Avsnitt
-
Marián Vach patrí k umeleckým osobnostiam, ktoré sa výraznou mierou zapísali do histórie Štátnej opery. Pracoval tu na pozícii šéfdirigenta a dlhoročného umeleckého šéfa. Dovedna tu premiérovo uviedol 31 titulov. Počas svojho pôsobenia významne profiloval i opernú časť festivalu Zámocké hry zvolenské, kde koncertne uviedol rad slovenských premiér z tvorby mladého Verdiho, Bellniho, Giordana a ďalších.
Pri príležitosti jubilejnej 65. sezóny prinášame podcast, v ktorom sa s dramaturgičkou Alžbetou Lukáčovou zhovára o svojej dirigentskej kariére, o tom, s akou víziou prišiel do Banskej Bystrice, o dobudovávaní jednotlivých umeleckých zložiek divadla, i o hudbe, ktorá vďaka nemu zaznela na Slovensku po prvý raz v živom predvedení. Približuje svoju prácu na dielach slovenských skladateľov, na rekonštrukciu pôvodnej verzie opery „Krútňava“ i na spoluprácu s režisérom Romanom Polákom. Prezrádza i svoj dirigentský sen – aký, to sa dozviete, keď si náš podcast vypočujete.
-
Opera „Carmen“ je titulom, ku ktorému sa Štátna opera pravidelne vracia. Aktuálna inscenácia premiérovo prináša filmovú vizualitu, o ktorej v podcaste rozpráva režisérka a choreografka Dana Dinková.
V rozhovore s dramaturgičkou Alžbetou Lukáčovej objasňuje svoje inšpirácie i spôsob režijnej práce, ktorú uplatňuje s umelcami. Približuje svoj pohľad na príbeh Carmen ako stelesnenie princípu slobody a neviazanosti. Objasňuje dôvody personálne bohato zastúpeného predstavenia, v ktorom okrem sólistov a orchestra účinkuje spevácky zbor, hosťujúci detský spevácky zbor, baletný súbor, flamencová tanečnica i činoherní herci.
Predstavuje svoj najbližší tvorivý tím, ktorý v zastúpení kostýmovej výtvarníčky Ľudmily Várossovej a scénografky Lucie Šedivej sľubuje podmanivý umelecký zážitok.
-
Saknas det avsnitt?
-
Muzikologička Marianna Bárdiová: „Štátna opera je v uvádzaní slovenskej tvorby nezastupiteľná.“
Celú sezónu si pripomíname 65. výročie založenie divadla a jeho činnosti a samozrejme, aj ľudí, ktorí tu pôsobili.
Hostkou podcastu je osobnosť, ktorá dlhodobo intenzívne sleduje Štátnu operu, aj vďaka svojmu celoživotnému pôsobeniu v oblasti dokumentovania a výskumu hudobnej kultúry, ako i organizovaniu hudobného života v Banskej Bystrici i mimo nej. Je ňou muzikologička a hudobná muzeologička Marianna Bárdiová.
V rozhovore s Alžbetou Lukáčovou spomína na svoj prvý kontakt s operným umením v roku 1969 práve v Spevohre DJGT (dnešnej Štátnej opere) a približuje i bohatú spoluprácu Literárneho a hudobného múzea s divadlom a jeho umelcami. Ako propagátorka tvorby slovenských skladateľov približuje uvedenie diel Viliama Figuša Bystrého, Jána Cikkera, Tibora Andrašovana, Igora Bázlika či naposledy Jána Móryho a hodnotí význam banskobystrickej opernej scény pre mesto, región i Slovensko.
-
Ak sa pozrieme na štatistiky medzinárodnej opernej databáza operabase.com, zistíme, že spomedzi desiatich najhranejších opier na svete má Carmen tretie miesto v poradí. Aj Štátna opera sa k nemu pravidelne vracia.
Onedlho sa stane súčasťou jej repertoáru, preto podcast prináša pohľad do zákulisia vzniku tejto operu, predstavuje i okolnosti a atmosféru, ktoré ho v 19. storočí sprevádzali. Autorka a moderátorka podcastu Alžbeta Lukáčová pozornosť venujeme autorovi literárnej predlohy Prosperovi Meriméemu, ako i skladateľovi Georgesovi Bizetovi.
Bizet sa síce úspechu Carmen nedožil, ale zabezpečil sebe aj svojmu dielu nesmrteľnosť. Carmen predostiera príbeh osudového a vášnivého vzťahu medzi počestným vojakom a nespútanou, divokou ženou, ktorej neskrotná túžba po slobode sa stane obom osudná. Historické fakty podkresľujú hudobné ukážky v skvelom umeleckom obsadení: nahrávka vznikla v roku 2002 a v hlavných rolách spievajú Angela Gheorgiu ako Carmen, Roberto Alagna ako Don José, Inva Mula ako Micaela a Thomas Hampsom ako Escamillo. Orchestre National de Capitole de Toulouse diriguje Michel Flasson.
-
Hosť: Stanislav Borš
Ďalším z radu hostí podcastu venovaného jubilejnej 65. sezóny štátnej opery je dlhoročný člen orchestra Stanislav Borš. Tento klarinetista prišiel pracovať do vtedajšej Opery Divadla J. G. Tajovského už v roku 1967 priamo z bratislavského konzervatória a banskobystrické divadlo sa mu stalo jediným, v ktorom pracoval. Stanislav Borš tu zotrval plných 55 rokov a v orchestri zažil mnoho generácií hudobníkov a dirigentov.
V podcaste v rozhovore s Alžbetou Lukáčovou spomína na svoje hudobné začiatky i orchester konca 60. rokov do ktorého prišiel. Spomína na diela, ktoré rád hrával a na kolegov, ktorí ho ovplyvnili. Objasňuje „nástrahy“ vyššieho veku, ktoré môžu hráčov na dychové nástroje limitovať. Predstavuje Banskobystrické dychové kvinteto, ktoré založil a roky viedol. V prvom rade však vyzdvihuje hudbu ako svoju celoživotnú vášeň, ktorá ho neopustila aj na dôchodku. -
Hostkou podcastu venovaného 65. výročiu založenia Štátnej opery je jej dlhoročná spolupracovníčka, hudobná pedagogička a zbormajsterka Eva Lauková. Pripravuje detský spevácky zbor ktorý sa už viac ako 20 rokov spolupodieľa na rade inscenácií divadla.
V podcaste približuje svoju pedagogickú kariéru za základnej umeleckej škole, spôsob práce s deťmi na inscenáciách ako Carmen, Archa templárov, Werther, Tosca, či Malý princ. Prezrádza, akému výberu podliehajú deti i to, ako vyzerá práca detského zboru priamo v skúšobnom procese. Vyznáva sa zo vzťahu k svojej celoživotnej činnosti učiteľky hudby.
-
Hosť: Pavol Tužinský
Podcast z radu tých, ktoré vznikajú pri príležitosti 65. výročia založenia Štátnej opery. Hosťom Pavol Tužinský, ktorý tu 15 rokov pôsobil ako dirigent. Najmä v 90. rokoch minulého storočia sa v spolupráci s režisérom Martinom Bendikom zaslúžil o uvedenie radu mimoriadnych inscenácií talianskeho repertoáru, neraz v slovenskej premiére.
V podcaste približuje svoje začiatky záujmu o hudbu v Hronci, ako syna miestneho organistu, spomína na svoje štúdiá u dirigentov Ladislava Slováka a Bystríka Režuchu. Hodnotí svoju spoluprácu na progresívnych inscenáciách konca milénia, opisuje prácu s výraznými sólistami a sólistkami či uvádzanie symfonických a vokálno-inštrumentálnych diel s orchestrom Štátnej opery. Ako dlhoročný pedagóg sa vyznáva sa i z toho, čo chce svojich študentov naučiť pre umeleckú prax.
-
Hostka: doc. Jana Javorčíková
Decembrová premiéra Štátnej opery patrí tanečnému dvojtitulu, ktorý tvoria dve pôvodné diela z dielne mladej tvorkyne Hany Vidovej a renomovaného choreografa Igora Holováča. Ako literárnu predlohu svojich tanečných kreácií si vybrali romány svetovej literatúry, ktoré možno považovať za prelomové. Ide o dystopické dielo Georga Orwella 1984 a kultový román Oscara Wildea Dorian Gray.
Práve tieto dva originálne romány predstavuje v rozhovore s Alžbetou Lukáčovou docentka Jana Javorčíková z Katedry anglistiky a amerikanistiky Filozofickej fakulty UMB. Približuje okolnosti ich vzniku, atmosféru doby, ktorú reflektovali, zoznamuje nás s ich autormi a prezrádza i množstvo neznámych a zaujímavých informácií, ktoré neraz stavajú tieto diela do nového svetla. -
Hostka: Božena Fresseová
Ďalší z radu podcastov jubilejnej 65. sezóny Štátnej opery prináša rozhovor s dlhoročnou sólistkou operného ansámblu Boženou Fresserovou. Táto koloratúrna sopranistka 23 rokov patrila k profilovým osobnostiam divadla a ako pedagogička Konzervatória J. L. Bellu a Akadémie umení v Banskej Bystrici vychovala rad svojich nástupcov a nástupkýň.
V rozhovore s Alžbetou Lukáčovou spomína na svoje začiatky na opernej scéne, na to, ako preberala tituly po odchádzajúcej Edite Gruberovej, približuje svoje štúdiá vrátane prestížnej stáže vo vtedajšom Leningrade na konci 60. rokov. Približuje, kto ju umelecky i ľudsky formoval, ktoré roky považuje za svoje najúspešnejšie a vracia sa i do obdobia Nežnej revolúcie a následných pozitívnych i negatívnych zmien v opernom umení. Prezrádza ako prežívala úspech i kritiku svojich kreácií i to, či ju teší v súčasnosti. -
Hosťka: Michaela Šebestová
Štátna opera v novembri uvedie obnovenú premiéru inscenácie P. I. Čajkovského „Eugen Onegin“. Toto dielo v hudobnom naštudovaní Igora Bullu a v réžii Anny Osipenko sa dočkalo čiastočne nového speváckeho obsadenia. Rolu Oľgy stvárni mezzosopranistka Michaela Šebestová, ktorá je zároveň hostkou podcastu.
S Alžbetou Lukáčovou sa zhovára o špecifikách banskobystrickej inscenácie, ktorá je pre ňu už tretím naštudovaním tohto diela. Vyznáva sa zo svojho vzťahu k ruskej tvorbe a prezrádza, aké diela sa jej spievajú najlepšie. Vovádza poslucháčov i do svojich hudobných začiatkov v rodine, kde mama i starý otec boli opernými spevákmi. Podcast je zároveň pozvánkou na tituly „Carmen“ a „Aida“, v ktorých v nasledujúcich mesiacoch naštuduje titulné roly.
-
Hosťka: Eva Bubelínyová
V rámci jubilejnej 65. sezóny Štátnej opery vám prinášame ďalší z radu podcastov, v ktorých predstavujeme výrazné osobnosti nášho divadla. Sú to ľudia, ktorí tu v priebehu histórie svojou prácou zanechali výraznú stopu.
Jednou z nich je umelecká tajomníčka Eva Bubelínyová, ktorá viac, ako 40 rokov zabezpečovala plynulý chod činnosti umeleckých telies a predstavení. V rozhovore s Alžbetou Lukáčovou popisuje svoje pôsobenie v divadle od začiatku 70. rokov i to, ako sa práca v priebehu desaťročí zmenila.
Spomína na umeleckých šéfov, sólistov a sólistky opery i na to, ako sa „zachraňovali“ predstavenia, keď niektorý z umelcov nemohol prísť spievať. Vyznáva sa zo svojho vzťahu k opere a prezrádza, ako ju vníma dnes.
-
Hosť: Ján Procházka
Ján Procházka nastúpil do Štátnej opery v roku 2005 a prešiel pozíciami zbormajstra, korepetítora, asistenta dirigenta až k funkcii samostatného dirigenta, ktorý hudobne naštudováva vlastné tituly.
V podcaste moderátorke Alžbete Lukáčovej približuje svoje rodinné zázemie i svoju cestu k hudbe, resp. k opere. Predstavuje proces znovunaštudovania obnovenej inscenácie A. Dvořáka Rusalka, i svoju prácu dirigenta vo všeobecnosti. Pootvára dvere do svojho rodinného života – manželstva so sopranistkou Katarínou a pozýva na produkcie, v ktorých ho diváci budú môcť vidieť do konca roka 2023. -
Hosť: Ján Zemko
V jubilejnej opernej 65. sezóne prinášame podcasty, ktorých hosťami sú výrazné osobnosti histórie Štátnej opery. K najvýraznejším nepochybne patrí tenorista Ján Zemko, ktorý ako sólista dlhodobo profiloval umeleckú tvár divadla. Do vtedajšej Spevohry Divadla J. G. Tajovského nastúpil v roku 1966 a na tejto scéne pôsobil 31 rokov až do roku 1997.
V rozhovore s Alžbetou Lukáčovou si pripomína svoje študentské roky, začiatky v divadle i svoje profilové roly. Prostredníctvom jeho rozprávania sa vraciame o. i. na koniec 60. rokov k produkciám Traviaty a Hoffmanových rozprávok, na ktorých participoval spolu s neskoršou hviezdou operného neba Editou Gruberovou. Spomína na kolegov a kolegyne i na to, čo mu dala pedagogická prax. Približuje čím žije v súčasnosti a čo ho v živote napĺňa a teší.
-
Hosť: Šimon Svitok
Pred štartom novej opernej sezóny – tento raz 2023/2024 – už tradične vítame v podcastovom štúdiu Šimona Svitka, umeleckého riaditeľa Štátnej opery. V rozhovore s dramaturgičkou Alžbetou Lukáčovou informuje o plánovanom turné v Japonsku a ako interpret približuje divácke zázemie tejto exotickej krajiny.
Predstavuje pripravované premiéry i obnovené premiéry, ktoré budú v krátkom čase nasledovať tri za sebou. Predstavuje plánované koncerty a hovorí aj o tom, ako bude prebiehať plánovaná rekonštrukcia Národného domu, v ktorom Štátna opera už od svojho založenia sídli.
-
Pani Terézia Ursínyová patrí medzi nestorky hudobnokritickej činnosti u nás. Po celý svoj život reflektovala nielen hudobné divadlo, ale dianie na poli klasickej hudby na Slovensku vo všeobecnosti. Je autorkou stoviek odborných muzikologických článkov, kritík a iných novinárskych žánrov venovaných hudbe. Počas bezmála 60 rokov svojej činnosti hojne reflektovala aj banskobystrickú Operu a dodnes ju viažu s mnohými ľuďmi z tohto prostredia pekné priateľstvá.
V rozhovore s Alžbetou Lukáčovou približuje svoje profesionálne začiatky, spomína na neľahkú dobu komunizmu a perzekúcie, ktoré postihli aj ju osobne. Približuje ducha doby, v ktorej napriek všetkému vznikali kvalitné diela a formovali sa vynikajúci umelci. Vyznáva sa aj zo svojho vzťahu k Banskej Bystrici a jej opernej scéne ako k miestu, kde „sa vracia ako domov“.
-
Hosť: Boris Hanečka
Známy módny návrhár a kostýmový výtvarník Boris Hanečka so Štátnou operou spolupracoval viackrát – išlo o tituly, ktoré režijne pripravila Andrea Hlinková: Lovci perál, Otello a naposledy Andrea Chénier. V podcaste sa s dramaturgičkou Alžbetou Lukáčovou zhovára o tom, ako sa dostal k navrhovaniu kostýmov a k opere ako k žánru.
Prezrádza, zaujímavosti zo svojho detstva a mladosti i to, ako sa profiloval ako tvorivá osobnosť od štúdia keramiky smerom k textilu. Zasväcuje poslucháčov do procesu vzniku kostýmovej výpravy opery Andrea Chénier, približuje svoje videnie operného i baletného kostýmu. Opisuje svoju prácu pre spoločensky a politicky exponované osoby i to, čo má v živote rád.
-
Hostka: Andrea Hlinková
Opera „Andrea Chénier“ je dielo, ktoré má banskobystrické publikum možnosť spoznať až po 64 rokoch od vzniku opernej scény v tomto meste. Ide o vynikajúce dielo talianskeho verizmu a pre jeho skladateľa – Umberta Giordana – znamená životný počin.
O zrode inscenácie, ktorej dej je zasadený do obdobia Veľkej francúzskej revolúcie, v podcaste hovorí jej režisérka Andrea Hlinková. V rozhovore s Alžbetou Lukáčovou predstavuje dielo po hudobnej i libretistickej stránke.
Predstavuje svoj „dream team“ – dlhoročnú spolupracovníčku, scénografku Miriam Struhárovú a známeho módneho návrhára (a v našom prípade kostýmového výtvarníka) Borisa Hanečku.
Približuje spoluprácu s dirigentom Stefanom Romanim i medzinárodné spevácke obsadenie protagonistov hlavných postáv. Prezrádza, čo tvorí esenciu úspechu opery „Andrea Chénier“ a akému publiku je určená.
-
Opera Andrea Chénier Umberta Giordana má takú podmanivú melodiku, že sa z nej nedá vystúpiť. Tieto slová patria jednému z najuznávanejších protagonistov tenorovej roly Chéniera Benjaminovi Gilimu. Jeho slovám sa dá rozumieť, lebo skladateľ Umberto Giordano priniesol svetu také nádherné dielo, že si okamžite podmanilo celý operný svet. V máji zaznie na scéne Štátnej opery po prvý raz. Táto štvordejstvová veristická opera patrí k vrcholom tvorby konca 19. storočia. Giordano vládol schopnosťou vytvoriť silnú dramatickú hudbu s intenzívnym citovým nábojom.
Libreto vytvorené L. Ilicom vzniklo bez literárnej predlohy, no je založené na živote reálnej historickej osobnosti francúzskeho básnika Andrého Chéniera. Práve prostredníctvom jeho pohnutého života sa diváci prenášajú do dynamickej doby Veľkej francúzskej revolúcie (1789). Témou opery je však viac, ako politické udalosti tej doby, láska v čase spoločenských zmien. Viac informácii o tomto diele, ako aj skvelé nahrávky v podaní hlavných protagonistov Luciana Pavarottiho, Monserat Caballé a Lea Nucciho prináša podcast, ktorý autorsky pripravila a slovom sprevádza Alžbeta Lukáčová.
-
Tanečná dráma „Anna Karenina“ je prvým javiskovým dielom v ére samostatnosti baletného súboru Štátnej opery. Tvorcom inscenácie je dlhoročný baletný sólista a choreograf Peter Dedinský, ktorý je zároveň hosťom podcastu.
Približuje vznik javiskovej podoby diela známej ruskej klasiky L. N. Tolstého, jeho odkaz aj presahy so súčasnosti. Predstavuje výnimočné osobnosti svojho realizačného tímu i svoju dráhu ako choreografického tvorcu. Ilustruje aké tanečné techniky použil v predstavení, aký je jeho umelecký rukopis i to, v čom ho oslovuje hudobný podklad baletu: symfónie P. I. Čajkovského či D. Šostakoviča. Podcast moderuje Alžbeta Lukáčová.
-
„Anna Karenina“ – svetoznámy román, klasika, povinné čítanie, inšpiratívne a nadčasové dielo.
Všetky tieto charakteristiky sa viažu na legendárne dielo Leva Nikolajeviča Tolstého, ktorého tanečnú adaptáciu aktuálne pripravuje baletný súbor Štátnej opery. V podcaste Opera Viva! sa Alžbeta Lukáčová o tejto mimoriadnej literárnej predlohe zhovára s rusistom Igorom Cintulom z Univerzity Mateja Bela.
Témou je spisovateľská originalita Tolstého, spoločenské a politické pomery v Rusku 19. storočia, feminizmus, konvenčné i inovatívne prvky románu, či jeho väzba na súčasnosť.
- Visa fler