Avsnitt
-
V posledných dňoch a týždňoch sa čoraz viac hovorí o ďalšom konsolidačnom balíčku, ktorý pripravuje rezort financií na budúci rok. Šetrenie, ktoré malo spočiatku dosiahnuť maximálne 600 miliónov eur, sa dnes blíži k viac ako dvom miliardám a von sa dostávajú rôzne verzie toho, ako a na čom chce vláda budúci rok získať potrebné peniaze.
„Takmer na sto percent sa do konsolidácie dostane daň z hazardu a vyššia daň z nehnuteľností,“ hovorí ekonomická redaktorka denníka SME Michaela Štalmachová s tým, že hnutie Slovensko a strana Demokrati hovoria aj o znižovaní prídavku na dieťa, ktoré by malo byť súčasťou uniknutých materiálov z ministerstva financií.
Na verejnosť prenikli tri možné alternatívy znižovania prídavku, a to zo šesťdesiat na tridsať eur vynímajúc rodiny v hmotnej núdzi, respektíve aj osamelých rodičov a rodiny s tromi a viac deťmi. Poslednou možnosťou by bolo zrušenie prídavkov pre nezaopatrené deti staršie ako osemnásť rokov. Aj keď minister práce Erik Tomáš tvrdí, že siahnutie na prorodinné opatrenia by preňho bolo prekročenie červenej čiary, podľa Michaely to tak nemusí byť.
„Tomáš je súčasťou skupiny, ktorá pracuje na konsolidácii, čiže nejakú vyjednávaciu silu určite má. Na strane druhej, on dlhodobo opakuje aj to, že je proti znižovaniu odvodov do druhého piliera, no minister Kamenický stále odpovedá, že preňho sú otvorené všetky alternatívy,“ dodáva Michaela.
Isté je však zvýšenie dane z nehnuteľností. Zatiaľ je podľa Michaely jasné, že sa navýši tým, čo vlastnia viac ako jednu nehnuteľnosť, a to jeden a pol až trojnásobne. Pri administratívnych budovách sa zase navýši daň za poschodie a spomína sa aj valorizácia dane každý rok o infláciu. Do parlamentu by sa pritom navyšovanie dane malo dostať už na májovej, respektíve na júnovej schôdzi.
O akých ďalších opatreniach sa hovorí, aká je pravdepodobnosť, že tie, ktoré sa dostávajú von, sa aj stanú skutočnosťou a na koho plecia opäť padne oprava štátneho rozpočtu?
V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá ekonomická redaktorka denníka SME Michaela Štalmachová.
V rozhovore sa dozviete:
0:47 Aká konsolidácia nás budúci rok čaká. 3:30 Nakoľko oficiálne sú uniknuté informácie. 5:56 Ako by sa mohli meniť prídavky na deti. 10:16 Čo na návrhy hovorí minister Kamenický. 12:20 Čo vieme o navyšovaní dane z nehnuteľností. 15:20 Dáta o investičných nehnuteľnostiach 16:47 Navyšovanie dane každoročne o infláciu. 20:27 Vyššia daň v prevádzkach hazardu. 22:37 Prečo obciam a mestám chýbajú peniaze? 25:41 Zmena odpočtu DPH pri služobných autách. 29:49 Ako sa darí napĺňať tohtoročnú konsolidáciu. 32:44 Kedy bude schválená konsolidácia na budúci rok.–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Index.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Navyšovanie platov lekárov, ale aj ďalšieho zdravotníckeho personálu bolo témou posledných mesiacov. Koncom decembra dokonca hrozilo, že lekári kvôli neochote vlády pristúpiť na valorizáciu dohodnutú ešte za čias Matoviča, podajú hromadné výpovede.
Aj keď k dohode nakoniec došlo, problém, ktorý bude mať Slovensko s nedostatkom zdravotníkov to nerieši. Najnovšia analýza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí hlavne o nedostatku sestier.
„Ich počty začnú klesať už po roku 2030 a v roku 2035 bude pokles pomerne výrazný. O pätnásť rokov nám bude chýbať asi päťtisíc sestier, o dvadsať rokov približne sedemtisíc a o dvadsať päť rokov asi desať až jedenásťtisíc sestier, čo je pomerne veľa, keďže počet pacientov bude stále rásť,“ vysvetľuje Zuzana Múčka, vedúca oddelenia makroekonomických analýz a prognóz a hlavná modelárka Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Problém treba podľa nej riešiť komplexne, vrátane využitia aktuálnych populačne silných ročníkov. Potenciál otvoriť nové triedy na zdravotníckych školách je podľa nej na ôsmich miestach v rámci krajiny - v Trenčíne, Trnave, Žiline, Banskej Bystrici, Prešove, v Košiciach a Michalovciach.
Len tieto triedy navyše by dokázali vygenerovať asi 200 absolventov práve v čase, kedy by počet sestier v systéme začal viditeľne klesať. „Priestor tu je a treba to riešiť čo najskôr,“ dodáva Múčka.
So starnúcim obyvateľstvom sa navyše musíme pripraviť na zvyšujúce sa náklady na zdravotnú starostlivosť. Dnes totiž platíme približne 5,8 percenta HDP ročne na zdravotníctvo. Do roku 2040 tieto výdavky spoločne s výdavkami na dlhodobú starostlivosť vzrastú o 1,5 percenta HDP. A to z dôvodu starnutia obyvateľstva.
„Zdravotná starostlivosť o päťdesiatročného človeka stojí približne dvakrát toľko ako starostlivosť o dvadsaťpäť ročného. Keď sa pozrieme na sedemdesiat až osemdesiatročného pacienta, náklad je až štvornásobný,“ vyratúva Múčka.
Zvládne takéto niečo slovenské zdravotníctvo, ktoré je už aj tak v katastrofálnom stave? A čo všetko treba zmeniť, aby vôbec mal kto starnúce Slovensko ošetriť?
V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá vedúca oddelenia makroekonomických analýz a prognóz a hlavná modelárka Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Zuzana Múčka.
V rozhovore sa dozviete:
2:08 Čo dnes definuje počet lekárov. 4:55 Ako sa počet lekárov zmení v najbližších 10 rokoch. 8:30 Prečo fakulty uprednostňovali zahraničných medikov. 10:22 Prečo chcú niektoré fakulty od dohody s vládou odstúpiť. 13:41 Pravdepodobnosť návratu medikov z Čiech. 16:58 Aktuálne počty zdravotných sestier. 21:11 Kedy budeme mať nedostatok sestier. 21:55 Väčší záujem študovať za zdravotnú sestru/brata. 25:30 Koľko vyštudovaných sestier toto povolanie robí. 27:52 Začlenenie sestier z Ukrajiny na pracovný trh. 32:36 Výpadok sestier v praxi. 34:03 Zvýšenie nákladov na zdravotníctvo. 35:32 Ako problém so sestrami a lekármi riešia v zahraničí.–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Index.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Saknas det avsnitt?
-
Vitajte pri 52. vydaní Index newslettra v audio verzii. Som Eva Frantová a aj tento piatok vám prinášam to najzaujímavejšie zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň.
Tento týždeň sa niesol v duchu šialených obratov na finančných trhoch. Tie totiž emocionálne reagujú na každé Trumpovo rozhodnutie, ktoré sa mení z hodiny na hodinu. V Index newslettri si preto dianie na trhoch priblížime a povieme si aj o nelichotivej ekonomickej situácii nášho najväčšieho zamestnávateľa na východe - U.S. Steel Košice.
Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii.
A ešte predtým, než prejdeme k najnovšiemu dianiu, krátke upozornenie: Budúci týždeň v piatok (18. apríla) Index newsletter kvôli veľkonočným sviatkom nevyjde. Súhrn ekonomických zaujímavostí prinesiem opäť 25. apríla.
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Prepad trhov, aký sme tu dávno nezažili. Aj tak mnohí reagujú na súčasnú situáciu, ktorá sa netýka len akciového trhu v USA, ale aj v Ázii či Európe. Fakt, že sa nám mnohé indexy prepadli o viac ako 20 percent a dostali sa do takzvaného medvedieho trhu, je dôsledkom colnej politiky amerického prezidenta Donalda Trumpa.
Podľa generálneho riaditeľa Partners Investments Maroša Ovčarika ide o emotívnu reakciu, ktorá vychádza hlavne z neistoty investorov. Trumpove kroky pritom podľa neho nie sú až také nepremyslené, ako sa na prvú zdajú.
„Obchodnou vojnou totiž pôjde aj americká ekonomika mierne do útlmu. Ak sa tak stane, Fed bude mať ďalší dielik do mozaiky vedúcej k znižovaniu úrokových sadzieb, čo prinesie významný stimul pre americké korporáty,“ vysvetľuje Ovčarik. Zároveň však dodáva, že vzhľadom na prepojenosť sveta a nepredvídateľnosť globálnych hráčov sa pokojne môže stať, že Trumpovi táto stratégia nevyjde.
Aj v prípade pokračujúceho prepadu trhov sa však podľa neho bežní investori nemajú čoho obávať. Práve naopak, najlepšia stratégia je zbytočne nepanikáriť.
„Najideálnejšie správanie je nepozerať na účet každý deň, pretože tým ich hore nevytlačíme. Prepady na trhoch sú ich bežná súčasť a ich volatilita je istota a nie riziko,“ dodáva. Pokles o tri percentá podľa neho prichádza ročne až sedemkrát, pokles o päť percent trikrát za rok, o desať percent raz ročne a 15- až 20-percentné poklesy sa vyskytujú zhruba každé tri až päť rokov v závislosti od štatistiky.
Kam teda až môže akciový trh padnúť, od čoho to bude závisieť a ako sa dnes zachovať tak, aby straty na výnosoch neboli ešte vyššie?
V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá generálny riaditeľ Partners Investments Maroš Ovčarik.
V rozhovore sa dozviete:
2:02 Porovnanie pádu trhov dnes a v minulosti. 4:05 Pravdepodobnosť recesie v USA a vo svete. 5:52 Prečo trhy reagujú tak prudko. 13:17 Ako vnímať poklesy na výnosoch, ak investujem. 16:15 Oplatí sa časovať trh? 20:49 Ako využiť prepady na trhoch? 22:56 Do čoho konkrétne dnes investovať? 27:07 Ako sa stavať ku kryptomenám. 30:39 Aký vývoj na trhoch čakať.–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Index.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Vitajte pri 51. vydaní Index newslettra v audio verzii. Som Eva Frantová a aj tento piatok vám prinášam to najzaujímavejšie zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň.
S 1. aprílom na Slovensku nadobudla účinnosť aj toľko spomínaná transakčná daň. Tento týždeň si ju preto v Index newsletteri opäť trochu pripomenieme a zastavíme sa aj pri Trumpových recipročných clách, ktoré nedávajú vôbec zmysel.
Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii.
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Donald Trump pred pár dňami urobil vyhlásenie, na ktoré čakali, a ktorého sa obávali mnohí. Do jeho nepredvídateľnej colnej politiky pribudla novinka v podobe 25-percentných ciel na všetky automobily a automobilové súčiastky dovážané do Spojených štátov. Kým to na automobily začalo platiť od apríla, clo na automobilové súčiastky sa má vstúpiť do platnosti najneskôr v máji.
To, že Slovenska sa takéto clo dotkne zásadne, potvrdzuje aj finančný analytik spoločnosti XTB Marek Nemky. „Dopad cla môže byť v našom prípade až vo výške dva a pol percenta HDP. Máme totiž veľmi rozšírený priemyselný sektor výroby automobilov a taktiež vyrábame modely žiadané práve v Spojených štátoch,“ vysvetľuje analytik.
Ide pritom hlavne o drahšie a väčšie autá, kde citlivosť na zmenu ceny nie je u zákazníkov až taká výrazná. Podľa Nemkyho si však treba uveodmiť, že clá by ju mohli zvdihnúť až o štvrtinu. „Spotrebiteľ sa veľmi ľahko popozerá po iných alternatívach. Možno z toho nakoniec budú benefitovať aj čínske značky, čo by bol tak trochu aj paradox vzhľadom na to, že práve Čína je hlavný obchodný nepriateľ Donalda Trumpa,“ dodáva.
Tvrdenia ministery hospodárstva Denisy Sakovej o tom, že sa naše automobilky možno preorientujú na iné modely, ktoré sa do USA neexportujú, vníma skôr skepticky. „Získanie nového modelu sprevádza vždy obrovské ohlásenie. Ide o dlhodobé investície. Neviem si predstaviť, že len tak prepneme vypínač a preorientujeme sa na výrobu iných modelov, to naozaj nehrozí,“ približuje.
Čo presne teda 25-percentné clo znamená, aké krajiny sa na exporte áut do USA podieľajú a čo to prinesie Slovensku, prípadne, ako nás ovplyvní zavádzanie aj ďalších ciel mimo automobilového priemyslu?
V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá finančný analytik spoločnosti XTB Marek Nemky.
V rozhovore sa dozviete:
3:03 Čo znamená clo na automobily. 4:39 Ktoré krajiny exportujú automobily do USA. 5:45 Automobilový export do USA zo Slovenska. 7:41 Ktorých automobiliek sa clo dotkne najviac. 9:54 Citlivosť amerických kupujúcich na zvýšenie ceny. 11:28 Pretoria americký predajcovia clo do ceny? 12:33 Ako na Trumpove clá reagujú akcie automobilek. 14:51 Ako na Trumpove clá zareagujú automobilky. 17:02 Čo robia iné krajiny voči Trumpovmu clu. 20:10 Je správne reagovať odvetnými clami? 23:58 Recipročné clá a dopad na ekonomiky. 28:02 Zraniteľnosť slovenského automobilového priemyslu. 32:59 Čo si o Trumpových clách myslia investori. 35:11 Izolácia USA.–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Index.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Vitajte pri 50. vydaní Index newslettra v audio verzii. Som Eva Frantová a aj tento piatok vám prinášam to najzaujímavejšie zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň.
Donald Trump po mesiacoch hrozieb pristúpil k uvaleniu ciel na dovoz automobilov do Spojených štátov. Slovensko to ohrozuje najviac spomedzi európskych krajín, preto sa na túto novinku pozrieme v Index newslettri bližšie. A povieme si čo to aj o luxuse, ktorý si nemôžeme dovoliť - plošnej energo pomoci.
Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii.
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Európska centrálna banka znižuje úroky. Naposledy tak urobila začiatkom marca a postupne klesajú aj sadzby na bežných hypotékach. Realitní makléri hovoria o čiastočnom oživení trhu a kupujúci sa zase pýtajú, či je teraz najvhodnejší čas pozerať sa po voľnej nehnuteľnosti, kedy uprednostniť nájom, či sa byt oplatí ako investícia a prípadne, čo robiť s fixáciou.
Podľa makroekonomického analytika Národnej banky Slovenska Romana Vrbovského oživenie naozaj cítiť. Ceny nehnuteľností začali stúpať už vlani a rok skončili s trojpercentným medzikvartálnym rastom. Rovnako sa zvýšil aj záujem ľudí. „Počet nových hypoték vzrástol medzi tretím a štvrtým štvrťrokom minulého roka približne o pätinu,“ približuje Vrbovský.
Rast cien však pokračuje aj v prvých mesiacoch tohto roka. Dôvodom je aj vyššia DPH. Podľa Vrbovského prirážku do cien pretavili aj tí, čo predávajú staršiu nehnuteľnosť. „Pravdepodobne ide o dôsledok konkurenčného súboja medzi predávajúcimi. Inými slovami, ak si niekto myslel, že vyššiu DPH zakomponujú do ceny všetci ostatní, zakomponoval ju aj on,“ dodáva analytik.
Nehnuteľnosti sú pritom podľa neho na Slovensku ešte stále veľmi obľúbenou investíciou. Je však otázne, či je to najlepšia cesta, akou sa oplatí ísť. „Investovať sa dá aj do cenných papierov, kde je jednotková cena omnoho nižšia, netreba si kvôli nej brať hypotéku a priemerné výnosy sú viac menej porovnateľné,“ približuje Vrbovský.
Čo sa teda na realitnom trhu deje, čo vplýva na výšku úrokov, či sa byty v novostavbách skutočne zmenšujú a čo zvažovať, ak sa dnes rozhodujem medzi nájmom a hypotékou?
V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá makroekonomický analytik Národnej banky Slovenska Roman Vrbovský.
V rozhovore sa dozviete:
0:55 Aktuálna úroková sadzba. 3:52 Úroky na hypotékach na Slovensku. 5:30 Riziková prirážka pri štátnych dlhopisoch. 8:26 Realitný trh v roku 2024. 10:22 Ceny bytov a vyššia DPH. 12:04 Ceny bytov v novostavbách vs. staršie byty. 15:06 Ceny rodinných domov. 16:04 Ponuková cena vs. realizačná cena. 18:00 Zmenšovanie nových bytov v Bratislave. 21:38 Zostať v nájme alebo kúpiť byt? 23:59 Ako si vybrať fixáciu? 28:18 Je nehnuteľnosť dobrá investícia? 32:43 Dostupnosť bývania na Slovensku.–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Index.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Vitajte pri 49. vydaní Index newslettra v audio verzii. Som Eva Frantová a aj tento piatok vám prinášam to najzaujímavejšie zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň.
Zlý stav štátneho rozpočtu o pár mesiacov nebude zaujímať len odborníkov ale aj premiéra Roberta Fica. Prestane totiž platiť výnimka, ktorá jeho vláde dovoľuje vládnuť na dlh. V Index newslettri vysvetlíme prečo, a čo to bude znamenať. Pozrieme sa tiež na tému stále sa zmenšujúcich novostavieb.
Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii.
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Minister financií Ladislav Kamenický priznáva, že budúcoročný plán vlády ako ušetriť si môže vziať na mušku aj daň z nehnuteľností. O jej navyšovaní má diskutovať aj so zástupcami miest a obcí. Tvrdí pritom, že ak by došlo k ich zvýšeniu, samosprávy by získali viac peňazí a nepýtali by peniaze navyše od štátu.
„Dá sa očakávať, že aj budúci rok budú rásť výdavky verejného sektora. Pán minister si teda cez vyššie dane z nehnuteľností zrejme pripravuje cestu na to, aby samosprávy zase nekričali,“ hovorí analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Dušan Sloboda.
Štát im pritom už dnes neplatí za značnú časť kompetencií, ktoré zaň vykonávajú. Najvypuklejšie je to podľa Slobodu v prípade stavebných úradov, kde je zložitejšia agenda a treba patrične zaplatiť kompetentných úradníkov.
„Ak by mestá na ich chod využili len peniaze od štátu, niekedy v marci, respektíve v apríli by museli stavebné úrady zavrieť. To samozrejme neurobia, pretože by tým poškodili firmy, podnikateľov, aj vlastný rozvoj a radšej nedostatky hradia zo svojho,“ dodáva Sloboda s tým, že takéto konanie centrálnej vlády je protiústavné.
Riešením by podľa neho bola decentralizácia, upratanie v kompetenciách, ale aj poníženie počtu obcí a miest na Slovensku. „Máme vyše dvetisíc deväťsto miest, obcí a mestských častí. Pri tých najmenších často aj polovicu rozpočtu zhltne administratíva úradu. Taká obec nemá šancu sa rozvíjať,“ dopĺňa analytik.
Ako je daň z nehnuteľností nastavená dnes, máme ju naozaj takú nízku v porovnaní s ostatnými krajinami a prečo Kamenický manévruje tvrdením, že aspoň nebudú musieť obciam a mestám vyplácať viac peňazí?
V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá analytik Konzervatívneho inštitútu Milana Rastislava Štefánika Dušan Sloboda, ktorý sa špecializuje na územnú samosprávu.
V rozhovore sa dozviete:
3:20 Ako daň z nehnuteľností funguje dnes. 6:40 Prečo niektoré obce daň nevyrubujú. 9:13 Každoročná valorizácia dane z nehnuteľností. 11:22 Daň z nehnuteľností v iných krajinách. 14:02 Daňovo-odvodové zaťaženie na Slovensku. 16:49 Ak meniť daň, ako. 18:02 Financovanie samospráv štátom. 24:27 Majú mestá alternatívu k zvyšovaniu dane? 25:44 Na čo slúžia podielové dane. 28:21 Kedy naposledy sa riešilo financovanie samospráv. 31:39 Ako zreformovať vzťah samosprávy vs. štát. 36:01 Čo ak k reforme nedôjde?–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Index.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Vitajte pri 48. vydaní Index newslettra v audio verzii. Som Eva Frantová a aj tento piatok vám prinášam to najzaujímavejšie zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň.
Finančné trhy tento týždeň zažívajú nevídané preprady, ktorých spoločným menovateľom je americký prezident Donald Trump. Aj preto sa na to, čo sa na burze deje, pozrieme v piatkovom Index newslettri trochu bližšie a zastavíme sa aj pri návrhu ministra financií Ladislava Kamenického zvyšovať budúci rok daň z nehnuteľností.
Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii.
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Marec je mesiacom daňových priznaní z príjmu. Ak sa niekto nerozhodol pre odklad, práve v týchto týždňoch rieši, ako správne vyplniť tlačivá a následne aj odviesť daň zo svojich príjmov štátu. A popri tom všetkom nezabudnúť na nič nové, čo sa v zákone za rok objavilo.
Mnohých môžu miasť napríklad zmeny v daniach, ktoré vláda predstavila v rámci konsolidačného balíčka na tento rok a od januára sú v platnosti.
Jednou z nich je daňový bonus. V aktuálnom daňovom priznaní za minulý rok ešte síce platí jeho pôvodná výška, daňový poradca Martin Tužinský sa ale už dnes stretáva s tým, ako sú zamestnanci nahnevaní na zamestnávateľov za to, že im od januára vyplácajú nižšiu mzdu. „Neuvedomujú si, že zásah bol urobený zo strany štátu, nie zamestnávateľa,“ objasňuje Tužinský.
Zároveň je podľa neho problém aj to, že sa daňové zákony menia aj viackrát za rok. Podchytiť všetky nuansy nie je jednoduché. Iba v prípade daňového bonusu na zaplatené úroky platia dva typy podmienok na jeho uplatnenie podľa toho, kedy človek, ktorý sa chce o bonus uchádzať, úver získal.
Nejde pritom len o podmienku výšky úveru, ale aj maximálneho priemerného mesačného príjmu. Kým pri starších úveroch nemôžu presiahnuť 1,3-násobok priemerného príjmu v hospodárstve rok predtým, pri novších úveroch ide o 1,6-násobok. „Nejde však len o príjem zo zamestnania alebo podnikania, ale napríklad aj vyplatené podiely na zisku. Aj preto podmienky spĺňa relatívne malý okruh ľudí,“ vysvetľuje.
Aké zmeny v daňovom priznaní fyzických osôb teda nastali, na čo si dať pozor napríklad pri daňovom bonuse na dieťa či na zaplatené úroky a ako pristupovať k zdaneniu výnosov z investícií?
V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá daňový poradca Martin Tužinský, ktorý je špecialistom na dane a účtovníctvo.
V rozhovore sa dozviete:
2:25 Kto musí podať daňové priznanie. 5:35 Kto by ho mal podať, aj keď nemusí. 6:57 Čo všetko treba zdaniť. 11:54 Na čo myslieť pri uplatňovaní daňového bonusu na dieťa. 15:55 Daňový bonus na zaplatené úroky. 26:10 Nezdaniteľná časť základu dane. 29:41 Nezdaniteľná časť základu dane na manžela/manželku. 35:43 Aké máme daňové sadzby. 39:58 Daň z príjmov z investícií. 46:00 Čo všetko treba doložiť k daňovému priznaniu. 48:17 Aké sú najčastejšie chyby v daňovom priznaní.–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Index.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Pandémia koronavírusu nepriala kamenným prevádzkam obchodov ani reštauráciám. Veľa sa hovorilo o tom, ako práve táto nečakaná svetová udalosť posunie prevádzky viac do online priestoru, rozvinie sa jednak ich digitalizácia, ale aj poskytovanie služieb klientovi výhradne online formou.
Slovensko však v oboch smeroch stále zaostáva. Podľa Jakuba Kaceru zo spoločnosti Wolt za to môže jednak nízke povedomie o výhodách online predaja, ale aj vysoké byrokratické a nákladové zaťaženie podnikateľského prostredia na Slovensku. „Zmeny v DPH či transakčná daň berú podnikateľom nielen mentálnu energiu, ale aj finančné zdroje, keďže potrebujete upraviť viaceré systémy,“ opisuje.
Prechod aj na online podnikanie je však podľa neho obrovskou príležitosťou, pretože ľudia si na túto službu po pandémii koronavírusu dokázateľne zvykli. „Podnikateľovi to vie pomôcť v akvizícii nových zákazníkov aj v udržaní konkurencieschopnosti,“ dodáva.
Ako konkrétne sme na tom na Slovensku čo sa týka digitalizácie podnikania a zároveň služieb k zákazníkovi? Nakoľko firmy využívajú onine predaj a prípadne aj online predaj cez tretie strany? Čo sú v tomto prípade najväčšie prekážky a naopak, čo môžu získať a kde hľadať informácie?
V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá Head Of Commercial pre Česko a Slovensko spoločnosti Wolt Jakub Kacera.
Tento diel Indexu vyšiel s podporou Slovak Business Agency a spoločnosti Wolt.
V rozhovore sa dozviete:
0:00 Úvod. 1:00 Kvalitné využívanie digitalizácie v podnikaní. 4:42 Slovensko a digitalizácia podnikov. 6:15 Prečo zaostávame v digitalizácii. 9:00 Typy online predaja (e-commerce a q-commerce). 12:02 Covid a rozvoj online predaja. 14:16 Najčastejšie obavy pri prechode na online. 20:13 Náklady e-commerce vs. q-commerce. 27:14 Dodržanie kvality pri dovoze. 30:10 Tipy, kto by do online podnikania mal ísť. 34:09 Rady na začiatok online podnikania._
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Index.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Vitajte pri 47. vydaní Index newslettra v audio verzii. Som Eva Frantová a aj tento piatok vám prinášam to najzaujímavejšie zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň.
Európska komisia tento týždeň predstavila päťbodový plán, ako zvýšiť obranu Európy, a hlavne, kde na ňu vziať peniaze. V Index newslettri sa preto na tento plán a aj na to, do akej miery by vyhovoval Slovensku, pozrieme bližšie.
Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii.
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
O menej než mesiac začne platiť transakčná daň. Fenomén, ktorý okrem Maďarska a Slovenska nezaviedla vláda žiadnej inej krajiny Európskej únie. A ak sa pozrieme na celý svet, má ju možno ešte Venezuela. Vláda si od nej sľubuje veľa, už tento rok chce cez ňu vybrať vyše pol miliardy eur a o rok na to ešte o pár stoviek miliónov viac.
Odborníci sú však skeptickí, poukazujú na chyby v dani a na potrebu ďalšej novelizácie, prípadne na chýbajúce informácie týkajúce sa rôznych špecifických situácií.
Podľa daňového odborníka a konzultanta Petra Furmaníka je jednou z takých situácií aj to, keď živnostník okrem toho, že podniká, prenajíma aj nehnuteľnosť.
„Kombinácie týchto režimov v texte zákona nie sú. Môžeme ale napríklad vychádzať z výkladu samotných autorov zákona. Tí hovoria, že aj platby súvisiace s prenájom by mali podliehať dani. Ja sa ale s takýmto výkladom veľmi nestotožňujem,“ objasňuje Furmaník.
Podobných nejasností je podľa neho viac a nechýbajú ani časti, ktoré zákon síce upravuje, v praxi sa však budú realizovať ťažko. Napríklad oznámenie podnikateľa, ktoré transakcie na jeho účte nesúvisia s podnikaním a preto z nich nemá stŕhať daň.
„Neviem si predstaviť, ako to robí nejaká stredne veľká firma s päťdesiatimi zamestnancami a množstvom dodávateľov, ktorá denne realizuje desiatky platieb. Bude mať nejakého dispečera špeciálne na účely transakčnej dane a komunikáciu s bankou? Neviem,“ pýta sa daňový expert.
Kto teda vlastne bude transakčnú daň platiť, čo sa zmenilo, odkedy zákon schválila vláda, na čo si prípadne dať pozor a ako postupovať v niektorých konkrétnych komplikovaných prípadoch?
V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá Peter Furmaník, odborník v oblasti daňového poradenstva, konzultant a tiež zakladateľ portálu ĽudskouRečou.sk, kde tieto a podobné témy vysvetľuje.
V rozhovore sa dozviete:
0:00 Úvod 1:16 Čo je transakčná daň. 1:50 Kto ju platí a v akej výške. 3:45 Kto má z platenia dane výnimku. 7:55 Prenájom nehnuteľnosti a transakčná daň. 11:12 Právnická osoba a transakčný účet. 12:52 Čo, ak banka omylom odvedie daň. 14:17 Povinnosť platiť daň pri neziskovke. 15:20 Pozastavená živnosť a transakčná daň. 17:03 Čo sú preúčtované náklady? 27:35 Zdaňovanie zahraničných firiem so zahraničným účtom. 29:59 S čím rátať od 1. apríla. 33:44 Ako si znížiť výdavky súvisiace s daňou. 37:20 Kto daň najviac pocíti.–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Index.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Vitajte pri 46. vydaní Index newslettra v audio verzii. Som Eva Frantová a aj tento piatok vám prinášam to najzaujímavejšie zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň.
Nemci si v nedeľných predčasných parlamentných voľbách vybrali novú vládu na čele s koalíciou CDU/CSU. Novým kancelárom, ktorý si dal za úlohu postaviť na nohy nemeckú ekonomiku, sa tak zrejme stane Friedrich Merz. Prečo by aj nás malo zaujímať, či sa mu to podarí, na to sa pozrieme v tohto týždňovom Index newslettri.
Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii.
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Vyberáme vyššiu DPH, ľudia si všímajú prvé zdražovanie a najnovšie modely ministerstva financií aj tak ukazujú, že plán koľko peňazí vďaka tomu cinkne v rozpočte, sa vôbec nemusí naplniť.
Analytik Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster hovorí, že dôvodov je hneď niekoľko. „Nemecká ekonomika stagnuje, možno bude aj v recesii. Zároveň sa ani naším ostatným zahraničným partnerom nedarí tak, ako sme čakali ešte pred niekoľkými mesiacmi,“ vysvetľuje.
Problémom je ale aj predpoklad nižšieho výberu spotrebných daní, hlavne pokiaľ ide o transakčnú daň, ktorá má začať platiť od apríla. Podľa Šustra nie je vhodná pre ekonomiku nášho typu a zároveň má stále výrazné nedostatky. „V kombinácii s vyššou DPH takisto vedie k tomu, že zdaňovanie výroby a predaja je na Slovensku extrémne vysoké,“ objasňuje analytik.
Koalícia však aj napriek tomu hovorí o navyšovaní trinástych dôchodkov a o vyšších platoch pre učiteľov. Naopak debaty o škrtoch na strane výdavkov tento rok, či do budúcna nepočuť vôbec.
Len samotný dôchodkový systém je podľa Šustra neudržateľný. „Treba ho dotovať zo štátneho rozpočtu tromi miliardami ročne a bude to ďalej stúpať. Iba trináste dôchodky vyjdú tento rok na deväťsto miliónov eur a máme tu ďalšie sociálne dávky, ktoré pribudli za posledných desať rokov,“ približuje. Sociálna poisťovňa tak podľa neho vytvára už skoro polovicu zo skoro sedem miliardového deficitu.
Čo je teda pravdy na tom, že budúci rok bude treba šetriť ešte viac než sa plánovalo, čo dávky ako trináste dôchodky spôsobujú dnes a do budúcna, či štát siahne na II. pilier alebo na niektoré zo sociálnych dávok a čo sa stane ak sa dlh nepodarí stlačiť dolu?
V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá analytik Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster.
V rozhovore sa dozviete:
0:00 Úvod 1:11 Prečo štát vyberie na daniach menej. 5:30 Kedy uvidíme, koľko štát vybral na DPH. 10:57 Prečo neplníme plány vlády na šetrenie. 14:52 Dopady vyšších trinástych dôchodkov. 21:34 Ako sa dôchodky zvyšujú. 24:12 Správne nastavenie dôchodkov. 30:34 Ako sa pripraviť na dôchodok. 33:07 Aké veľké šetrenie nás o rok čaká. 39:30 Kde vláda bude šetriť. 45:34 Siahne vláda na II. pilier? 48:49 II. pilier a štátne investičné projekty 52:09 Čo ak štát nezačne šetriť?See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Vitajte pri 45. vydaní Index newslettra v audio verzii. Som Eva Frantová a aj tento piatok vám prinášam to najzaujímavejšie zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň.
Analytici ministerstva financií tento týždeň oznámili nemilú správu - štát na daniach nevyberie toľko ako si zaumienil. V realite to znamená, že bude musieť v ďalších rokoch šetriť ešte viac. V Index newslettri sa preto na daňové novinky pozrieme bližšie.
Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii.
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Európa musí prevziať zodpovednosť za svoju obranu a bezpečnosť na kontinente a mier na Ukrajine s tým, že sa hranice krajiny vrátia pred rok 2014 je nereálna predstava. Aj toto sú niektoré z vyjadrení amerického ministra obrany Peta Hegsetha z minulého týždňa. Hneď nato nasledoval telefonát medzi Trumpom a Putinom bez Ukrajiny.
Odborníci hovoria o dohode o nás bez nás a o tom, že Európa stráca bezpečnostné záruky, na ktoré sa roky spoliehala.
Faktom však ostáva aj to, že práve Európa sa dlhodobo spolieha na Spojené štáty a otázku vlastnej obrany zanedbávala. „Dialo sa to aj z pohodlnosti politických lídrov. Do zrkadla by sme sa však mali pozrieť aj my ako občania, či vôbec bol z našej strany dopyt na politických lídrov, aby sa seriózne zaoberali obranou,“ hovorí vojnový analytik Matej Kandrík.
V aktuálnych debatách o navýšení výdavkov na obranu by však podľa neho nemalo prevládať konkrétne percentuálne číslo navýšenia, ale to, čo za peniaze získame. „Rusko dnes zbrojí šialeným spôsobom. Veľká časť týchto zdrojov dnes horí na Ukrajine. My sme zase veľa techniky poskytli Ukrajine, vyprázdnili sme svoje zásoby a tri roky diskutujeme, ako nakopneme efektivitu zbrojného priemyslu tak, aby sme podporili Ukrajinu a súčasne doplnili vlastné prázdne sklady,“ hovorí Kandrík.
Čo sa týka slovenského obranného priemyslu, pohľad naň je podľa Kandríka smutný. „Na východnom krídle sme pravdepodobne najslabším článkom,“ dodáva. Dôvodom je podľa neho dlhodobé zanedbávanie, aktuálne nastavenie politikov, ale aj rôzne účtovné triky.
Je teda Európa schopná brániť sa sama? Aké problémy má náš obranný priemysel, prečo krajiny nevynakladajú dostatočné množstvo peňazí na obranu a bolo by Rusko so svojou ekonomikou schopné viesť vojnu na celom kontinente?
V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá šéf think tanku a vojnový analytik Adapt Institute Matej Kandrík.
V rozhovore sa dozviete:
0:00 Úvod 3:50 Vzťah Európy k vlastnej bezpečnosti. 8:27 Bude Rusko schopné napadnúť ďalší štát? 11:42 Pripravenosť Európy na útok Ruska. 16:22 Slovensko a jeho výdavky na obranu. 19:57 Čo robia zvyšné krajiny východného krídla. 26:23 Rozhodnutie EÚ o výdavkoch na obranu. 35:10 Trumpove vyhrážky krajinám NATO. 38:39 Ako má Európa riešiť obranu spoločne. 43:24 Ako by Európa obranu financovala. 46:11 Voľby v Európy a ich dopady na obranu.See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Vitajte pri 44. vydaní Index newslettra v audio verzii. Som Eva Frantová a aj tento piatok vám prinášam to najzaujímavejšie zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň.
Po ekonómoch, psychológoch či učiteľoch sa voči vláde ozvali už aj podnikatelia. Na ich otvorenú výzvu sa preto v Index newslettri pozrieme bližšie, rovnako ako aj na nárast ceny plynu či (ne)čerpanie eurofondov.
Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii.
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
See omnystudio.com/listener for privacy information.
- Visa fler
