Avsnitt
-
Rozhovor o tom, ako blízko sme k autám bez vodiča, prečo umelá inteligencia môže preberať ľudské predsudky a čo všetko musí zvládnuť vozidlo, mesto aj legislatíva, aby bola autonómna doprava bezpečná.
Host: Ing. Ivana Budinská, PhD., bývalá riaditeľka Ústavu informatiky Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Venuje sa optimalizácii zložitých systémov, znalostným technológiám, riadeniu skupín robotov a pri svojej práci sa inšpiruje aj správaním hmyzu, vtákov či rojov včiel. Podľa profilu SAV pôsobí ako samostatná vedecká pracovníčka v oblasti aplikovanej informatiky, kybernetiky a automatizácie.
V dnešnom dieli sa dozviete:
* či by si odborníčka sadla do auta bez volantu,
* ako sa môže umelá inteligencia naučiť predsudky z historických dát,
* prečo autonómne autá potrebujú nielen senzory, ale aj inteligentnú infraštruktúru,
* aký je rozdiel medzi prístupom Tesly a systémami ako Waymo,
* kde sa už dnes testuje autonómne doručovanie na Slovensku,
* prečo zlyhanie stroja vnímame citlivejšie než chybu človeka,
* či sa dá auto hacknúť a kto by niesol zodpovednosť pri nehode.
----
duelonline.sk
-
Host: Prof. Silvia Pastoreková, generálna riaditeľka Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied, jedna z najcitovanejších slovenských vedkýň a spoluobjaviteľka nádorového markera karbonickej anhydrzy 9.
Rozhovor o tom, ako slovenský vedecký objav pomohol lepšie pochopiť rakovinu, prečo nádorové bunky dokážu prežiť aj v extrémnych podmienkach a čo dnes dokáže prezradiť nádorový marker CA9.
V dnešnom dieli sa dozviete:
• ako vznikol objav CA9 a prečo sa stal dôležitým nádorovým markerom,
• prečo nádorové bunky dokážu prežiť aj v prostredí s nedostatkom kyslíka,
• ako môže jedna molekula pomôcť vedcom lepšie pochopiť agresívne časti nádoru,
• prečo sa špičková veda dá robiť aj zo Slovenska, aj keď to často znamená boj s horšími podmienkami,
• čo robí Biomedicínske centrum SAV a prečo spája výskum rakoviny, infekčných, metabolických, imunologických aj neurologických ochorení,
• prečo slovenských vedcov nebrzdí nedostatok talentu, ale byrokracia, pomalé obstarávania a zastaraná infraštruktúra,
• ako sa do života vedcov premietli útoky, výhražky a verejný tlak po analýze vakcín,
• prečo je pri vede, vakcínach a zdravotníctve kľúčová dôvera a čo sa stane, keď ju spoločnosť stratí,
• prečo veda nie je vzdialený svet laboratórií, ale niečo, čo sa veľmi rýchlo môže týkať každého z nás.
----
duelonline.sk
-
Saknas det avsnitt?
-
Rozhovor o tom, čo nám pandémia ukázala o vede, politike, dôvere a pripravenosti štátu. Prečo sa COVID na Slovensku stal tak silnou politickou témou, kde sa zlomila dôvera verejnosti a čo musíme urobiť, aby sme pri ďalšej pandémii neopakovali rovnaké chyby.
Host: RNDr. Boris Klempa, DrSc., vedúci Oddelenia ekológie vírusov Virologického ústavu Biomedicínskeho centra SAV a predseda vedeckej rady. Vo svojom výskume sa venuje najmä molekulárnej evolúcii a ekológii zoonotických vírusov.
V dnešnom dieli sa dozviete:
Prečo dôsledky pandémie cítime v spoločnosti dodnes a prečo sa z odbornej témy stala politická zbraň.
Ako sa menila komunikácia vedcov počas prvých mesiacov pandémie a prečo bolo také ťažké hovoriť jasne v situácii plnej neistoty.
Kde sa podľa vedcov zlomila dôvera verejnosti, vrátane sporu okolo celoplošného testovania.
Prečo vakcíny zásadne prispeli k ukončeniu pandémie a prečo ich princíp nie je „chémia proti prírode“, ale tréning imunitného systému.
Ako kauzy ako Sputnik či útoky na odborníkov ešte viac rozdelili spoločnosť a poškodili dôveru v inštitúcie.
Prečo ďalšia pandémia môže prísť kedykoľvek a prečo sa na ňu nedá pripraviť až v momente, keď už je neskoro.
Čo znamená pandemická pripravenosť: od diagnostiky a výskumu vírusov až po krízové plány, autoritu úradu verejného zdravotníctva a medzinárodnú spoluprácu.
Prečo je nebezpečné tváriť sa, že pandémiu zvládneme sami, bez spolupráce s Európskou úniou, WHO a vedeckými tímami.
Akú úlohu môže zohrávať Biomedicínske centrum SAV pri výskume infekčných ochorení, obezity, cukrovky, rakoviny a ďalších veľkých zdravotných tém.
----
duelonline.sk
-
Rozhovor o tom, prečo pohyb nie je len spôsob, ako „byť vo forme“, ale jeden z najúčinnejších nástrojov na ochranu mozgu, metabolizmu, svalov a kvality života v starobe.
Host: Prof. Barbara Ukropcová, lekárka, vedúca vedecká pracovníčka Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied a profesorka fyziológie na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského. Vo výskume sa venuje najmä vplyvu pohybu na metabolizmus, zdravie mozgu a prevenciu chronických ochorení.
V dnešnom dieli sa dozviete:
• Prečo pravidelný pohyb dokáže znížiť riziko Alzheimerovej choroby a prečo je pre mozog dôležitejší, než si väčšina ľudí myslí.
• Prečo nestačí len lúštiť krížovky alebo trénovať pamäť, ak telo nie je dostatočne zdatné.
• Ako cvičenie zlepšuje metabolizmus, znižuje zápal, zvyšuje citlivosť na inzulín a pomáha mozgu vytvárať nové spojenia.
• Či sa dá cukrovka druhého typu v niektorých prípadoch dostať do remisie zmenou životného štýlu.
• Koľko pohybu týždenne naozaj potrebujeme a prečo sa hovorí o 8 000 krokoch denne, 150 minútach aeróbnej aktivity a silovom tréningu.
• Prečo fyzická neaktivita globálne prispieva k miliónom úmrtí ročne, no stále ju neberieme tak vážne ako iné zdravotné riziká.
• Prečo by sa pohyb mal predpisovať podobne ako liek a prečo je dôležitá správna „dávka“ aj pravidelnosť.
• Prečo po tridsiatke začíname strácať svalovú hmotu, čo je sarkopénia a ako súvisí so starnutím, pádmi, cukrovkou aj kvalitou života.
• Prečo silový tréning nie je len pre mladých alebo športovcov, ale aj pre seniorov, kosti, rovnováhu, mozog a samostatnosť.
• Čo dnes skúma tím Barbary Ukropcovej v Biomedicínskom centre SAV a prečo sa pri cvičení v tele spúšťa celý „kokteil“ signálov, ktoré môžu zlepšovať zdravie.
----
duelonline.sk
-
Rozhovor o tom, prečo cukrovka zásadne mení každodenný život pacientov, čo dnes dokážu senzory, inzulínové pumpy a moderné technológie, a prečo vedci hľadajú cesty, ako raz liečiť cukrovku nielen kontrolovaním hladiny cukru, ale aj pomocou buniek a biomateriálov.Host: **Ing. Igor Lacík, DrSc.**, vedúci Oddelenia pre výskum biomateriálov Ústavu polymérov Slovenskej akadémie vied, ktorý sa výskumu cukrovky venuje viac ako 30 rokov.V dnešnom dieli sa dozviete:* Aký je rozdiel medzi cukrovkou 1. a 2. typu.* Prečo je pri cukrovke nebezpečný vysoký aj príliš nízky cukor.* Ako fungujú glukózové senzory, aplikácie a inzulínové pumpy.* Prečo cukrovka nie je len zdravotný, ale aj psychologický a spoločenský problém.* Čo sú pankreatické ostrovčeky a prečo sú kľúčové pri tvorbe inzulínu.* Ako môžu polyméry a hydrogély chrániť transplantované bunky pred imunitným systémom.* Prečo bunková terapia nie je jednoduchá tabletka, ale zložitá vedecká a klinická výzva.* Prečo sa popri špičkovej vede stále musíme rozprávať aj o prevencii, obezite, diagnostike a dostupnosti liečby.----duelonline.sk
-
Rozhovor o tom, prečo cukrovka patrí medzi najväčšie zdravotné výzvy súčasnosti, čo znamená žiť s ochorením, pri ktorom môže byť nebezpečný vysoký aj nízky cukor, a ako môže výskum biomateriálov a bunkových terapií meniť budúcnosť liečby diabetu.
Host: Ing. Igor Lacík, DrSc., vedúci Oddelenia pre výskum biomateriálov Ústavu polymérov Slovenskej akadémie vied, ktorý sa výskumu cukrovky venuje približne 30 rokov.
V dnešnom dieli sa dozviete:
* Prečo cukrovka nie je len „bežné“ ochorenie, ale globálny problém, ktorý sa týka stoviek miliónov ľudí.
* Aký je rozdiel medzi cukrovkou 1. a 2. typu a prečo pri jednej telo ničí bunky produkujúce inzulín, zatiaľ čo pri druhej nedokáže inzulín správne využiť.
* Prečo môže byť život s cukrovkou náročný nielen zdravotne, ale aj psychologicky a sociálne, najmä pri deťoch a ich rodinách.
* Ako fungujú senzory, inzulínové pumpy a moderné technológie na sledovanie hladiny cukru.
* Prečo vysoký cukor dlhodobo poškodzuje organizmus a môže viesť k závažným komplikáciám, ako sú problémy so zrakom, obličkami či cievami.
* Čo sú pankreatické ostrovčeky, prečo sú dôležité pri produkcii inzulínu a ako súvisia s transplantáciami pri diabete 1. typu.
* Ako môžu biomateriály pomôcť chrániť transplantované bunky pred imunitným systémom.
* Prečo bunková terapia nie je jednoduchá „tabletka na cukrovku“, ale zložitý výskum, ktorý môže v budúcnosti priniesť veľký posun pre vybraných pacientov.
* Prečo sa popri špičkovej vede stále musíme rozprávať aj o prevencii, životnom štýle, obezite a dostupnosti zdravotnej starostlivosti.
----
duelonline.sk
-
Rozhovor o tom, ako umelá inteligencia mení robotiku, prečo vojna urýchľuje vývoj autonómnych systémov, kde sa láme vzťah medzi výskumom a priemyslom a prečo sa dnes o budúcnosti robotov nerozhoduje len v laboratóriách, ale aj v politike, ekonomike a bezpečnosti.
Host: prof. ing. František Duchoň, phd., riaditeľ Ústavu robotiky a kybernetiky Fakulty elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. 
V dnešnom dieli sa dozviete:
• Prečo je robotika podľa mnohých v inflexnom bode a ako ju nástup AI mení rýchlejšie než doterajšie inžinierske prístupy.
• Prečo vojna na Ukrajine urýchlila vývoj dronov, elektronického boja a autonómnych systémov viac než mnohé civilné programy.
• Prečo má Európa silný výskum a množstvo publikácií, ale stále slabšie prenáša robotické inovácie do reálneho priemyslu.
• Ako sa líši prístup Európy a Ázie k automatizácii a prečo Čína dokázala za krátky čas dramaticky zvýšiť robotizáciu výroby.
• Kde má automatizácia skutočný zmysel a prečo nie je rozumné „zrobotizovať“ všetko len preto, že to technológia umožňuje.
• Aké otázky otvárajú autonómne systémy, keď urobia chybu, a prečo za nimi zaostáva legislatíva aj spoločenská debata.
• Prečo sú humanoidní roboti zatiaľ skôr veľkou témou konferencií než hotovým riešením pre bežnú prax.
• Kde by však roboti mohli reálne pomáhať už čoskoro, od priemyslu až po starostlivosť o starších ľudí.
----
duelonline.sk
-
Rozhovor o tom, ako vznikajú predsudky voči menšinám, prečo sa ľudia v časoch neistoty upínajú na jednoduché vysvetlenia a ako politický jazyk, sociálne siete a autoritárske nastavenie spoločnosti prehlbujú rozdelenie medzi „nami“ a „nimi“.
Host: Barbara Lášticová, riaditeľka Ústavu výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied. Vo svojom výskume sa venuje predsudkom voči menšinám, ich zmierňovaniu prostredníctvom cielených intervencií a tiež presahu psychológie do rôznych foriem politického správania.
V dnešnom dieli sa dozviete:
• Ako politický diskurz o menšinách ovplyvňuje to, ako ich vnímajú samotní občania a ako sa potom voči nim správajú.
• Prečo nenávistný jazyk nefunguje len ako „reč politikov“, ale môže legitimizovať predsudky a správanie voči Rómom, LGBT ľuďom, ľuďom z Ukrajiny či ďalším menšinám.
• Čo je paternalistický diskurz a prečo môže znieť „pomáhajúco“, aj keď v skutočnosti slúži na kontrolu a potláčanie práv.
• Prečo sa v časoch krízy, vojny, covidu či ekonomickej neistoty ľudia ľahšie prikláňajú ku konšpiračným teóriám a autoritárskym lídrom.
• Ako sociálne siete, informačné bubliny a konfirmačné skreslenie posilňujú pocit ohrozenia, frustrácie a relatívnej deprivácie.
• Prečo časť mladých ľudí odchádza zo Slovenska nielen kvôli ekonomike, ale aj kvôli rozdeľujúcej atmosfére a nepriateľstvu voči menšinám.
• Ako súvisí výchova detí, autoritárske hodnoty a poslušnosť s tým, ako neskôr premýšľame o menšinách, solidarite a ľudských právach.
• Kedy kontakt medzi skupinami naozaj pomáha zmierňovať predsudky a prečo v niektorých konfliktných prostrediach táto predstava jednoducho nestačí.
----
duelonline.sk
-
Rozhovor o tom, prečo si ľudia k chatbotom vytvárajú dôveru a vzťah, kde sa pri umelej inteligencii končí pohodlie a začína manipulácia a kto nesie zodpovednosť, keď technológia zasiahne do života viac, než by mala.
Host: Danila Vacek, filozofka umelej inteligencie z Filozofického ústavu Slovenskej akadémie vied, ktorá sa venuje etike AI, zodpovednosti inteligentných technológií a tomu, ako tieto systémy menia naše správanie, vzťahy a spoločnosť.
V dnešnom dieli sa dozviete:
• Prečo si ľudia k chatbotom vytvárajú dôveru, intimitu a niekedy aj ilúziu skutočného vzťahu.
• Prečo je komunikácia s AI taká lákavá a čo ju robí jednoduchšou než reálne medziľudské vzťahy.
• V čom je nebezpečné, keď sa z AI nástroja stane kamarát, partner alebo dôverník.
• Kto nesie zodpovednosť, keď chatbot dá zlú radu alebo človeku priamo uškodí.
• Prečo dnešná legislatíva a pravidlá zatiaľ nestíhajú tempo vývoja inteligentných technológií.
• Čo sa deje s naším súkromím, keď s AI zdieľame citlivé, osobné a intímne informácie.
• Ako AI mení dôveru v obsah na internete, čo robia deepfakes a prečo sa čoraz ťažšie rozlišuje medzi realitou a manipuláciou.
• Prečo sa podľa filozofie AI stále musíme vracať k človeku, jeho vzťahom, hodnotám a zodpovednosti, aj keď technológie pôsobia čoraz „ľudskejšie“.
----
duelonline.sk
-
Rozhovor o tom, prečo Alzheimerova choroba nevzniká zo dňa na deň, ale roky sa vyvíja potichu v pozadí, čo sa pri nej deje v mozgu a prečo nezasahuje len samotného pacienta, ale aj jeho rodinu, blízkych a napokon celú spoločnosť.
host: norbert žilka, riaditeľ Neuroimunologického ústavu Slovenskej akadémie vied, ktorý sa Alzheimerovej chorobe venuje viac ako 26 rokov a dlhodobo pracuje aj na vývoji liečby.
v dnešnom dieli sa dozviete:
• prečo je Alzheimerova choroba jednou z najväčších zdravotných výziev súčasnosti a prečo jej prípadov v najbližších rokoch výrazne pribudne,
• čo sa deje v mozgu ešte predtým, než sa objavia prvé klinické príznaky, a prečo choroba nezačína až v starobe, ale často už oveľa skôr,
• prečo Alzheimer nie je prirodzenou súčasťou starnutia a ako sa odlišuje od „bežného“ zabúdania,
• aké sú prvé prejavy ochorenia a prečo to nemusí byť len strata pamäti, ale aj zmeny správania, orientácie či osobnosti,
• prečo môže byť až približne polovica prípadov spojená s ovplyvniteľnými rizikovými faktormi a akú úlohu zohráva vzdelanie, pohyb, obezita, alkohol, fajčenie či sociálna izolácia,
• ako fungujú nové prístupy k liečbe Alzheimerovej choroby, čo dokáže imunoterapia a prečo sa dnes hovorí aj o vakcíne,
• prečo Alzheimer nikdy nepostihuje len jedného človeka a čo býva na starostlivosti o blízkeho psychicky aj prakticky najťažšie,
• prečo sa z Alzheimerovej choroby stáva nielen medicínsky, ale aj obrovský ekonomický a spoločenský problém.
----
duelonline.sk
-
Rozhovor o tom, prečo sú konšpiračné teórie také príťažlivé, čo s nami robí neistota a strach a prečo cieľom dezinformácií často nie je presvedčiť nás o jednej „pravde“, ale skôr rozbiť dôveru vo vedu, inštitúcie aj ľudí okolo nás.
Host: Doc. Mgr. Vladimíra Čavojová, PhD., vedúca organizačnej zložky Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied. Vo svojom výskume sa venuje vedeckému mysleniu, nepodloženým presvedčeniam, kognitívnym omylom a intuitívnemu usudzovaniu.
V dnešnom dieli sa dozviete:
• Čo je intuícia, kedy nám vie pomôcť a prečo sa dá rozvíjať najmä tam, kde dostávame spätnú väzbu.
• Prečo sú konšpiračné teórie psychologicky príťažlivé a čo ľuďom dávajú v čase chaosu, neistoty a strachu.
• Prečo cieľom dezinformácií často nie je len presvedčiť nás o „alternatívnej pravde“, ale najmä vyvolať pocit, že sa nedá veriť nikomu a ničomu.
• Ako konšpiračné naratívy oslabujú dôveru v štát, vedu, médiá, zdravotníctvo a demokratické inštitúcie.
• Prečo si ľudia často nesprávne identifikujú príčiny svojich problémov a potom bojujú proti chiméram namiesto reality.
• Prečo nestačí ľudí zasypať faktami a čo je dôležitejšie, ak sa chceme rozprávať s niekým, kto verí konšpiráciám.
• Čo znamená intelektuálna skromnosť a prečo je dôležité pripustiť, že ani naše vlastné presvedčenia nemusia byť vždy správne.
• Ako viesť rozhovor bez nátlaku, hľadať spoločné hodnoty a znižovať napätie namiesto toho, aby sme druhého človeka ešte viac zatlačili do obrany.
----
duelonline.sk
-
Rozhovor o tom, prečo je dnes čoraz ťažšie udržať spoločnú realitu, ako sociálne siete a algoritmy menia naše vnímanie pravdy a prečo veda zostáva jedným z mála nástrojov, ktoré nám pomáhajú orientovať sa v zložitom svete.
Host: Docent Samuel Kováčik, teoretický fyzik z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, popularizátor vedy a zakladateľ projektu Vedátor. Vo svojej vedeckej práci sa venuje mikroskopickým čiernym dieram a kvantovej štruktúre priestoru.
V dnešnom dieli sa dozviete:
• Ako vznikol projekt Vedátor a prečo je popularizácia vedy na sociálnych sieťach dôležitá práve v čase informačného chaosu.
• Prečo sa verejná diskusia tak ľahko láme pod tlakom algoritmov, komentárov a publika, ktoré chce počuť najmä to, čo už verí.
• Čo robí s ľuďmi pocit neistoty, prečo sú náchylnejší veriť jednoduchým vysvetleniam a ako sa rodí alternatívna verzia reality.
• Prečo vedecký konsenzus neznamená slepú zhodu, ale dlhý proces overovania, spochybňovania a postupného zbierania dôkazov.
• Ako sa menilo naše chápanie čiernych dier a prečo dnes vieme oveľa istejšie povedať, že nejde len o matematický výmysel.
• Čo sú mikroskopické čierne diery, ako súvisia s kvantovou štruktúrou časopriestoru a prečo by mohli súvisieť aj s tmavou hmotou.
• Prečo je veda viac než len metóda pokus omyl a ako dokáže z rovníc predpovedať javy, ktoré sa neskôr potvrdia pozorovaním.
• Či môže byť veda pevným bodom v dobe, keď sa ľudia strácajú v zložitosti sveta, emóciách a informačnom pretlaku.
----
duelonline.sk
-
Rozhovor o tom, prečo ruskú inváziu na Ukrajinu nemožno nazývať „špeciálnou operáciou“, ako sa podobné konflikty porovnávajú s vojnami 20. storočia a čo v skutočnosti rozhoduje o tom, či sa vojna rýchlo skončí alebo sa zmení na dlhé vyčerpávanie.
Host: Docent Pavol Štajner, archeológ, vysokoškolský pedagóg a vedecký pracovník z Katedry archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, ktorý sa venuje aj historickému a archeologickému výskumu bojov druhej svetovej vojny.
V dnešnom dieli sa dozviete:
• Čo historicky znamená „špeciálna operácia“ a prečo sa ruská invázia na Ukrajinu nedá týmto pojmom seriózne opísať.
• Aké paralely a rozdiely vidíme medzi rusko-ukrajinským konfliktom a vojnami 20. storočia, vrátane druhej svetovej vojny.
• Prečo zlyhávajú plány na rýchle víťazstvo a ako sa z „bleskovej“ predstavy stáva dlhá opotrebovacia vojna.
• Akú úlohu vo vojne zohrávajú logistika, velenie, technická prevaha, priemyselné zázemie a morálka obyvateľstva.
• Prečo propaganda a politické zámienky sprevádzajú vojny naprieč dejinami a ako sa opakujú podobné vzorce ospravedlňovania agresie.
• Či sa vojny „vyvíjajú rovnako“ a kde sa historické skúsenosti dajú použiť opatrne bez lacných analógií.
• Prečo sa front niekedy zasekne na mesiace či roky a aké historické príklady nám to pomáhajú pochopiť.
• Prečo oslobodzovanie Slovenska počas druhej svetovej vojny trvalo tak dlho a čo o bojoch na našom území hovoria archívy a archeologický výskum bojísk.
• Ako archeológia moderných konfliktov pomáha dopĺňať „suché“ historické fakty o konkrétne dáta z terénu.
----
duelonline.sk
-
Rozhovor o tom, prečo „eko“ obal ešte neznamená eko riešenie, ako sa v plastoch (a bioplastoch) orientovať bez sebaklamu a čo je v praxi lepšie: recyklovať, kompostovať, alebo radšej vôbec nevyrábať zbytočný odpad.
Host: Pavel Alexy (prof. Ing., PhD.), vedúci oddelenia plastov, kaučuku a vlákien na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenská technická univerzita v Bratislave, ktorý sa dlhodobo venuje vývoju biodegradovateľných plastov a bioplastov. 
V dnešnom dieli sa dozviete:
• Čo presne znamená „bioplast“ a prečo „bio“ môže znamenať len pôvod suroviny, nie rozložiteľnosť v prírode. 
• Aký je rozdiel medzi priemyselne kompostovateľným a „home“ kompostovateľným materiálom a prečo na podmienkach záleží viac než na nálepke. 
• Prečo sa niektoré „rozložiteľné“ plasty len rozpadajú na menšie plastové kúsky, namiesto toho, aby sa skutočne biodegradovali.
• Prečo recyklácia nie je magické riešenie, kde sú jej limity a prečo sa časť odpadu aj tak končí ako energetické zhodnotenie.
• Prečo môže papierový obal vyzerať lepšie na pohľad, ale po započítaní výroby a dopravy nemusí vyhrať nad plastom (na príklade obalov na vajíčka).
• Odkiaľ prichádzajú mikroplasty a prečo to zďaleka nie je len téma slamiek, ale aj textilu, dopravy a priemyslu.
• Prečo sa „najlepšie predáva nádej“ a ako sa z ekologických tém ľahko stane boj slogánov namiesto riešení.
----
duelonline.sk
-
Epizóda o tom, ako sa dajú čísla o COVIDe ohýbať do strašidelných titulkov, prečo ľudia veria „šokujúcim“ grafom bez kontextu a ako pandémia zasiahla aj duševné zdravie.Host: Alexandra Bražinová (prof. MUDr., PhD., MPH), profesorka na Lekárskej fakulte UK (Univerzita Komenského v Bratislave), prednostka Ústav epidemiológie LF UK. Vo výskume sa venuje epidemiológii infekčných aj neprenosných ochorení a dlhodobo prepája dáta s tým, ako ich ľudia v realite prežívajú. V dnešnom dieli sa dozviete: • Prečo tvrdenia typu „Zomierali najmä očkovaní“ môžu znieť presvedčivo, aj keď bez kontextu klamú (a aké otázky treba položiť, kým niečo z dát vyvodíte). • Ako správne čítať štatistiky: Percentá vs. absolútne počty, vek, rizikové skupiny a prečo „najviac“ nie je to isté ako „najrizikovejšie“. • Prečo sa z pandémie stala aj kríza dôvery a ako sa dá dôvera rozbiť rýchlejšie, než sa dá znovu postaviť. • Čo je epidemiológia duševného zdravia: Ako sa v populácii meria úzkosť a depresívne príznaky a prečo to nie je len „pocit z internetu“. • Prečo je príbeh Johna Snowa a pumpy na Broad Street stále učebnicový príklad toho, ako epidemiológia hľadá príčiny a súvislosti. • Čo si z toho odniesť prakticky: Ako sa nenechať opiť „grafom“, keď nabudúce príde ďalšia vlna paniky alebo manipulácie.——duelonline.sk
-
Rozhovor o tom, ako sa Čína za pár desaťročí zmenila na technologickú veľmoc, čo stojí za jej raketovým rastom a čo sa z toho dá (aj nedá) preniesť do Európy a na Slovensko.
Hosť: Pavol Šajgalík, ktorý chodil do Číny na konferencie a dlhodobo sledoval jej premenu od 90. rokov až po dnešné „AI mestá“.
V dnešnom dieli sa dozviete:
• Ako vyzeral Šanghaj v roku 1994 a čo znamená vidieť jeho zmenu po troch dekádach.
• Čo je Foshan, kde leží a prečo sa o ňom hovorí ako o technologickom centre zameranom na AI a robotiku.
• Ako mohli mestá ako Shenzhen vyrásť z malej „dediny“ na gigantické metropoly a čo to hovorí o čínskej stratégii rozvoja.
• Prečo Čína tlačila na aplikovaný výskum, čo sú „Key State Laboratories“ a prečo museli projekty končiť reálnym produktom.
• Ako fungovali programy na získavanie talentov zo sveta a čínskej diaspóry a prečo to bol prelom pre univerzity a výskum.
• Ako sa v Číne prepája štát, univerzity, výskum a priemysel, vrátane gigantov a start-upov.
• Čo si z čínskeho prístupu môžeme vziať ako inšpiráciu, a kde sú hranice toho, čo sa u nás jednoducho okopírovať nedá.
-
Rozhovor o tom, prečo sa Slovensko rozdeľuje na tábory, prečo rastie pocit zhoršovania života aj v rokoch, keď štatistiky hovoria opak, a prečo mladí ľudia odchádzajú (a nie vždy sa vracajú).
Host: MILOSLAV BAHNA, riaditeľ Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied. Vo svojom výskume sa dlhodobo venuje migrácii zo Slovenska po vstupe do EÚ, odchodu mladých ľudí a migrácii na Slovensko.
V dnešnom dieli sa dozviete:
Prečo odborníci čítajú dnešný „chaos“ vo svete ako logiku veľmocenského súperenia v multipolárnom svete.
Prečo je motorom polarizácie politika, ako sa „vyprázdňuje stred“ a prečo tým mizne schopnosť kompromisu.
Prečo radikálne výroky fungujú lepšie než dohody a ako to tlačí ľudí na jednu alebo druhú stranu.
Ako sa z pandémie stala politická téma a prečo sa tým oslabila dôvera v očkovanie aj všeobecne, nielen pri covide.
Kto zo Slovenska najčastejšie odchádza, kam najviac smeruje štúdium (a prečo práve Česko) a čo hovoria dáta o návratoch po škole.
Prečo sa popri odchode Slovákov čoraz viac rieši aj migrácia na Slovensko, vrátane rastúceho počtu študentov z Ukrajiny.
Čo znamená „chudoba pracujúcich“ a prečo ľudia očakávajú, že keď pracujú, musia byť každý rok bohatší.
Ako do pocitu nespravodlivosti vstupujú mzdy, odvody, inflácia, nerovnosti a efekt minimálnej mzdy na platové rozdiely a motiváciu ľudí.
-
Výlet do CERN-u a do útrob LHC: ako vyzerá výskum najmenších častíc, čo sa dá zo zrážok vyčítať o ranom vesmíre a prečo má táto „čistá veda“ dopad aj na technológie, ktoré používame každý deň.Host: Peter Chochula, časticový fyzik v CERN-e (od roku 1997). Od roku 2012 je zástupcom koordinátora pre riadiaci systém detektora ALICE a zároveň zastáva diplomatickú funkciu ako šéf vzťahov s členskými krajinami CERN.V dnešnom dieli sa dozviete:- Čo je CERN a prečo vznikol ako európsky projekt špičkovej vedy a spolupráce.- Ako funguje LHC a čo presne znamená „zrážka častíc“ v praxi.- Prečo sa pri niektorých experimentoch hovorí o podmienkach podobných tým krátko po Veľkom tresku.- Čo je experiment ALICE, na čo slúži a prečo sú riadiace systémy a infraštruktúra rovnako dôležité ako samotná fyzika.- Čo znamenal objav Higgsovho bozónu a prečo veľké objavy trvajú roky až desaťročia.- Aké „vedľajšie efekty“ prináša CERN svetu, vrátane World Wide Webu, a prečo sa z fundamentálneho výskumu rodia praktické technológie.- Prečo sa v CERN-e riešia aj témy bezpečnosti, geopolitiky a vzťahov medzi krajinami, nielen rovnice a detektory.--duelonline.sk
-
Vianoce, koláče, darčeky, rodinné stretnutia, nostalgia a pocit, že by sme mali byť šťastní na povel. Vianočný špeciál Šamanov o vede sa pozerá na sviatky očami fyziky, chémie, psychológie aj osobných príbehov.
Moderujú Pavol Šajgalík a Gregor Mareš.
V dnešnom dieli sa dozviete:
Prečo vôňa pečených koláčov a vianočného jedla tak spoľahlivo spúšťa pocit pohody a domova.
Čo je Maillardova reakcia v kuchyni, ako súvisí so zhnednutou kôrkou na pečive a prečo vďaka nej chutia sviatočné jedlá „správne“.
Prečo sú pre niekoho Vianoce najkrajšie obdobie roka a pre iných zdroj stresu, úzkosti a osamelosti.
Ako sa menili Vianoce naprieč generáciami, čo pre nás znamenajú rodinné rituály a čo spraví rozdelenie rodín s vianočnými spomienkami.
Ako funguje vianočný stres z darčekov a peňazí, prečo dávanie darov často prináša väčšiu radosť než ich dostávanie a kde si nastaviť zdravé limity.
Akú úlohu hrá nostalgia, prečo pri sviatkoch tak silno vystupuje a ako nám môže pomôcť zvládať aj ťažšie obdobia v živote.
-
Rozhovor o tom, ako umelá inteligencia preniká do všetkých oblastí života, prečo ju nevieme „vypnúť“ na hranici obrazovky a čo s tým môžeme urobiť my, školy, firmy aj politici.
Host: Profesorka Mária Bieliková, slovenská informatička, pedagogička a riaditeľka Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií (KInIT), ktorá sa dlhodobo venuje umelej inteligencii, odporúčacím systémom a dopadom technológií na spoločnosť.
V dnešnom dieli sa dozviete:
- Prečo je táto vlna AI iná než všetky predchádzajúce technológie a ako zasahuje priamo do toho, ako rozmýšľame, komunikujeme a prijímame informácie,
- Čo robí Kempelenov inštitút inteligentných technológií, prečo vznikol ako nezávislý výskumný a vzdelávací inštitút a ako spolupracuje so slovenskými firmami,
- Ako fungujú algoritmy na sociálnych sieťach, prečo nás zatvárajú do bublín a čo znamená, že KInIT pracuje na platforme na auditovanie sociálnych sietí s cieľom chrániť demokraciu,
- Čo sa skrýva za reguláciami typu „zákon o digitálnych službách“, ako sa na umelú inteligenciu pozerá Európska únia a kde sú limity toho, čo dokáže politika v oblasti technológií,
- Prečo nestačí len zakazovať alebo prikazovať ChatGPT v školách, ale potrebujeme učiť deti aj dospelých rozumieť algoritmom, dátam a manipulácii,
- Ako môžu rodičia, učitelia a mladí ľudia prakticky pracovať s AI tak, aby ju využívali ako nástroj, nie ako niečo, čo im potichu kradne pozornosť a sebavedomie,
- Aké zručnosti budú dôležité pre generáciu, ktorá vyrastá s TikTokom, personalizovanými feedmi a generatívnou AI a prečo sa oplatí kombinovať technické aj humanitné myslenie.
- Visa fler
