Avsnitt
-
Dvojčatá Mária a Karolína Rudolfové strávili pol roka vo Rwande, v Kultúrnom centre sv. Vincenta Pallotti v meste Kibeho, ktoré funguje ako škôlka a doučovacie centrum pre tamojšie chudobné deti. Maximálna kapacita je 120 detí, z toho dôvodu nemohli do centra prijať všetky, ktoré sa hlásili. Dvojčatá sa pri výbere detí síce riadili zaužívanými parametrami, ale bolo to podľa nich porovnávanie biedy s ešte väčšou biedou. Aj napriek veľkej chudobe, s ktorou sa stretli zoči voči, boli však prekvapené, aké sú africké deti vzorné a disciplinované. „Považujeme za samozrejmosť, že deti v ich veku by už mali vedieť používať toaletu, umývať si zuby či sedieť na stoličke. Deti v Afrike sme to museliučiť. Naše deti zase musíme učiť, ako si majú pomáhať, deliť sa s druhými či pokojne jesť, čo zase za samozrejmépovažujú v Afrike,“ hovoria o svojich skúsenostiach dvojičky.
-
Po vypuknutí vojny sa na pomoc Ukrajine zdvihla obrovská vlna solidarity, dnes je záujem verejnosti oveľa menší. Humanitárny pracovník charity Marek Janiga, sa od ľudí, ktorí v krajine ostali a sú si navzájom oporou, naučil, že hodnoty a chuť pomáhať nemôžu oslabiť ani dlho pretrvávajúce hrôzy vojenského konfliktu a že dôležité je v pomáhaní vytrvať.
Prvú cestu absolvoval na Ukrajinu v lete 2022. „Zavolal som na charitu, že sa mi podarilo vyzbierať nejaké peniaze. Spýtali sa ma, či mám čas a kam by som chcel ísť. Povedal som, že pôjdem tam, kde je ma treba,“ vraví. Odvtedy sa do krajiny vracia opakovane.
„Moja prvá cesta viedla do Charkova, ktorý bol v tom čase už pár mesiacov oslobodený, front bol len 15 minút odtiaľ. V meste som stretal len vojakov, starí ľudia a matky s deťmi boli ukrytí v pivniciach. Keď som videl, ako žijú, vedel som, že im chcem pomáhať aj ďalej.“ Ľudia v odľahlých častiach Ukrajiny sipritom veľmi vážia, že za nimi niekto cestuje aj vyše dvadsať hodín, aby sas nimi čo i len porozprával. Vypočujte si celý rozhovor s naším kolegom a dozviete sa viac o tom, ako na Ukrajine charita pomáha aj dva roky od začiatku vojny.
-
Saknas det avsnitt?
-
V našej spoločnosti ešte stále panuje presvedčenie, že obchodovanie s ľuďmi v novodobom svete nemôže existovať, že ide o prežitok. A predsa je to rozsiahly celosvetový problém, ktorého dôsledkom sú obete nútenej práce, prostitúcie alebo žobrania. O práci s ľuďmi, ktorých sa v rámci projektu STOP obchodovania s ľuďmi sa pokúšame na charite reintegrovať do bežného života, sme sa pri príležitosti sviatku sv. Bakhity (8.február) rozprávali so sestrou Bohumilou. Hovorí, že skutočný počet obetí obchodovania je ďaleko vyšší než ten, s ktorými pracujú. Mnohí však chcú na prežité utrpenie rýchlo zabudnúť a preto pomoc nevyhľadajú.
-
Schizofrénia ovplyvňuje každého človeka iným spôsobom.Má dosah na našu prácu, medziľudské vzťahy aj sociálny život. Ako schizofrénia zasahuje do každodenného života a ako sa s ňou dá (z)žiť porozpráva Martin Medveď, klient Domova sociálnych služieb a rehabilitačného strediska Samária v Bratislave.
4-dielne rozhovory Schizofréniou život nekončí smepripravili k 25. výročiu Domova sociálnych služieb a rehabilitačnéhostrediska Samária, ktorá sa venuje ľuďom s duševným ochorením najmä z okruhu schizofrénie.
Zariadenie Samária prevádzkuje Bratislavská arcidiecéznacharita na Krasinského ulici v Bratislave.
-
Schizofrénia neovplyvňuje v živote len človeka s ochorením, ale aj jeho blízkeho, napríklad rodinu. Pani Ľudmila Brezáková vie, čo znamená, ak práve vášmu dieťaťu je diagnostikovaná schizofrénia. Čo všetkosi prežila, čo sa naučila a čo jej pomáha dnes v prijímaní faktu, žeschizofrénia je trvalé ochorenie a zo života milovaného neodíde? Ako sa na schizofréniu pozerala pani Brezáková predtým a dnes?
Počúvajte 3. časť série rozhovorov Schizofréniou život nekončí, ktorúsme pripravili k 25. výročiu Domova sociálnych služieb a rehabilitačnéhostrediska Samária. Zariadenie Samária, pre ľudí s duševným ochorením z okruhu schizofrénie, prevádzkuje Bratislavská arcidiecézna charita na Krasinského ulici v Bratislave.
-
Hlinená tabuľka na dome s peknou záhradou v ružinovskejmestskej časti Trnávka nesie nápis Domov sociálnych služieb a rehabilitačné strediskoSamária. Práve do tohto (ne)obyčajného bratislavského domu vchádzajú v rannejdopravenej špičke ľudia s duševným ochorením – schizofréniou, aby v ňom opäťnachádzali čaro obyčajných dní. Čo konkrétne v Samárii nachádzajú, čo vlastnepotrebujú? 2. časť v rámci rozhovorov Schizofréniou život nekončí sme nahrávaliso sociálnou pracovníčkou Samárie Zinou Halaškovou.
4-dielne rozhovory Schizofréniou život nekončí smepripravili k 25. výročiu Domova sociálnych služieb a rehabilitačnéhostrediska Samária, ktoré sa venuje ľuďom s duševným ochorením najmä z okruhuschizofrénie.
Zariadenie Samária prevádzkuje Bratislavská arcidiecéznacharita na Krasinského ulici v Bratislave.
-
Čo je schizofrénia? Stretli ste už človeka, ktorý bojujes týmto vážnym duševným ochorením? Máme o schizofrénii dostatok relevantnýchinformácií? S pani psychiatričkou Annou Gombošovou sa v 1. časti rozhovorov snázvom Schizofréniou život nekončí, budeme rozprávať práve o mýtoch,ktoré kolujú o schizofrénii v našej spoločnosti. 4-dielne rozhovorySchizofréniou život nekončí sme pripravili k 25. výročiu Domova sociálnychslužieb a rehabilitačného strediska Samária, ktoré sa venuje ľuďom s duševným ochorenímnajmä z okruhu schizofrénie. Zariadenie Samária prevádzkuje Bratislavskáarcidiecézna charita na Krasinského ulici v Bratislave.
-
Od začiatku vojny na Ukrajine uplynulo už viac ako pol rok a odvtedy Slovenská katolícka charita podala pomocnú ruku mnohým Ukrajincom, ktorí sa rozhodli utiecť zo svojej vlasti. Okolie Košíc si za svoj dočasný domov medzi inými vybrali aj matky s deťmi, ktoré to majú na skok do Užhorodu. Tam sa môžu stretnúť so svojimi manželmi, ktorí kvôli vojne museli v krajine ostať, ale na pár dní môžu dostať z armády voľno. O tom, čo všetko charita robí nielen pre tieto ženy, ale aj ostatných ukrajinských odídencov, sme sa rozprávali s riaditeľkou košickej Gréckokatolíckej eparchiálnej charity, pani ANNOU IVANKOVOU.
-
V spolupráci s dm drogerie markt otvárame 15 vzdelávacích centier po celom Slovensku a roky realizujeme "plienkovú pomoc" pre rodiny v núdzi s najmenšími deťmi. Ako veľmi je partnerstvo firiem a neziskového sektora dôležité a aké benefity vôbec prináša aj jej zamestnancom? O tom sme sa rozprávali so Zuzanou Vinklerovou, prokuristkou spoločnosti dm drogerie markt, a Silviou Hrabčákovou, PR manažérkou Arcidiecéznej charity Košice.
V rozhovore sa dozviete viac o spoločnej snahe prinášať možnosti vzdelávania a ďalšej podpory ľuďom narodeným do chudobného prostredia a o plienkovej pomoci pre vyše 160 rodín z celého Slovenska.
www.charitapomaha.sk
Foto: Arcidiecézna charita Košice
-
Keď som zbireral materiál na túto knihu, čo bolo asi tri roky, stretol som sa so stovkami respondentov, z ktorých sa v knihe objavuje len niekoľko desiatok. Ale všetkým ľuďom, s ktorými som sa stretol, som kládol rovnakú otázku. Ako pre teba začala vojna. Keď som mal materiál nazhromaždený a začal som písať, uvedomil som si, že každý z tých respondentov mi dal inú odpoveď. Pre každého z tých ľudí sa vojna začala inak."
Ráno 24.2. sme sa zobudili do novej Európy, ktorej dominuje prítomnosť vojny. Čo predchádzalo vojne na Ukrajine a ako vznikol konflikt na jej východe v roku 2014? Odkliaľ pochádza mýtus o fašizme na Ukrajine? Odpovedá Tomáš Foro, nezávislý reportér a autor dokumentárnej knihy Donbas o vývoji konfliktu na Ukrajine.
-
"Zistila som, že keď som sa s pacientom niekedy pohybovala, brala som mu miesto a nenechala priestor hýbať sa, preto som ho musela veľa dvíhať. Týmto spôsobom však pacient stráca svoje schopnosti jednu za druhou a jeho stav sa môže zhoršiť. Pacienti sú zvyknutí, že ich dvíhame a keď príde menšia sestra, nedôverujú jej, hoci by ich chcela pohybovať novými postupmi. V kurze mi jedna účastníčka raz povedala, že keď položí chlieb alebo koláč na stôl, vezmú si ho. Potom však príde a oni sami nevstanú. Je to preto, že sme ich tak naučili," hovorí akademická lektorka pre zdravotnú starostlivosť a trénerka kinestetiky 2. stupňa v opatrovateľstve a zdravotníctve Alena Kubeš.
Hoci na to neradi myslíme, všetci starneme a je možné, že raz budeme potrebovať zdravotnú alebo opatrovateľskú starostlivosť, ktorá nám pomôže pohybovať sa. Zdravotný personál je však často preťažený kvôli čomu je aj pomoc z postele či iný pohyb s ohľadom na bolesť skôr vecou láskavosti a dobrej vôle, nie štandardom. Zmeniť to môže kinestetika, ktorá mení pohľad na starostlivosť o pacienta v západnejších krajinách.
"Starí ľudia majú veľký strach, že spadnú na zem, ale nielen preto, že si zlomia nohu, ale že sa nedostanú hore, pretože už dlho neskúsili, ako sa dostať zo zeme na stoličku. Čím väčšiu kontrolu má pacient nad pohybom, tým menej strachu má. Keď pacienta zdvíham, túto kontrolu stráca a veľa ľudí sa potom aj bráni. Totiž, keď sme ich zdvíhali, pracovali sme so silou a museli sme to robiť rýchlo. Avšak, keď má niekto bolesti alebo dobre nevníma, naša rýchlosť v nich vyvoláva strach."
Ako hovorí Alena Kubeš, kinestetika sa dá uplatniť v opatrovateľstve detí, hendikepovaných alebo starších ľudí, ale aj v starostlivosti o tehotné ženy, pri pôrodoch, v starostlivosti o chorých či v bežnom živote.
"Kto z nás sa pohybuje rýchlo, keď má bolesti? Pre mňa nie je argumentom, že pacienta treba prebaliť rýchlo, lebo nemáme čas – a on má bolesti. Naopak, keď pacienta začnem pomaly aktivovať, je to prevencia na všelijaké ďalšie ochorenia. Na zápal pľúc, preležaniny, osteoporózu."
---
Alena Kubeš je jednou z lektoriek vzdelávacích kurzov Train to Care, ktoré organizuje Slovenská katolícka charita na Slovensku v spolupráci s rakúskou Caritas Rundum Zuhause betreut. Do kurzov na rok 2022 sa môžu prihlásiť ľudia pracujúci v zdravotníctve, opatrovateľstve či starajúci sa o svojich príbuzných doma. Kurzy Train to Care podporujú rozvoj a kvalitu sociálnych služieb a zvyšujú aj odbornosť pracovníkov v charitných zariadeniach po celom Slovensku.
Ponuka kurzov na rok 2022:
https://www.charita.sk/kurzy/
Viac informácií o Slovenskej katolíckej charite:
www.charitapomaha.sk
-
"Na dedinách sa ešte presadzuje, že ako sa o nás starali rodičia, tak sa o nich musíme postarať my. Lenže starý človek, ktorý má pridružené choroby, potrebuje zdravotnú stratostlivosť 24 hodín denne, ktorú my ako laici poskytnúť nevieme. Vtedy ich príbuzní zisťujú, že je to nad ich sily. Stále je to odsudzované, ale pomaličky prichádzame na to, že niekedy nie je iná možnosť. Je veľa aspektov, ktoré príbuzných presvedčia o tom, že je to to najlepšie riešenie, ako im pomôcť, aby mali všetko zabezpečené," hovorí Oľga Potočková, ktorá je riaditeľkou Domu Charitas Panny Márie Lurdskej v Spišskej katolíckej charite.
V domove pre seniorov v Spišskom Štiavniku je aktuálne ubytovaných 35 klientov, ktorí sú odkázaní na pomoc inej osoby (4.-6. stupeň odkázanosti), vrátane ľudí v dôchodkovom veku, ktorí žili na ulici a potrebovali našu pomoc. Súčasťou zariadenia je denný stacionár pre cca 10 klientov z okolia, ktorí v ňom získavajú pravidelnú starostlivosť počas dňa. V podcaste Oľga Potočková vysvetľuje, ako by mala vyzerať starostlivosť o seniorov, čo pomáha a, naopak, čo ubližuje a prečo seniorov neodsúvať na okraj.
(Foto: Lukáš Hlubovič)
Viac o aktivitách Slovenskej katolíckej charity a 10 (arci)diecéznych charít, ktoré pomáhajú vyše 21 tisícom ľudí na Slovensku i v zahraničí nájdete na:
www.charitapomaha.sk -
"Materiálna pomoc je, samozrejme, dôležitá, lebo ťažko budeme niekomu rozprávať nejaké myšlienky alebo tvoriť s ním vzťah, keď nemá strechu nad hlavou a nevieme mu pomôcť. Základné potreby musia byť určite naplnené, aj tie materiálne. To, čo ale vnímam ako najväčšiu núdzu, o ktorú by sa charita v súčasnosti mala zaujímať, je podľa mňa núdza ľudskosti, núdza ľudskej dôstojnosti pre tých, ktorí sú núdzni, pre tých, ktorí sú chudobní," zdieľa svoje skúsenosti v pomoci chudobným Martin Takács, odborný pomocný pracovník Bratislavskej arcidiecéznej charity.
Rozhovor nahrávame pred blížiacou sa veľkou potravinovou zbierkou pre núdznych, ktorá však bola kvôli lockdownu presunutá na neurčito. Ak nás chcete podporiť, prosíme o podporu na charita.darujme.sk/zbierkanacharitu/. Vaše euro na cestoviny alebo ryžu zhodnotíme na to, čo núdzni potrebujú najviac: jedlo, ubytovanie alebo inú sociálnu službu.
---
Bratislavská arcidiecézna charita pôsobí v Bratislave a okolitých mestách. Prevádzkuje Domov sociálnych služieb a Rehabilitačné stredisko Samária (pre ľudí s duševnou poruchou), sociálny šatník Centrum solidarity, Agentúru domácej ošetrovateľskej starostlivosti, terénnu opatrovateľskú službu, službu požičiavania zdravotníckych pomôcok a dennú terénnu sociálnu prácu. Počas pandémie podporuje núdznych projektom Pošli tašku (roznos nákupov seniorom a chorým) aj grantom pre komunity s názvom CreoCaritas. Združuje a podporuje farské charity, ktoré pomáhajú chudobným vo svojom okolí. Viac informácii o Bratislavskej arcidiecéznej charite sa dozviete na www.charitaba.sk. -
"Mnohé štúdie, ktoré hovoria o rodovej rovnosti, vyrovnávaní platových rozdielov, alebo o zlepšovaní podmienok pre vylučované komunity, prinášajú záver, že spoločnosti bude po zrovnoprávnení lepšie. Ak už teda zmeny nerobíme pre nič iné, urobme ich pre seba. Tento argument sa občas stráca v preklade. Máme pocit, že zmeny robíme pre niektorú skupinu, ale my nie sme ostrovy. Žijeme v jednej krajine, ktorá má päť a pol milióna ľudí. V zásade sme komunita a tá by nemala zabúdať na svojich najslabších."
"Je veľmi dôležité, kde a komu sa narodíme, a pripadá mi nepokorné povedať, že každý si je strojcom vlastného šťastia. Áno, keď sme sa narodili dobre a máme rodičov, máme čo jesť, máme prácu a zázemie, základné sociálne väzby, vtedy sme strojcami a strojkyňami toho, ako sa postavíme k negativite a ťažkým životným skúškam, ktoré sú nám dané. To je pravda. Ale to nie je byť strojcom šťastia. To znamená byť strojcom našej odpovede," hovorí Veronika v rozhovore.
Veronika Cifrová Ostrihoňová je ambasádorkou tohtoročnej vianočnej kampane Slovenskej katolíckej charity a 10 arci/diecéznych charít, ktoré spolu prevádzkujú 345 zariadení a služieb po celom Slovensku na pomoc ľuďom v núdzi.
Vo videu Veronika vystupuje s ľuďmi, ktorí vďaka Charite našli nový zmysel života. Veronika je jednou zo zakladateliek iniciatívy ŽEMY, ktorá sa zameriava na otázky rodovej rovnosti, a tak sme sa rozprávali aj o začlenení a zrovnoprávnení v našej spoločnosti. Nielen žien a mužov, ale aj ľudí, ktorým pomocnú ruku podáva naša organizácia.
_____
Video kampane s Veronikou:
https://www.youtube.com/watch?v=oujCaq6q23EZapoj sa a prispej na pomoc núdznym:
https://charita.darujme.sk/zbierkanacharitu/
Viac informácií o kampani:
https://charitapomaha.sk/zbierka-na-charitu/
-
Alexandra Hovancová je riaditeľkou Domu Charitas sv. Jozefa, ktoré je zariadením pre ťažko choré deti a krízovým centrom pre týrané matky s deťmi v Spišskej Novej Vsi. Svojím zjavom búra predsudky o tom, aká by mala byť riaditeľka. Je mladá, cieľavedomá a robí všetko preto, aby deťom nechýbal pocit rodiny, lásky a prijatia. V rozhovore hovorí o predsudkoch, ktoré tu strácajú význam, aj o tom, že chorobu, ktorú nejde liečiť, treba prijať. A to je podľa nej aj úloha zariadenia, v ktorom pracuje už 6 rokov.
V rozhovore sa dozviete aj o tom, že štát nerozlišuje choré a zdravé dieťa v detskom domove a na obe prispieva rovnako, hoci potrebujú inú starostlivosť. Prečo to nie je spravodlivé, pozná aj laik. Zariadenie v Spišskej Novej Vsi tak funguje len vďaka rôznym zbierkam a podpore dobrých ľudí, ako aj samotnej Charity.
___
Podporiť zariadenie Dom Charitas sv. Jozefa môžete jednoducho: jeho riaditeľku nájdete na Instagrame pod účtom @detimojhosrdca (www.instagram.com/detimojhosrdca/), na ktorom zverejňuje aktuálne výzvy a zdieľa príbehy detí. Na tomto účte môžete Alexandru priamo kontaktovať a overiť si, čo v danej chvíli potrebuje.
Zariadenie patrí pod Spišskú katolícku charitu.
Viac informácií nájdete na stránke:
spišskej charity www.caritas.sk
alebo na www.charitapomaha.sk -
Nezávislá novinárka a analytička Sára Činčurová strávila mesiac (máj 2021) na záchrannej lodi Sea Eye 4, ktorá zachraňovala utečencov plaviacich sa z Líbye do Európy po Stredozemnom mori. Na nebezpečnej ceste riskujú svoje životy a životy svojich detí, aby utiekli pred násilnosťami páchanými v Líbyi: prenasledovaním, zotročením, mučením, znásilnením. Posádka lode Sea Eye 4 zachárnila za menej než 24 hodín až 408 ľudí, medzi nimi 150 detí. Vypočujte si svedectvo novinárky zo Slovenska o zachránených utečencoch a o tom, aké sú ich príbehy.
Foto: Guillaume Duez
Slovenská katolícka charita pomáha utečencom prostredníctvom projektov pomoci v krajinách Blízkeho východu a africkej Ugande. Viac o týchto projektoch: https://www.charita.sk/pomoc-utecencom/
-
Are we obliged to help people who are fleeing their country from danger and why? Why should we not be indifferent to what is happening beyond our borders? In this episode we talk with Sára Činčurová, journalist from Slovakia, who spent a month on the rescue ship Sea Eye 4 in the Mediterranean and helped save refugees fleeing from Libya. In the interview she describes why these people risk their lives and lives of their children and what violence they experienced.
In 2000, the United Nations declared World Refugee Day on 20th June. The main purpose of Refugee Day is to highlight the living conditions and problems of refugees, and to raise society's awareness of these problems.
Photo: Guillaume Duez
More about Caritas Slovakia and our projekts:
www.charita.sk -
Milióny detí vo svete nemajú možnosť vzdelávať sa. Slovenská katolícka charita sa snaží sprístupňovať vzdelanie aj deťom z chudobného prostredia, a to prostredníctvom projektu Adopcia na diaľku a dvoch charitných centier v Ugande a Rwande. S dlhoročnou dobrovoľníčkou Charity Jankou Fedákovou, ktorá s nami strávila približne celých 5 mesiacov v africkej Rwande, sa rozprávame o zakladaní centra pre najchudobnejšie deti z Kibeho, o predsudkoch voči Afrike, čo by mal vedieť dobrovoľník predtým, než vycestuje do zahraničia, aj o tom, prečo pomáhať za hranicami Slovenska.
Rwandské centrum funguje od roku 2016 ako centrum predškolského vzdelávania len vďaka darom od ľudí zo Slovenska. Každoročne doň vycestuje niekoľko dobrovoľníkov, ktorí tu strávia 6 mesiacov. Momentálne centrum navštevuje vyše 100 detí.
Prečo je centrum pre budúcnosť detí dôležité a aké príležitosti prináša? Dozviete sa v prvom diele nášho podcastu Charita Pomáha.
Viac informácií o projekte charitných centier pre deti v Afrike: www.postnakrabicka.sk
----
Informácie o charitnej pomoci na Slovensku aj v zahraničí nájdete na:
www.charitapomaha.sk
www.charita.sk
