Avsnitt
-
O tisícročia starší ako pyramídy či dokonca Stonehenge. Göbekli Tepe - kolíska civilizácie. Najstarší chrám ľudstva, ktorému dominujú megality v tvare T, postavili pred takmer 12 000 rokmi lovci a zberači a bol súčasťou rozsiahleho komplexu, z ktorého bolo dodnes odkrytých iba desať percent. Göbekli Tepe sa stalo pred niekoľkými rokmi archeologickou senzáciou, prinieslo novú perspektívu do výskumu vývoja ľudstva, je to najstaršie trvalé sídlo na úsvite neolitu, a megality v ňom najstaršími prejavmi monumentálnej architektúry na svete. Celý komplex je stavaný podľa hviezd, abstraktné symboly, záhadné piktogramy, sochárske reliéfy zvierat. Mohlo to byť observatórium? Je to bájna stratená Atlantída? Postavili ho mimozemšťania? Göbekli Tepe je fascinujúce miesto, ktoré priťahuje archeológov aj konšpirátorov. Vyberte sa s nami v cykle Fenomény do kolísky civilizácie spolu s Marianou Jaremkovou a archeológom Pavlom Jelínkom.
-
Bol tam ani nie tri roky a to, čo vytvoril, urobilo z moravského mesta Luhačovice kúpeľné mesto európskeho významu. Stavby výnimočného slovenského architekta, dizajnéra, etnografa a vizionára Dušana Samuela Jurkoviča, ktoré vytvoril v rokoch 1902 a 1903, spájajú motívy regionálnej karpatskej ľudovej tvorby s dekoratívnymi princípmi secesie a vplyvmi hnutia Arts and Crafts do novej, originálnej architektonickej podoby. Vila Chaloupka, Sluneční lázně, Vila Jestřabí a Jurkovičův dům ... a to nie je všetko.Nové Fenomény, ktoré pripravuje Zuzana Golianová, budú práve o spojení Dušana Samuela Jurkoviča s týmto malebným mestom. Kúpele v ňom mali ľuďom vrátiť nielen zdravie, ale aj radosť zo života.V relácii budete počuť významného českého architekta Petra Všetečku, sprievodkyňu Slunečních lázní Lenku Jančovú, architekta a urbanistu Petra Žalmana a nebude chýbať ani hudba Leoša Janáčka, ktorý chodieval do Luhačovíc pravidelne, viac ako dvadsať rokov.
-
Saknas det avsnitt?
-
Jeden revolver a päť indivíduí zavretých v miestnosti. Na koho to slovo padne, pôvodne študentská inscenácia, ktorá si našla domovské javisko v Divadle Astorka Korzo '90, má za sebou viac ako 550 repríz a stala sa už dávno fenoménom. Marián Miezga a.k.a mafián z Leopoldova, Lukáš Latinák v roli národovca z Repkoviec, Juraj Kemka alias urečnený bonzák so zápalom močového mechúra, Vladimír Kobielsky sťa Urodzený aristokrat a Róbert Jakab ako Intelektuál sa už takmer tridsať rokov v grotesknom, trpko-smiešnom príbehu stretávajú na scéne a stále ich to neskutočne baví. Tak ako divákov. Hra Gábora Görgeya (aj) o tom, ako moc perfektne odkrýva ľudské charaktery, je stále aktuálna, a v každej dobe ešte o niečo a v niečom viac. V cykle Fenomény sa Mariana Jaremková o tejto legendárnej inscenácii rozprávala s Lukášom Latinákom, Jurajom Kemkom, Vladimírom Kobielskym a dramaturgom (a tajným hereckým žolíkom) Petrom Pavlacom.
-
V premiérovej publicistickej relácii Mariany Jaremkovej Fenomény rozprával Ján Klíma o jazzovej klaviristke Jutte Hipp, ktorá sa do jazzu zamilovala počas 2. svetovej vojny. Prežila ju v Lipsku. Nacistický režim jazzovú hudbu neschvaľoval, a tak ju počúvala na zakázaných rozhlasových staniciach v krytoch počas bombových náletov a na tajných stretnutiach. A nielen počúvala, ale aj prepisovala jazzové melódie. Paradoxne utečenkyňou sa stala až po vojne, v roku 1946 po okupácii Lipska Ruskom sa presťahovala do západnej časti Nemecka a potom emigrovala do Ameriky. Tam ju prijal vtedy takmer výlučne mužský jazzový svet.
-
Medzi Fenomény sme už zaradili niekoľko osobností, diel, prúdov, javov i vecí. Tentokrát to bude československá bankovka, obľúbená desaťkorunáčka, ktorá bola v obehu takmer 30 rokov (1961 – 1988). Dodnes si ju spájame s ikonickou maľbou slovenskej maliarky z Oravy Márie Medveckej. Vstúpila na našu výtvarnú scénu po roku 1948 ako nádejná, mladá, aktívna, výtvarníčka, slovenská žena, ktorá tvorila v zmysle novej doby, z lásky k ľudu a pre ľud. O tomto diele sa rozprávala autorka relácie Zuzana Golianová s kurátorkou, ktorá donedávna pôsobila v Slovenskej národnej galérii, Evou Kotlárikovou. V relácii zaznejú aj hlasy Marty Cisárikovej a Margity Hlaváčikovej – v danom čase desaťročné školáčky z Tvrdošína, ktoré maliarka portrétovala ako Mičurinky.
-
Nejedny Fenomény sme venovali dizajnu. Tentokrát to bude ikona talianskeho dizajnu. Takmer osemdesiatročné spojenie krásy, dizajnu, motorizmu. Životný štýl, fascinácia filmárov, priamy svedok povojnového rozvoja krajiny, ekonomického boomu a v nasledujúcich desaťročiach symbol slobody, nezávislosti. Vespa – slovo, ktoré poznajú na celom svete, i keď nerozumejú po taliansky. Zuzana Golianová sa nechala inšpirovať výstavou VESPA, ktorá je v čase premiéry relácie – na jar 2025 – na Bratislavskom hrade, ako úvod 18. ročníka Talianskeho festivalu na Slovensku Dolce Vitaj v gescii Talianskeho kultúrneho inštitútu. Budete počuť zberateľa legendárnych skútrov Marca Fumagalliho, kurátora výstavy Rina Droga a Maroša Schmidta, riaditeľa Slovenského centra dizajnu, absolventa štúdia automobilového dizajnu na VŠVU, ktorý sa venuje histórii dizajnu.
-
Fotografka Francesca Woodman, umelkyňa, ktorá spoludefinovala fotografiu v 70. rokoch, teda v dobe, kedy len získavala náležitý status vo svete umenia. Inovátorka, ktorej tvorba sa uzavrela príliš skoro, mala iba 22 rokov. Woodman tak vytvorila svoje dielo, ktoré dnes patrí ku kľúčovým a otvorilo cestu fotografkám ako Nan Goldin a Cindy Sherman rovnako sa zaoberajúcim témou identity, v priebehu iba osemročnej tvorivej fázy. No aj napriek tomu môžeme sledovať kreatívny vývoj umelkyne, ktorá testovala možnosti fotografie a do centra svojich diel dala ženské telo, vlastné telo. Jej tvorba je intímna, Woodman vytvára imaginárnu, často surreálnu, realitu, no presne inscenovanú, performatívneho charakteru a s množstvom významových aj metaforických vrstiev. Mariana Jaremková si na rozhovor o Francesce Woodman pozvala rektorku VŠVU Bohunku Koklesovú.
-
“Fenomén” David Lynch mal byť pôvodne spojený s rozsiahlou výstavou, ktorá sa pripravuje v pražskom DOX-e. Napokon sa jeho odchodom pridala aj iná perspektíva. Vráťte sa s nami do svetov, aké dokázal vytvoriť iba on. Nielen obrazmi, ale aj zvukmi a hudbou. Režisér, ktorý myslel ako maliar. Abstraktný v narácii, s ľahkosťou miešajúci vysoké s nízkym, realitu, podvedomie a sny, sebaironizujúci, ohmatávajúci to temné v človeku, ale bez toho, aby bral nádej. Zo svetla do tmy a späť. Pre mnohých boli jeho filmy iniciačným zážitkom. Mariana Jaremková si na rozhovor o Lynchovej filmovej tvorbe pozvala teoretika popkultúry Juraja Malíčka.
-
Takto pred týždňom sme avizovali premiéru Fenoménov venovaných spisovateľke, intelektuálke, organizátorke kultúrneho života, bojovníčke za práva žien, Hane Gregorovej. Keďže ide o mnohovrstevnatú osobnosť s presahom do našej prítomnosti, rozhodla som sa tému rozdeliť do dvoch častí a tak diskusia bude po týždni pokračovať. V čom bola Hana Gregorová originál, prečo by bolo dobré, keby bola súčasťou mainstreamu, význam ženskej tradície v kultúre a manželstvo s Tajovským – aj o tom budeme dnes hovoriť spolu s hostkami:Takto pred týždňom sme avizovali premiéru Fenoménov venovaných spisovateľke, intelektuálke, organizátorke kultúrneho života, bojovníčke za práva žien, Hane Gregorovej. Keďže ide o mnohovrstevnatú osobnosť s presahom do našej prítomnosti, rozhodla som sa tému rozdeliť do dvoch častí a tak diskusia bude po týždni pokračovať. V čom bola Hana Gregorová originál, prečo by bolo dobré, keby bola súčasťou mainstreamu, význam ženskej tradície v kultúre a manželstvo s Tajovským – aj o tom budeme dnes hovoriť spolu s hostkami:Janou Cvikovou, literárnou vedkyňou, prekladateľkou, spoluzakladateľkou časopisu Aspekt a rovnomennej organizácie, vedeckou pracovníčkou Ústavu svetovej literatúry Slovenskej akadémie vied,Monikou Kaprálikovou, historičkou, kulturologičkou a jednou z kurátoriek aktuálnej výstavy Hana v Múzeu mesta Bratislavy,Alžbetou Vrzgulou, režisérkou, dramatičkou a spoluzakladateľkou divadelného zoskupenia Uhol_92.Reláciou vás sprevádza Zuzana Golianová.
-
Spisovateľka, intelektuálka, organizátorka kultúrneho života, žena, ktorá prirodzene prekračovala hranice súkromnej a verejnej sféry, bojovníčka za práva žien, feministka, Tajovského manželka – Hana Gregorová – sa narodila pred 140 rokmi a dnes sa môžeme zhodnúť minimálne na jednom, pomohla pochopiť, aký je význam ženskej tradície v kultúre. A to nie len nám, ale už aj svojej generácii. Hovorila o peknoduchých ženách a sama takou bola. Viac v nových Fenoménoch, ktoré budú mať tentokrát diskusný charakter. Pozvanie autorky relácie Zuzany Golianovej prijali: Jana Cviková, literárna vedkyňa, prekladateľka, spoluzakladateľka časopisu Aspekt a rovnomennej organizácie, vedecká pracovníčka Ústavu svetovej literatúry Slovenskej akadémie vied, Monika Kapráliková, historička, kulturologička a jedna z kurátoriek aktuálnej výstavy Hana v Múzeu mesta Bratislavy a Alžbeta Vrzgula, režisérka, dramatička a spoluzakladateľka divadelného zoskupenia Uhol_92. Hana Gregorová prináša so sebou toľko vrstiev, že Fenomény, jej venované, budú mať dve časti. Prvá je naplánovaná na štvrtok 27. februára o 20.00, druhú odvysielame v rovnakom čase 6. marca 2025, nasledujúc soboty, pár minút po ôsmej prídu na rad reprízy.
-
Diktátor má vo filmografii Charlieho Chaplina niekoľko prvenstiev - bol to prvý film, v ktorom prehovoril a je to aj jeho najpolitickejší film. Chaplin sa v Diktátorovi ukázal ako vizionár. Už v roku 1937, kedy začal film pripravovať, rozpoznal hrozbu fašizmu a skrz satiru zosmiešnil jeho podstatu. A aj keď jeho Hynkel nesie podobu, gestá i rečnícky prejav Adolfa Hitlera, Chaplin tu demonštruje všeobecnú hrozbu diktátorstva a totality, a karikuje nielen vtedajších, ale i všetkých budúcich diktátorov. Tanečná scéna, v ktorej sa v detsky hravej choreografii pohráva so zemeguľou patrí k ikonickým scénam v histórii kinematografie. Scéna, ktorá vás rozosmeje a súčasne vás z nej mrazí. V dvojúlohe židovského holiča a diktátora sa Chaplin súčasne lúči s Tulákom. Chaplinov Diktátor je vrámci svetovej kinematografie dodnes neprekonanou politickou satirou. V cykle Fenomény sa o tomto, žiaľ stále aktuálnom, diele rozprávala Mariana Jaremková s filmovým teoretikom Martinom Cielom.
-
O Alžbete Güntherovej-Mayerovej, ktorá vstúpila do dejín slovenskej umeleckej histórie ako jedna z jej zakladajúcich osobností, sa môžeme viac dozvedieť v súvislosti s múzeom Betliar, s pamiatkarskou činnosťou či jej pedagogickými aktivitami a vlastnou autorskou tvorbou výtvarníčky. Navyše sa o nej hovorí ako o jednej láskavej, tolerantnej žene. V mnohých oblastiach bola tou Prvou a do dnes zostáva inšpiráciou pre všetky ďalšie generácie. Aj to sú dôvody, prečo jej Zuzana Golianová venovala najnovšie Fenomény. V relácii môžete počuť Júliusa Barcziho, historika, teoretika umenia, textilnú výtvarníčku i historičku, jednu z priekopníčok voľnej textilnej tvorby na Slovensku, bývalú pedagogičku na VŠVU, Evu Cisárovu-Minárikovú, teoretičku umenia, kurátorku a tiež bývalú pedagogičku na VŠVU Ľubu Belohradskú, rektorku VŠVU Bohunku Koklesovú, autorku a režisérku Annu Gruskovú a herečku Anikó Vargovú.
-
Fenomény:...nechceš bony?! V socialistických obchodoch sa stáli rady na toaletný papier, banány či mandarínky. A potom tu bol TUZEX. Obchod kde sa dali kúpiť veci z “prehnitého Západu” - značkové džínsy, elektronika, parfémy, hračky aj potraviny. K nákupu vytúžených texasiek či kazeťáku ste potrebovali západnú menu alebo tuzexové poukážky - bony, ktoré pred Tuzexom ponúkali veksláci, fenomén vtedajšej doby. Ľudia, ktorí si dokázali zarobiť na tú dobu veľké peniaze a po revolúcii mnohí z nich využili zárobky aj kontakty a začali podnikať. Adam Havlík z Ústavu pro studium totalitních režimů napísal knihu Marky, bony, digitálky: veksláci a fenomén veksláctví v socialistickém Československu, a v cykle Fenomény s Marianou Jaremkovou rozprával o tejto komunite, hierarchii, ktorá v nej fungovala, životnom štýle, statuse vekslákov v spoločnosti, spolupráci s ŠtB aj o slovenskom špecifiku - tuzexových babkách.
-
Najnovšie Fenomény sú o fenoméne, ktorý sa zďaleka neviaže len na súčasnosť, ako by sa mohlo zdať. Zuzana Golianová si pozvala hostí z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied - Zuzanu Panczovú, ktorá vyštudovala etnológiu a históriu, dlhodobo sa venuje výskumu naratívneho folklóru, konkrétne povestí, fám a konšpiračných teórií, a to najmä v kontexte medziskupinových konfliktov a Vladimíra Bahnu, ktorý sa sústredí najmä na kognitívnu antropológiu. Obaja sú expertami na konšpiračné teórie a sú tiež členmi medzinárodných vedeckých tímov. V štúdiu Rádia Devín uvažujú nad Josef Váchal – človek mimo prúdu, nositeľ jedinečného – svojho – umeleckého štýlu. Český maliar, grafik, ilustrátor, sochár, rezbár, spisovateľ, básnik, kníhviazač, ktorý vytváral autorské romány. Presný pozorovateľ, milovník zvierat, tabaku a zlých vtipov a tiež podivín. Žil v rokoch 1884 – 1969. Presne pred 100 rokmi, v 1994 napísal a vydal Krvavý román a my dnes máme úplne nové, v poradí šieste vydanie tejto stále žiadanej knihy. Josef Váchal – fenomén! Na rozprávanie o ňom vás pozýva autorka relácie Zuzana Golianová a Hana Klimešová, kurátorka Regionálneho múzea v Litomyšli, pod ktoré patrí aj Múzeum Josefa Váchala v Portmoneu.
-
Festival Burning Man je legenda. Oslava umenia a sebavyjadrenia uprostred nevadskej púšte v Black Rock City sa na niekoľko dní v roku stáva paralelnou realitou. Bláznivou, slobodomyseľnou, bizarnou. Je to absolútny únik. Z malého rituálu vykonaného na Baker Beach v San Franciscu v roku 1986, pri ktorom bol spálený drevený muž, sa za niekoľko rokov stala masová ikonická udalosť, lákajúca stále nových návštevníkov hlboko do púšte, aby sa na týždeň stali súčasťou komunity, ktorá je radikálna v inkluzivite a slobode. A aj napriek tomu, že sa ani tejto oslave kontrakultúry nevyhla istá miera komercionalizácie, stále je to priestor vibrujúci kreativitou a pozitívnou energiou. A uprostred toho všetkého stále znova a znova zapaľovaný drevený muž. Do bizarného sveta festivalu Burning Man vás v cykle Fenomény pozýva Mariana Jaremková spolu s fotografom Marekom Musilom, autorom knihy Dust & Light: Dust and light : the Burning Man collection
-
Najnovšie Fenomény sú o fenoméne, ktorý sa zďaleka neviaže len na súčasnosť, ako by sa mohlo zdať. Zuzana Golianová si pozvala hostí z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied - Zuzanu Panczovú, ktorá vyštudovala etnológiu a históriu, dlhodobo sa venuje výskumu naratívneho folklóru, konkrétne povestí, fám a konšpiračných teórií, a to najmä v kontexte medziskupinových konfliktov a Vladimíra Bahnu, ktorý sa sústredí najmä na kognitívnu antropológiu. Obaja sú expertami na konšpiračné teórie a sú tiež členmi medzinárodných vedeckých tímov. V štúdiu Rádia Devín uvažujú nad konšpiračnými teóriami v minulosti a dnes. Pretože stále platí, že je množstvo dôvodov, prečo konšpiračné teórie boli obľúbené, sú obľúbené a pravdepodobne obľúbené aj budú.
-
Dnešné Fenomény a ich autorka Zuzana Golianová vám chcú dať do pozornosti jeden nadčasový dizajnérsky kúsok - Kiosk K67 od slovinského architekta Sašu Janeza Mächtiga. Ide o typizovaný multifunkčný kiosk z roku 1966, ktorý si našiel svoje miesto v rôznych kútoch sveta. Dizajnérska kvalita, výnimočnosť, záujem prestížnych svetových galérií, odborné štúdie i zaujímavý príbeh, to všetko sa viaže k tomuto originálnemu kiosku. Údajne sa vyrobilo 7500 kusov a pár by ich ešte malo byť aj na Slovensku. Jeden taký kiosk zachránil a umiestnil v Záhrade v Banskej Bystrici hosť relácie, architekt Rasťo Udžan.
-
Fenomény venované režisérovi Petrovi Scherhauferovi pokračujú druhou časťou, ktorá bude aj spomínaním na obdobie cenzúry a “umeleckého odboja”, štbákoch v maringotkách, o dôležitosti priniesť kvalitné divadlo aj do regiónov, ale i o tom, že “Šeri” síce bytostne potreboval divadlo k svojej existencii, no súčasne ho neváhal prirovnať k párku v rohlíku. Mariana Jaremková sa pýtala na Petra Scherhaufera dramaturga Petra Oslzlého, kameramana Richarda Krivdu a hercov Jana Kolaříka a Vladimíra Hausera.
-
Režisér Peter Scherhaufer je legenda. Svojou divadelnou tvorbou i osobnosťou. Tak ako sú legendárne jeho inscenácie, dokonca s medzinárodným presahom, ktorými sa absolútnou slobodou tvorby vzpieral neslobodnej dobe, rovnako legendárna je i jeho temperamentná povaha a nezameniteľný rečový prejav. Neúnavný hľadač, experimentátor, ktorému stačilo malé javisko, ale dokázal zinscenovať i veľkolepé pouličné teatro mundi. Sčítaný, rozhľadený, tvrdohlavý, oddaný divadlu až do konca, ktorý prišiel príliš rýchlo. Mariana Jaremková venovala Petrovi Scherhauferovi dva diely cyklu Fenomény, prvý si vypočujte vo štvrtok 7. novembra o 20.00, spomínať na “Šeriho” budú dramaturg Petr Oslzlý, herci Jan Kolařík a Vladimír Hauser. A počuť budete i Petra Scherhaufera.
-
Najnovšie Fenomény sú venované fascinujúcemu príbehu Vily Primavesi, skrytému pokladu v starej Olomouci. Táto vila je akoby svedkom doby plnej rôznych zvratov, pozoruje dianie okolo už takmer 120 rokov. Otto Primavesi, významný člen rešpektovaného talianskeho rodu z Lombardie, sa v roku 1905 rozhodol postaviť rodinné sídlo, ktoré by zodpovedalo ich vážnosti a zároveň odrážalo ich záujem o novú secesnú kultúru. Tak vznikla Vila Primavesi, dielo architektov Franza von Krausa a Josefa Tölka, ktoré sa stalo ikonou secesnej architektúry. Zaujímavý je samozrejme aj interiér, ďalšími významnými umelcami, podieľajúcim sa na výzdobe vily, boli výtvarník a architekt Josef Hoffman a maliar Gustav Klimt.
- Visa fler
