Avsnitt
-
Nejeden mladý chlapec mal svojho hrdinu z dobrodružných románov či akčných filmov. Pohľadný silák, ktorý chránil slabších a bojovali vždy na tej správnej strane. Dnešní chlapci majú takýchto hrdinov možno skôr z počítačových hier alebo z internetového streamu. Svojich inšpiratívnych románových nebojácnych bojovníkov mal dozaista aj rodák z Priekopy pri Martine Ján Alexander Sitár. Vo víre druhej svetovej vojny sa napokon hrdinom stal on sám. Predovšetkým pre svoju chrabrosť a odvahu. Miroslav Debnár sa o ňom zhováral s historikom Marianom Uhrinom z Múzea SNP v Banskej Bystrici.
-
História je často ako dobrý román. S hrdinami i zápornými postavami. No keďže život je zložitejší a určite nie čierno-biely, platí to aj o spletitých dejinách ľudstva. Dnes už vieme, že účastníci Povstania - mnohí známi i neznámi – sú pre nás hrdinami, alebo ak chcete, pozitívnymi postavami. Záporných postáv, ktoré sa viažu k tomuto obdobiu, tiež nájdeme neúrekom. Okrem Jozefa Tisa sa často spomína predovšetkým minister vnútra a šéf vtedajšej štátnej bezpečnosti Alexander Mach. S historikom Antonom Hruboňom z Univerzity Mateja Bela sa o ňom zhováral Miroslav Debnár. Rozporuplný osud Alexandra Macha, jeho škandalózne pôsobenie počas Slovenského štátu, názory na Povstanie i jeho povojnová epizóda v komunistickom väzení budú témou najnovšej časti podcastu Mor ho – slobodný slovenský vysielač.
-
Saknas det avsnitt?
-
V súčasnosti zvykneme pri veľmi neformálnych, odvážnych a trochu uletených činoch hovoriť ako o pankáčine. Alebo sa zvykne slangovo povedať „dali to na pankáča“. Keď prekračujete zaužívané, formálne hranice... keď idete možno aj do vopred prehratého boja... keď máte viac odvahy ako rozumu.... Možno aj o Povstalcoch by sa dalo s trochou fantázie hovoriť ako o pankáčoch, a to bez ich dehonestovania. Veď v princípe postupovali podľa práve opísaného kľúča s tým rozdielom, že im nešlo o módny výstrelok, ale o riskovanie životov pre dobro celku a budúcnosť národa. Mnohé jednotlivé bojové akcie a ich protagonisti by určite veľmi dobre zapadli aj do spomínanej charakteristiky. Napríklad pôsobenie delostreleckej batérie Fedora Duchoňa, o ktorej viac povie historik Marian Uhrin z Múzea SNP.
Moderuje:
Miroslav Debnár -
Muži v uniformách či v oblekoch... Letci, delostrelci, pechota.... Po potlačení Povstania partizáni zahalení do oblečenia, ktoré ich len chatrne chráni od následkov zimy v roku 1944/45. Väčšinou takéto obrázky sa nám vynárajú, keď sa hovorí o Slovenskom národnom povstaní. V najnovšej časti nášho podcastu by sme aspoň sčasti chceli napraviť historickú krivdu a pohovoriť viac o ženských povstaleckých hrdinkách. Miroslav Debnár sa na ne pýtal historičky Lucie Sotákovej z Múzea SNP v Banskej Bystrici. V najnovšej časti podcastu Mor ho! Slobodný slovenský vysielač povieme viac o statočných ženách, bez ktorých je príbeh Povstania nekompletný a historicky nepresný.
-
Pravidelní poslucháči nášho podcastu vedia, že Slovenské národné povstanie bolo akciou odhodlaných ľudí. Za 60-timi dňami, čo trvalo, treba vidieť množstvo individuálnych činov, hrdinstiev i zlyhaní. Okrem vojakov, partizánov a politikov, sa do Povstania zapájala aj nespokojná občianska verejnosť, ktorej v ľudáckom totalitnom štáte chýbal demokratický étos predvojnového Československa. Najvážnejšou skupinou, ktorá bojovala proti bábkovému režimu, bola odbojová skupina Flóra, vedená Kvetoslavou Viestovou. Jedna z jej akcií je ako zo špionážneho románu. Historik Marek Syrný z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici o nej povedal Miroslavovi Debnárovi v najnovšej časti podcastu Mor ho! – slobodný slovenský vysielač.
-
Dnes už vieme, že Slovenské národné povstanie vypuklo predčasne – v neplánovanom termíne. Jeho zosnovatelia však nemali veľmi na výber, pretože Slovensko začali na konci augusta 1944 obsadzovať nemecké okupačné vojská. Aj prezident Slovenského štátu Jozef Tiso tušil, že sa chystá horúca politická jeseň, no rozsah vojenskej rezistencie vlastnej armády neodhadol a ostal v šoku. S historikom Antonom Hruboňom z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici sa zhováral Miroslav Debnár. V najnovšej časti podcastu Mor ho – slobodný slovenský vysielač povie viac o tom, čo Povstanie spôsobilo v radoch ľudáckej vlády a jej prívržencov. Ako sa doslova zo dňa na deň rozpadla na veľkej časti nášho územia oficiálna moc, čo malo ďalekosiahle dôsledky.
-
Bez vánku sa ani lístok nepohne. Platí to aj o historických udalostiach, ktoré nevznikali izolovane či spontánne. K ich vzniku prispel sled udalostí a činov v dobovom kontexte. A naň nemal vplyv len domáci vývoj, ale aj to, čo sa dialo za hranicami. Všetko spomenuté platí aj o Slovenskom národnom povstaní. Nevzniklo zo dňa na deň, a jeho spúšťačom nebola jedna udalosť. Historika Antona Hruboňa z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici sa viac pýtal Miroslav Debnár.
-
V minulej časti podcastu Mor ho! - Slobodný slovenský vysielač sme si povedali, že lídrom Povstania bol predovšetkým podplukovník a neskôr generál Ján Golian. Do okruhu Golianových kľúčových spolupracovníkov a zosnovateľov Povstania patril okrem bratov Veselovcov napríklad aj generál Július Nosko. S historikom Marianom Uhrinom z Múzea SNP v Banskej Bystrici sa o ňom rozprával Miroslav Debnár.
-
Dnes už vieme, že kľúčovú úlohu pri prípravách a priebehu Povstania zohrali slovenskí vojaci. Komunistický režim ich vplyv schválne bagatelizoval a do popredia staval partizánske hnutie. Lídrom Povstania bol predovšetkým podplukovník a neskôr generál Ján Golian. Po vypuknutí bojov sa veliteľom Povstania stáva Rudolf Viest. Ich veliteľské rozkazy museli v zákopoch druhej svetovej vojny vykonávať radoví vojaci, poddôstojníci a dôstojníci. Mimoriadne zaujímavým príbehom ako z vojnového románu je napríklad osud Štefana Bodnára. Štefana Bodnára by sme s trochou fantázie mohli označiť za povstaleckého Ramba. Bol pri mnohých bojových operáciách a jeho bojové svedectvo sa – ako jedno z mála - zachovalo. V najnovšej časti podcastu Mor ho – slobodný slovenský vysielač sa o ňom dozviete viac. Miroslav Debnár sa o ňom rozprával s historikom Marianom Uhrinom.
-
Jedným z historických slovenských mýtov, ktorý sa často politicky zneužíva, je to, že sme nikdy nešli do boja na nesprávnej strane dejín. Z novších dejín sa napríklad celkom nespomína, že jedine slovenská armáda hneď v prvý septembrový deň 1939 spolu s Nemcami zaútočila na Poľsko. Žiadna iná krajina v tento smutný deň nacistom neasistovala. Prečo k tomu došlo? Boli vtedajší politici Slovenského štátu pod tlakom svojho takzvaného „nemeckého ochrancu“ alebo išlo o slovenskú nadprácu a iniciatívu? Miroslav Debnár sa pýtal historika Juraja Lepiša z Múzea SNP.
-
Hlavným symbolom, ktorý dnes odkazuje na Slovenské národné povstanie, je budova jeho pamätníka v Banskej Bystrici. Impozantné dielo Jozefa Jankoviča, Dušana Kuzmu a ich spoluautorov už od 60. rokov minulého storočia dotvára kolorit mesta pod Urpínom. No azda najväčšie bohatstvá sa ukrývajú v depozite múzea, ktoré v banskobystrickom Pamätníku SNP sídli. Miroslav Debnár sa na vzácne zbierkové artefakty pýtal historika Juraja Lepiša.
-
V tomto septembrovom období pred 80 rokmi bolo Povstanie v plnom prúde. Už bolo jasné, že sa nemožno riadiť jeho pôvodnými, ideálnymi plánmi. K vyhláseniu neposlušnosti voči centrálnej vláde už došlo a vojsko, ako kľúčová časť Povstania, prevzalo moc nad veľkou časťou krajiny. Politická a vojenská mapa Slovenska sa dramaticky prekresľovala s dôsledkami, ktoré presiahli dobu – ako to už dnes vieme. No napriek svedectvám stále žijúcich pamätníkov Povstania i historickému výskumu, nám často jeho skutočná podstata uniká. Miroslav Debnár sa o nej rozprával s historikom Jurajom Lepišom z Múzea SNP.
-
Komunistom na Slovensku stačili dva roky na to, aby sa z vojnových povstaleckých hrdinov stali nepriatelia národa. Najznámejším príkladom je osud partizánskeho veliteľa Viliama Žingora. Bol len jedným z mnohých, ktorým sa nepozdávalo zneužitie Povstania na politické ciele vtedajšej štátostrany, za čo zaplatil najvyššiu daň. Ako povolebná matematika v roku 1946 a rozdielny vývoj na Slovensku a v Čechách zasiahol do osudov protagonistov Povstania?
Hosť:
Juraj Lepiš (historik Múzea SNP)
Moderuje:
Miroslav Debnár -
Keď sa hovorí o Povstaní, často sa spomínajú predovšetkým jeho vojenské aspekty. Slávne bitky a ich protagonisti, nasadenie chladných zbraní či informácie o bojových taktikách... Muži a ženy v uniformách. V ich tieni ostávajú hrdinovia v oblekoch... Bez nich by Povstanie nevydržalo ani tých 61 dní. Kľúčovú úlohu pri prípravách a materiálnom zabezpečení Povstania zohral medzi inými najmä bankár Imrich Karvaš.
Hostia:
Lukáš Volentier - historik Múzea SNP
Juraj Lepiš - historik Múzea SNP
Moderuje:
Miroslav Debnár -
Hurban, Masaryk, Štefánik. Mená pre tri unikátne improvizované pancierové vlaky, ktoré sú podnes jedným zo symbolov bojov v Slovenskom národnom povstaní. Kto ich postavil a akú úlohu zohrali tieto unikátne kovové monštrá na koľajniciach? Miroslav Debnár sa pýtal historika Mariana Uhrina.
-
Už o pár dní do Banskej Bystrice zavítajú desaťtisíce ľudí. Chcú si uctiť obete vojny a hrdinov Slovenského národného povstania. Aj pre nás v banskobystrickom štúdiu je to významná udalosť. Veď napokon, bez Slobodného slovenského vysielača, za ktorého historického dediča sa považujeme, by sa zvesť o Povstaní nedostala do sveta. Aj preto sme sa rozhodli toto výročie pripomínať rôznymi formami. Napríklad aj podcastom s názvom Mor ho - Slobodný slovenský vysielač, ktorý pripravujeme v spolupráci s Múzeom Slovenského národného povstania.
Moderuje:
Miroslav Debnár -
Pripravujeme pre vás nový podcast: Mor ho! Slobodný slovenský vysielač. Podcast pripravuje banskobystrické štúdio v spolupráci s Múzeom Slovenského národného povstania. Prinášame historické fakty, zasadené do dobového kontextu s presahom do súčasnosti z overených zdrojov. Prvú epizódu si budete môcť vypočuť 20. augusta 2024.
Moderuje:
Miroslav Debnár
