť, ktorá slúžila nielen na zdobenie odevov a domácností, ale aj na prejav kreativity a umenia. Dnes však vidíme, že krížikové vyšívania získava na popularite ako forma relaxácie a terapie.
Arteterapia je terapeutický prístup, ktorý využíva umenie a tvorivé procesy na podporu duševného zdravia a sebapoznania. Krížikové vyšívanie sa v tomto kontexte javí ako vhodný nástroj na dosiahnutie týchto cieľov. Keď sa pustíme do vyšívania, naše mysle sa upokoja a sústredíme sa na konkrétnu činnosť. Tento stav pokoja a sústredenia je považovaný za meditatívny a môže nám pomôcť zmierniť stres a úzkosť.
Okrem toho, krížikové vyšívanie nám tiež umožňuje vyjadriť našu kreativitu a individualitu. Výber farieb, vzorov a dizajnov nám dáva priestor pre sebarealizáciu a vyjadrenie nášho jedinečného vnútorného sveta. Keď sa nám podarí dokončiť vyšívaný obrazok, môžeme sa cítiť hrdí na svoju prácu a dosiahnutý výsledok, čo zas prispieva k našej sebavedomosti a sebaprijatiu.
Takže, ak si hľadáte nový spôsob, ako si oddýchnuť a zároveň sa vyjadriť prostredníctvom tvorivosti, neváhajte vyskúšať krížikové vyšívanie. Je to skvelá forma arteterapie, ktorá nám môže pomôcť nájsť vnútorný pokoj a slobodu v tvorivosti.
-
V novej epizóde podcastu Otvorené Náručie sa rozprávam s terapeutkou Ninkou Menkynovou a maminou mladého chlapca, ktorý sa v minulosti liečil, a u ktorého dochádzalo k sebapoškodzovaniu.
S nahrávaním podcastu súhlasil, aby táto vážna téma a jej riziká viac rezonovala medzi mladými ľudmi.
V podcaste si vypočujete veľmi silný a inšpiratívny príbeh maminy a jej syna a dozviete sa okrem iného aj odpovede terapeutky na mnohé otázky typu
Aké sú najčastejšie príčiny sebapoškodzovania u dospievajúcich? Môže mať človek už niekde zakódované resp nejakú predispozíciu, že dôjde k tomu, že sa začne sebapoškodzovať? Môže sa sebapoškodzovanie spájať aj so samovraždou? Ako pomôcť dospievajúcemu, ktorý sa sebapoškodzuje?
Väčšina ľudí, ktorí si fyzicky ubližujú má sklon k perfekcionizmu, nezvládajú intenzívne pocity, často nedokážu vyjadriť svoje emócie slovne, nepáčia sa sami sebe, neakceptujú svoje telo a môžu zažívať silné výkyvy nálad. Môžu sa utiekať k sebapoškodzovaniu ako k spôsobu vyjadrovania svojich pocitov a emócií alebo ako k spôsobu sebatrestania.
-
V tejto časti podcastu sa budeme opäť rozprávať na tému poruchy príjmu potravy, tentokrát z pohľadu terapeutky Ninky Menkynovej.
. Porucha príjmu potravy je vážna duševná porucha, ktorá sa prejavuje abnormálnymi stravovacími návykmi, ktoré poškodzujú organizmus. Často sú spojené s úzkosťou, depresiou a ďalšími duševnými problémami.
. Medzi najčastejšie sa vyskytujúce zaraďujeme anorexiu, bulímiu a záchvatové prejedanie.
. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) trpí niektorou z nich približne 3,6 % populácie vo veku 15 až 49 rokov. To znamená, že na celom svete je približne 282 miliónov ľudí s poruchami príjmu potravy.
. Na Slovensku sa odhaduje, že nimi trpí približne 2 % populácie, teda približne 40 000 ľudí .
. Poruchy príjmu potravy sa najčastejšie vyskytujú u dospievajúcich a mladých dospelých vo veku 15 až 24 rokov. Až 90 % prípadov sa vyskytne pred dosiahnutím veku 25 rokov.
Vyskytujú sa u oboch pohlaví, ale častejšie u žien. Až 90 % prípadov sa vyskytne u žien. -
Porucha príjmu potravy je vážna duševná porucha, ktorá sa prejavuje abnormálnymi stravovacími návykmi, ktoré poškodzujú organizmus. Často sú spojené s úzkosťou, depresiou a ďalšími duševnými problémami.
.
Medzi najčastejšie sa vyskytujúce zaraďujeme anorexiu, bulímiu a záchvatové prejedanie.
.
V novej časti podcastu Otvorené Náručie sa rozprávam s Dankou, ktorá si touto poruchou sama prešla.
.
Dozviete sa, ako začali jej problémy s poruchou príjmu potravy, v ktorom období jej života to nastalo, čo im možno predchádzalo, ako sa tento problém stupňoval, kedy problém prerástol až do štádia, kedy vážne ohrozovalo jej život, čo jej nakoniec pomohlo sa dostať z tejto vážnej duševnej poruchy a mnoho iného…
Na záver by som veľmi rada zdieľaľa NÁDEJ citátmi:
* "Uzdravenie je možné. Je to dlhá a náročná cesta, ale stojí za to." - Jenni Schaefer
* "Nie si sama. Existuje mnoho ľudí, ktorí bojujú s poruchami prijímania potravy, a existuje pomoc." - National Eating Disorders Association
* "Si hodná lásky a prijatia, bez ohľadu na to, ako vyzeráš." - Eating Disorders Coalition - Visa fler
