Avsnitt
-
V Austrálii sa v sedemdesiatych rokoch minulého storočia začali z ničoho nič rodiť ovečky s tromi očami. V roku 1985 sa konečne zistilo prečo. Ale na definitívne zacelenie ozónovej diery si musíme počakať ešte ďalších 40 rokov. A pozor, ozón nie je len tam hore...
-
„Človek je jediný živočích, ktorý si spánok skracuje dobrovoľne, to by žiadne zviera nerobilo.“ Nedostatok spánku zabíja, aj experiment na medúzach dokázal, že spánok tu bol dávno pred nami. „Spánok je ako gravitácia.“ Hosťom Michaely Suríniovej Saleh je neurogenetik TOMÁŠ EICHLER. „Čím viac mozgu spánok odopieraš, tým viac si ho bude vynucovať.“
-
Saknas det avsnitt?
-
Hosťom Barbary Svieženej je Martin Čupka, autor knižného bestselleru Jedz ako profík.
-
História liečby psychiatrických ochorení. Náznak bipolárnej poruchy nájdeme už v biblii, depresiu či demenciu máme zaznamenanú už starovekom Egypte. Počúvate Michaelu Saleh Suríniovú a jej hostí...
-
Za koľko a prečo vlastne Rusi predali Američanom Aljašku?
-
Snehulienka musela byť z bohatej rodiny...
-
Prečo bol cukor kedysi taký vzácny?
-
Kedy sme si začali umývať ruky? V tejto epizóde vám povieme aj to, kto zachránil pivo a víno 😊
-
Vykrádači hrobov a verejné pitvy v anatomických divadlách. Hostkou Babarary Svieženej je Mgr. Alena Pethöová https://www.facebook.com/alena.pethoova.9/
-
Ale doteraz nevieme, aký je vlastne význam našich snov. Nočné mory, námesačnosť, aj objav REM fázy spánku. S neurogenetikom Tomášom Eichlerom o tom, ako sme postupne zisťovali, prečo sa nám sníva.
-
Objavovanie severného aj južného pólu bola celkom slušná dráma.
-
„V stredoveku by mi chýbala...“ 😊 Kto a kedy vlastne prišiel s nápadom kúpať sa vo vani? A kto ju ako prvý zamuroval do kúpeľne? Martina, Milan a Dušan vás na tomto kanáli každý mesiac prevedú zaujímavou históriou architektúry a bytového dizajnu. V tejto epizóde aj o suchom kúpaní v období renesancie a prezidentskej vani pre štyroch bajuzatých pánov 😊
Tento podcast vám prinášajú elektrické strešné okná VELUX – s dažďovým senzorom, ktorý zavrie okno skôr, než dážď stihne napršať dnu.
-
Biela je Opera v Sydney, biely je Taj Mahal, biele sú domy na juhu Európy, svojim spôsobom boli biele aj pyramídy. Keď sme dokázali namiešať najčernejšiu čiernu, poznáme aj najbelšiu bielu? Prečo sú naše interiéry väčšinou biele, keď zvyšok planéty preferuje skôr farebnosť? Vlastne, ako sme objavili bielu farbu, keď ju v prírode prirodzene nájdeme málokde? O odpovede sa pokúsia Martina, Milan a Dušan. Predstavujeme vám ďalšiu pravidelnú zostavu a súčasť podcastu Ako ľudstvo objavovalo, ktorá vás minimálne raz mesačne na tomto kanáli prevedie zaujímavou históriou architektúry a bytového dizajnu. V tejto epizóde aj o bielom mučení a o "bielej" stratégii Steva Jobsa...
Tento podcast vám prinášajú elektrické strešné okná VELUX – s dažďovým senzorom, ktorý zavrie okno skôr, než dážď stihne napršať dnu.
-
Naše gény nie sú našim osudom. Aj dvaja obézni rodičia môžu mať štíhle dieťa. V tejto epizóde si povieme o africkej Eve, holandskej zime hladu aj mníchovi, ktorý chcel vedieť, prečo sa deti podobajú na rodičov, tak začal krížiť hrach 😊 Ja som Barbara Sviežená a som rada, že pozvanie do štúdia opäť prijala Andrea Ševčovičová, profesorka genetiky Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave.
-
Túžba preskúmať odvrátenú stranu Mesiaca je veľká. V tejto epizóde aj o prvom lunárnom kalendári, antickej teórii prílivu a odlivu či teórii odtrhnutia Mesiaca od Zeme.
-
Barbara Sviežená a docent Vladimír Ferák v dychberúcom rozhovore o začiatkoch používania metódy DNA v kriminalistike.
-
Viete, kde a kedy bola nameraná historicky najnižšia teplota vzduchu na severnej pologuli? Nenechajte sa oklamať Wikipediou😊 „Beštia z východu“ priniesla v tomto týždni výrazne ochladenie. V tejto epizóde sa preto bavíme o rekordných zimách, o časoch, keď zamŕzali ryby v riekach aj ľudia v kočiaroch...
-
Zmizli z radarov. Navždy. Stratené lode a lietadlá už nikto nikdy nenašiel. Existuje racionálne vysvetlenie?
-
Ako sme vlastne mohli niekedy považovať DNA za nudnú molekulu? 😊 Hosťom Barbary Svieženej je Doc. RNDr. Andrea Ševčovičová, PhD. z Katedry genetiky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
-
Premýšľali ste niekedy či bola Sahara vždy len nekonečnou vyprahnutou púšťou? Alebo ako ovplyvňovala a ovplyvňuje život nielen priamo na Africkom kontinente, ale aj tisíce kilometrov odtiaľ? V tejto epizóde sa ponoríte do fascinujúceho príbehu najväčšej púšte sveta – dozviete sa, ako sa Sahara v priebehu tisícročí menila zo zelenej savany na miesto, ktoré dnes vnímame ako symbol sucha a horúčavy. Akú úlohu má saharský piesok v amazonských pralesoch a prečo aj dnešná móda v horúcich dňoch môže inšpiráciu hľadať práve medzi miestnymi Nomádmi? Epizóda vás prevedie cez veľké príbehy migrácií, adaptácie, ale aj vojenských konfliktov, ktoré sa odohrávali na nevšednom pozadí púšte. Nechýbajú ani praktické postrehy na zamyslenie—ako by sme sa mohli z histórie Sahary poučiť dnes?
- Visa fler
