Avsnitt
-
„V Slaviansku sme postavili humanitárne centrum. Z recesie sme ho nazvali Slovenské a žiadne iné. Chceli sme sa postaviť tomu „slovenskému“, ktoré presadzuje ministerka Šimkovičová. Ako Slováci sa nechceme nechať zahanbiť, že budeme vyzerať ako kolaboranti. Ako niekto, kto zastavuje humanitárnu pomoc, kto prestáva pomáhať Ukrajine. Ako jednoduchí ľudia z Oravy či z východného Slovenska sme sa rozhodli vybudovať toto humanitárne centrum“, tvrdí študent práva Marek Janiga, ktorého svojho času kritizoval premiér Robert Fico.
Ak je doma aj v nevyberanom slovníku jedného premiéra, za hranicami sedí za jedným stolom s prezidentom a preberá si cenu za líderstvo. Ak si na ňom Robert Fico všimol tak mladícke vyrážky, Petr Pavel svojou prítomnosťou ocenil jeho inšpiratívnosť, úspech a pozitívny vplyv na spoločnosť. Všetko hodnoty, ktoré podčiarkuje ocenenie, ktoré nesie pomenovanie po ďalšej výraznej osobnosti svetovej diplomacie Madeleine Albrigtovej a odovzdáva ho pražská pobočka amerického Aspenovho inštitútu.
Mareka Janigu si všimla ako humanitárneho pracovníka a študentského senátora Univerzity Komenského, ktorý na pomoc Ukrajincom napadnutých Putinom založil mimovládku United for Help.
Príbeh líderstva a odvahy, ktorý si podľa Aspen inštitútu zaslúži uznanie, zvlášť v týchto náročných časoch.
Práve tento Marek Janiga nám bude robiť spoločnosť v dnešnom podcaste.
„Podarilo sa spojiť ľudí naprieč vierovyznaniami, názormi, pravica, ľavica, liberáli, progresívci, konzervatívci...Spájajúcim prvkom bola pomoc druhým. Začalo sa to formovať po tom, ako Rusi vyhodili do vzduchu v Chersone priehradu“, hovorí študent a humanitárny pracovník Janiga.
Na Ukrajine udržiava a zo zbierok podporuje dva projekty. V Chersone a v Slaviansku. Prvý predstavuje upravené podpivničené priestory miestneho chrámu, v ktorých je päťdesiatka lôžok. V Slaviansku zas humanitárne centrum.
Už nie bratia, ale kolaboranti – kvôli Ficovi
Pri svoje ostatnej ceste na Ukrajinu, z ktorej sa vrátil len v piatok, počúval medzi Ukrajincami aj zmienky o krokoch premiéra Roberta Fica a jeho ľudí smerom k Putinovi, k prezidentovi Zelenskému, či vyhrážky zastavenia štátnej humanitárnej pomoci a vetovania pomoci EÚ.
„Každý vedel, že je tam nejaký Fico, tým, že rozdúchal konflikt s prezidentom Zelenským. Dokonca vedeli také detaily, že bol niekde vo Vietname, v zlatej vani. Veľmi nepríjemne sa mi to počúvalo“, hovorí.
Ešte nepríjemnejší však bol pre Janigu fakt, ako sa na Ukrajine vyvinul pohľad na Slovensko. „Predtým nás vnímali ako jedných z najbližších spojencov, ako skutočných bratov. Teraz sa na nás pozerajú ako na semikolaborantov, ako na tých, čo sa stretávajú s Putinom, legitimizujú názory Ruskej federácie“, ilustruje Marek Janiga.
Keď slovo biskupov zostáva prázdnym
Študentovi práva, ktorý je aktívnym kresťanom, chýba v tejto situácii aj jasné stanovisko biskupov. „Cirkev potrebuje zaujať jasný postoj“, hovorí. Nedávne stanovisko katolíckych biskupov označil za „nič nehovoriace prázdne gesto“.
Reaguje pritom na list biskupov, v ktorom apelujú na vládne strany, opozíciu, kultúrnu obec a dokonca i na médiá, aby „kompetentne, spravodlivo, zodpovedne a v duchu služby celej spoločnosti pristupovali k svojim vyjadreniam i rozhodnutiam a nezohľadňovali vlastný prospech a záujmy pred verejným dobrom“.
„Myslím si, že aj podľa biblického: buďte horúci, alebo buďte studení. Keď ste vlažní, je to akoby nič“, hovorí.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Komunistický normalizátor alebo absolutistický monarcha, tak kto nám tu dnes vlastne vládne? Pýta sa poslanec KDH a osobnosť disentu František Mikloško. Podľa neho Robert Fico zapadá do oboch kategórií - správa sa ako panovník, ktorý si myslí, že mu Slovensko patrí a zároveň funguje ako totalitný komunista, ktorý si November 89 - jeho hodnoty a vzopätie občianskej spoločnosti, doteraz vôbec nevšimol. A aká je dnes úloha nás občanov?
"Premiér sa dostáva do pozície monarchu - nad parlamentom i nad nami, občanmi. To dokazuje, že sa stal sebastredným človekom, ktorý si myslí, že iba on je povolaný aby tu vládol . On si asi naozaj doteraz November 89 nevšimol a nevšíma," tvrdí tvár protikomunistických zápasov v ére spred novembra 1989 František Mikoško.
Slovensko sa čoraz viac stáva akýmsi rozpadajúcim a kolabujúcim štátom. Po znefunkčnení katasta prišiel heckerský útok aj na zdravotnú poisťovňu, školy čelia opakovaným vlnám bombových vyhrážok a radikalizmus mládeže - bez dostatočnej odbornej pomoci a seriózneho záujmu štátu, opäť smrteľne udrel - tentoraz na východe krajiny. Presne v tej časti krajiny, kde nie tak dávno ubila polícia človeka bez domova prakticky na smrť.
Stav školstva, zdravotníctva, ale i kritickej infraštruktúry stále viac upadá, počet ľudí ohrozených chudobou sa šplhá k miliónu a do toho prichádza vláda s konsolidačným balíčkom zvyšujúcim dane i berúcim príspevky na deti. Namiesto riešenia všetkých týchto reálnych problémov však premié parlamentnú schôdzu o svojom odvolávaní nechal utajiť a prichádza so správou SIS o akomsi protištátnom prevrate s ktorou mobilizuje verejnosť voči legitímnym občianskym protestom.
"V tejto chvíli by boli predčasné voľby vabankom pre oba tábory. Môže sa to zvrtnúť na pár percentách. Ako Fico, tak i opozícia si dnes nemôžu byť istí, že postavia vládu," tvrdí poslanec Kresťanských demokratov.
Hrozí Slovensku protištátny prevrat a kto má prsty v tomto puči? Prečo premiér označuje občianske protesty za "Majdan", čoho sa Robert Fico vlastne bojí a pred čím uteká? Vraciame sa späť do čias Husákovskej normalizácie alebo je toto celé len akousi prípravou na predčasné voľby? Ktorým smerom sa vyberie KDH a aká je dnes dejinná úloha elít ale i nás - občanov?
"Ja som optimista, musíme to len vydržať. Dnes je kľúčové to, aby sa tu našla skupina ľudí - alebo tomu hovorme elita, ktorá budú v prvej línií zápasu o demokraciu a jej hodnoty. Proste, aby sme nerezignovali. Toto je dnes kľúčová úloha dnešných elít, aby nerezignovali. Ak chceme byť demokratickou spoločnosťou - a nebudeme mať takúto elitu, ktorá nás bude viesť, tak potom na to nemáme nárok," hovorí pre Aktuality Mikloško a dodáva: Toto je doba nielen výziev pre krajinu, ale zároveň aj doba na zrenie ľudí v nej. Každý sa musí rozhodnúť sám za seba a prebrať zodpovednosť.
Témy pre poslanca KDH a veterána protikomunistického disentu Františka Mikloška. Počúvate ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
Saknas det avsnitt?
-
Premiér Robert Fico po bezpečnostnej rade zopakoval slová, že Slovensku hrozí prevrat. Hovorí, že na Slovensku je „skupina expertov“ zo zahraničia, ktorá chystá povalenie vlády. Premier sa opiera o utajenú sprúvu - informacie SIS vychádzajú z listín aj informačno-technických prostriedkov. Téma pre Ľubu Lesnú - známu bývalú investigatívnu novinárku z éry mečiarizmu. V minulosti bola poradkyňou premiérky Ivety Radičovej a dnes je externou asistentkou Jána Horeckého (KDH).
Podľa Lesnej by mala byť správa SIS zverejnená, aby verejnosť vedela, o čom premiér diskutuje. „Nech ma presvedčia, že tam existujú hrozby. A aj preto, aby si zachovali tvár a my sme pochopili, že konajú správne. Už len kvôli tomu by ju mali odtajniť," konštatuje v podcaste. Za problematické tiež považuje, že Bezpečnostná rada štátu sa nezaoberala organizáciou Brat za brata, ktorá podľa nej predstavuje reálne bezpečnostné riziko. Nedávno o nej informoval Denník N.
V minulosti pracovala na kauze únosu Michala Kováča mladšieho. V podcaste približuje svoje skúsenosti so sledovaním „Možno mám takú povahu, že som si z toho veľa nerobila. Povedala som si, že si zastrašovaním nenechám pokaziť svoj život. Nech si ma sledujú, nech zistia, že každý deň chodím so psami na prechádzku."
V rozhovore aj spomína vládu Vladimíra Mečiara. Vidí isté paralely medzi súčasnou situáciou a obdobím mečiarizmu. No poukazuje aj na jeden rozidel - dnes je Slovensko členom EÚ a NATO, čo podľa nej poskytuje určitú ochranu demokratických princípov. „Myslím si, že aj preto sa nevyhlásil mimoriadny stav. Museli by vysvetliť členským štátom Európskej únie, čo sa na Slovensku deje, ale donekonečna sa na to nedá spoliehať."
Moderuje Denisa Hopková.
-
„Bojím sa toho, že zabúdame. K moci sa vrátili ľudia, o ktorých vypovedala Kočnerova knižnica“, hovorí Tomáš Madleňák z Investigatívneho centra Jána Kuciaka. „Priamo tí, o ktorých jej terabajty dát niečo hovorili, trestné kódexy priamo písali, podľa toho, čo zistili novinári. Myslím si, že dlžíme Jánovi a Martine, aby sme nezabudli“, dopĺňa. Aj preto o Kočnerovej knižnici píše knihu.
Ponárať sa do bahna, ktoré vyplavovala, nebolo vždy príjemné. Napriek tomu mimoriadne dôležité. Odhalila pravdu o krajine, v ktorej sme žili.
Kočnerova knižnica.
A hoci vo svojom byte Marián Kočner prakticky žiadnu klasickú nemal – ak nepočítame celé krabice a fascikle dokumentov a plné skrinky zbraní – Slovensku poskytol inú Knižnicu. Akú? Pozrieme sa na ňu s jej knihovníkom – Tomášom Madleňákom z Investigatívneho centra Jána Kuciaka. Pod jeho prstami sa rodí kniha o jej tajomstvách. A hovorí pri nej ako o „dlžobe“ Jánovi Kuciakovi a jeho Martinke, lebo tá pravda o krajine bola odhalená len v dôsledku ich smrti. O necelý mesiac si pripomenieme už jej siedme výročie.
Pomôže ďalšie odhaľovanie zákutí tajomstiev Kočnerovej knižnice aj odhaleniu pravdy o krajine v ktorej žijeme dnes?
„Pre nás bola (Janova a Martinkina vražda), ako by nás niekto oblial studenou a zároveň vriacou vodou. Leby vnímali sme to, že táto krajina je absolútne skorumpovaná, no neboli sme pripravení na to, že jedného z nás boli tí mocní schopní zabiť“, hovorí o svojom rozpoložení v čase po vražde novinára a jeho snúbenice.
„Kočnerova knižnica nie je oficiálny názov. Pôvodne sa to volalo Projekt 70. Šlo totiž o sedemdesiat terabajtov dát. A čo obsahovali tieto terabajty dát? Všetko, čo sa policajtom podarilo zozbierať do konca roka 2019 v prípade vyšetrovania vraždy Jána Kuciaka a jeho Martiny. Nešlo len o dokumenty a fotografie, videá z toho, ako vylamovali dvere Andruskovi, Zsuzsovej či Kočnerovi pri domových prehliadkach, ale aj všetko, čo pri nich našli“, vysvetľuje Madleňák.
Ak takéto veľké penzum informácií zhromaždila polícia a orgány činné v trestnom konaní, je logické pýtať sa, ako je možné, že opustili prostredie, kde vznikli. A kto ich z prostredia vyšetrovania prípadu vyniesol.
Tomáš Madleňák hovorí len o „zdroji“, ktorý tých 70 terabajtov dát priniesol českej investigatívnej novinárke Pavle Holcovej. „Ten zdroj to chcel odovzdať niekomu, komu môže veriť. A Pavle vedel, že naozaj s Jánom Kuciakom spolupracovala. Že to nie je len tak niekto, že má aj kontakty na medzinárodné novinárskej organizácie.“ Podľa Madleňáka to bolo dôležité v kontexte blížiacich sa volieb v roku 2020.
„Bola reálna obava, že sa Robert Fico opäť vráti k moci. Ten zdroj sa podľa Pavly obával, že keby sa Fico vrátil, všetky tie dáta by sa mohli – ako to na Slovensku býva – vypariť. Ten zdroj chcel, aby veci dotiahli do konca, že to dlžíme Jánovi a Martine“, vysvetľuje Madleňák.
„Medzi tým aj veľké množstvo kompromateriálu na dôležitých a mocných v štáte, ktorý si odkladal Marian Kočner“, pokračuje investigatívny reportér. „To je to bahno, čo sa z Kočnerovej knižnice potom vyplavovalo“, konštatuje.
„Je našou úlohou naďalej upozorňovať na to, aký hlboko skorumpovaný systém uneseného štátu vytvorili. Máme o tom jednoznačné dôkazy a Kočnerova knižnica o tom vypovedá“, hovorí Tomáš Madleňák.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Samozrejme, že úcta k funkcií je namieste, ale ak ju vykonáva niekto, kto si tú úctu nezaslúži, tak je veľmi správne, aby sa občania, ktorým to prekáža, ozvali. Tvrdí spoluautor verejného listu premiérovi psychiater Jozef Hašto. Úcta k funkcií sa nedá vynútiť, pripomína.
"Vaše politické správanie sa vyznačuje čoraz väčšou mierou mocensko-autoritatívneho štýlu, manipuláciou s faktami, klamaním, zhadzovaním a útokmi na politických oponentov, žurnalistov i bežných občanov, ktorí prejavia nesúhlas s Vašou politikou. Neštítite sa útokov na rodiny predstaviteľov opozície, ako to bolo v prípade Šimečkovcov.
Vaše politické správanie a proklamované postoje polarizujú spoločnosť a ovplyvňujú v nej emočnú atmosféru. Vedú k frustrácii a nespokojnosti veľkej časti obyvateľov Slovenska. Čoraz viac ľudí uvažuje o odchode z krajiny, nielen z pracovných či študijných, ale aj z osobných dôvodov. Nechcú žiť v krajine, kde sa štátna politika vyznačuje takou mierou pohŕdania, výsmechu a útočnosti.
To je úryvok z otvoreného listu, ktorým sa na predsedu vlády Roberta Fica obrátili renomovaní odborníci v oblasti duševného zdravia profesori Anton Heretik a Jozef Hašto. Pod túto verejnú výzvu, v ktorej autori na záver apelujú i na schopnosť premiérovej sebareflexie a možnosti korekcie jeho politického správania - a to vrátane zváženia odchodu Roberta Fica z vrcholovej politiky, sa dotaraz podpísalo viac ako 500 slovenských psychiatrov a psychológov.
"Mám dojem, že u premiéra akoby u neho chýbalo presvedčenie o správnosti hodnôt liberálnej demokracie. O demokracií má predstavu, že ten, kto vyhral voľby, mohol všetko a teda má právo aj valcovať tú časť obyvateľstva, ktorá ho nevolila. No v jeho pozícií premiéra má veľkú zodpovednosť voči všetký obyvateľom, ktorí žijú v tejto krajine," hovorí profesor Hašto.
Premiér Fico list označil za politický apel, považuje ho za: "hrubé zneužitie profesionálneho poslania autorov na politické ciele" a chce o ňom informovať medzinárodné profesijné združenia a organizácie.
"Čo zostáva človeku než rešpektovať, že niekto má nejaký názor. Takisto, ako my v našej profesií musíme rešpektovať, že niekto má bludné predstavy alebo halucinácie. T však neznamená, že sa s tým nektriticky stotožním a že s tým budem súhlasiť," reaguje Jozef Hašto a dodáva:
"Dôležitou súčasťou spoločnosti sú aj občianske aktivity a keď je dostatok občanov, ktorí sa dokážu asertívne a kriticky vyjadrovať k veciam, ktoré idú za hranu a ktoré zhoršujú fungovanie spoločnosti, tak ich hlas je dôležitý a to ako na individuálnej, tak i na skupinovej úrovni."
Počúvate Ráno Nahlas, tentoraz o liste psychiatrov slovenskému premiérovi, jeho reakcií, ale aj o mentálnom zdraví celej našej krajiny. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
Veľká časť spoločnosti bude vidieť na vlastnej peňaženke, že sa im darí horšie. Dôsledky konsolidácie tak Robert Fico pocíti aj politicky a preto určite zvažuje i možnosť predčasných volieb ako úniku pred následkami konsolidačného balíčka. Tvrdí to exminister práce, sociálnych vecí a rodiny Jozef Mihál. A dokedy bude udržateľná dnešná rozšafná penzijná politika?
Je síce ešte len 21. januára, no prvé dôsledky vládneho konsolidačného balíčka už väčšina z nás cíti prakticky na každom kroku. Vládny balíček za takmer tri miliardy nám zvýšil sadzbu DPH na väčšinu tovarov i služieb, transakčná daň zasa ukrojí podnikateľom no a o krátky čas zaregistrujú mnohé rodiny i okresanie daňových bonusov na deti. Najväčšou obeťou vládnej podoby ozdravovania verejných financií sa pritom stali matky samoživiteľky, naopak za pomyselných víťazov by sa dali označiť živnostníci, ale i penzisti. Rozšafne nastavený penzijný systém totiž povedie k rekordne veľkej sekere v Sociálnej poisťovni. To, čo teda vláda uťahovaním našich opaskov na jednej strane získa, to na strane druhej prakticky okamžite minie na dôchodky. No a doslova za rohom nás čaká už ďalšie kolo ozdravovania verejných financií.
"V štátnom rozpočte je ešte stále obrovská sekera a určite musí prísť ďalší konsolidačný balíček a môže byť z pohľadu ľudí ešte horší. Zrejme sa už pristúpi aj k zvýšeniu sadzieb dane z príjmu a budú sa asi rušiť i nejaké daňové úľavy, tvrdí exminister Mihál. Obeťou sa podľa neho môže stať aj druhý penzijný pilier kde vláda môže opäť siahnuť k zásadnému zníženiu odvodov.
Počúvate Ráno Nahlas, tentoraz o vládnej podobe konsolidácie verejných financií. S exministrom práce sociálnych vecí a rodiny Jozefom Mihálom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
„Dnes počúvame a hovoríme o ceste Roberta Fica a jeho poslancov do Moskvy viac, ako o ekonomických dopadoch konsolidácie“, hovorí Miroslav Wlachovský, bývalý šéf diplomacie. „Cena za to je však nesmierne vysoká, pretože tak ako Robert Fico poškodil renomé krajiny, to je nevídané“, dopĺňa.
V Moskve najprv Robert Fico, potom Andrej Danko a Tibor Gašpar. Po návrate hovoria najprv len o plyne a mieri, v druhej vlne však už aj o „otváraní dvierok“ pre možný výstup krajiny z Európskej únie a Nato.
„Chápem, že sa mu koalícia rozpadá. Chápem, že im to nefunguje. A chápem aj to, že za rok a pol vládnutia až tak veľa toho nedosiahli okrem toho, že si zabezpečili beztrestnosť“, hovorí Wlachovský.
„Konsolidačný balíček, ktorý nás gniavi, nemá žiaden rastový potenciál. Je to len výberňa peňazí, ktorá nedáva šancu slovenským podnikateľom ani ekonomike k reštartu. Spomedzi susedov sme na tom asi najhoršie. Toto sú veci, ktoré by nás mali znepokojovať. A Robert Fico a spol namiesto sceľovania spoločnosti ešte prikladajú pod kotol“, vysvetľuje.
Je to podľa neho dokonalé odklonenie verejnej debaty smerom, ktorá vládnej koalícii vyhovuje. „Dnes počúvame a hovoríme o ceste Roberta Fica a jeho poslancov do Moskvy, než o ekonomických dopadoch konsolidácie“, hovorí. „Cena za to je však nesmierne vysoká, pretože tak ako Robert Fico poškodil renomé krajiny, to je nevídané“, dopĺňa Wlachovský.
Hlavnom témou podcastu je však inaugurácia Donald Trumpa. Do úradu sa vráti už v horizonte hodín. Ako 47. prezident Spojených štátov.
Kandidát Republikánov v Bielom dome vystrieda Demokrata Joea Bidena. Takmer 83-ročného odchádzajúceho prvého muža Ameriky nahrádza 79-ročný developer, niekdajší vlastník značky Miss Universe, ale i mediálny producent a moderátor televíznej šou, ktorý už raz Američanov presvedčil a bol aj 45. prezidentom Spojených štátov.
Vtedy sľuboval migráciu vyriešiť vysokým plotom a covid skôr zľahčoval, Spojené štáty dokonca vyviedol z Medzinárodnej zdravotníckej organizácie. Teraz hovorí o bleskovom vyriešení Putinovej agresie, o colnej vojne s Čínou, o anektovaní Kanady či zaujatí Grónska… A o opravovaní Ameriky.
Čo čaká svet – a nás v ňom s Donaldom Trumpom ako novým prvým mužom Spojených štátov?
„Môžeme sa obávať hrozby dvíhania ciel. Európska únia patrí medzi hlavných ekonomických partnerov Spojených štátov, čo môžu narušiť clá a môže sa začať obchodná vojna. Špeciálne my na Slovensku s našou produkciou áut z toho profitovať nebudeme, práve naopak“, tvrdí Wlachovský.
Budeme hľadať aj odpoveď na otázku, ako ovplyvní Vladimíra Putina s jeho krvavou agresiou voči Ukrajine.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Novinárka, ktorá takmer desať rokov pracovala v Moskve, menuje veci, ktoré by mal Andrej Danko vedieť o Rusku: historický problém Ruska je, že vozí delegácie do Moskvy alebo do Petrohradu, pretože tam naozaj veľa vecí funguje. No možno by pán Danko mal vedieť, že úplne nevyhnutná potravina pre ruskú kuchyňu, ako sú zemiaky, zdražela v roku 2024 skoro o 90 percent, konštatuje v rozhovore novinárka Petra Procházková, ktorá v roku 1992 odišla ako spravodajkyňa Lidových novín do Moskvy a pôsobila tam až do roku 2001.
Zdá sa mi, že slovenská delegácia si v Moskve zahrala rolu gašparka v bábkovom divadle. Celkom jej rola sedela, no vôbec nič viac to neznamená, hovorí v podcaste.
Približuje, že Rusko je typické obrovskou priepasťou v životnej úrovni medzi veľkými mestami a ruskou dedinou alebo malomestom. „Tam by mal človek zájsť, aby videl, aká je v miestnych obchodoch úroveň zásobovania. Mohol by tam natočiť videá, na ktorých nebude 50 druhov masla ani vynikajúce párky, ale päť druhov vodky a nejaké konzervy."
Moderuje Denisa Hopková.
-
„Vnímam to tak, že je tu snaha zapáčiť sa novej americkej administratíve. A vzhľadom na fakt, že Meta je globálna spoločnosť, môžeme sa obávať minimálne rozšírenia takýchto trendov aj do Európskej únie a Slovensko v nej“, hovorí Daniel Milo, expert na dezinformácie a hybridné hrozby, ktorý stál ešte nedávno na čele Centra na boj proti hybridným hrozbám na ministerstve vnútra.
Návrat slobody prejavu na Facebook a Instagram, koniec cenzúre na sociálnych sieťach a viac politického obsahu. Zámery, ktoré nedávno ohlásil úspešný miliardár a ich ideátor Mart Zuckerberg. A dostali nálepku kontroverznosti.
Cestou k ohlásenej „slobode“ má byť koniec fact-checkerov a teda overovateľov správ, lebo „že boli politicky zaujatí“. Nahradiť ich majú tzv. Comunity Notes a teda akési korekčné poznámky užívateľov z komunity sociálnych sietí.
Zuckerberg ohlásil rovnako viac politiky na svojich sociálnych sieťach a podporu novej Trumpovej administratíve. Čo to môže znamenať pre komunitu užívateľov, ktorá počíta viac ako tri a pol miliardy členov celosvetovo? Naviac v situácii, keď dezinformácie rozvracajú spoločnosti a sociálne siete vyhrávajú voľby. A z Donalda Trumpa sa stáva staronový americký prezident?
Témy pre Daniela Mila, experta na dezinformácie a hybridné hrozby.
„Vnímam to tak, že je tu snaha zapáčiť sa novej americkej administratíve. A vzhľadom na fakt, že Meta je globálna spoločnosť, môžeme sa obávať minimálne rozšírenia takýchto trendov aj do Európskej únie a Slovensko v nej“, hovorí Milo.
„Skúsenosť zo siete X (bývalý Twitter) ukazuje, že zrušením takýchto bariér (v podobe overovania správ) k šíreniu nenávistného obsahu či falošných správ došlo k zásadnému zvýšeniu takéhoto obsahu na danej platforme“, uvádza Milo. Je podľa neho preukázané, že miera toxického obsahu narástla na sieti X o desať percent. „Ak sa niečo podobné bude diať aj na globálnej platforme, akou je Facebook alebo Instagram, nie je to dobrý signál pre nikoho, a ani pre Slovensko“, dodáva.
Chcú využiť túto príležitosť, aby ich podnikanie malo čo najlepšie podmienky. To znamená mať dobrý vzťah s nastupujúcou administratívou Trumpa. Toto je podľa mňa najlogickejšie vysvetlenie. Hľadať za tým rozhodnutie, ktoré by bolo založené na nejakých dátoch o cenzúre, alebo že by boli hlasy Republikánov úmyselne umlčiavané, na to nevidím žiadne potvrdenie. Ide o politický ťah vedenia Mety, ktorá sa snaží byť na strane víťazov“, hovorí Milo.
V Európe sme pred možným dôsledkami zmien v nastaveniach Zuckerbergových sociálnych sietí podľa Mila „na papieri“ chránení veľmi dobre. Hovorí pritom o Digital services acte. R ozhodujúce však bude podľa neho uplatňovanie tejto úpravy v praxi.
„Veľmi veľké online platformy majú povinnosť vyhodnocovať riziká a na ročnej báze o tom majú podávať správu. Medzi systémové riziká patrí aj šírenie informácií, ktoré majú negatívny dosah na demokratické procesy, verejný diskurz a volebné procesy“, vysvetľuje.
Platformy majú povinnosť robiť všetko pre odstránenie týchto rizík. V prípade, že tak neurobia, Európska komisia ich môže sankcionovať vysokými pokutami.
„Otázkou je – a to bude kľúčová téma – či s novou americkou administratívou, v ktorej má Donald Trump Elona Muska ako svoju pravú ruku, bude Európska komisia ochotná aplikovať tieto sankcie voči porušovateľom“, hovorí Daniel Milo. Len v prípade spoločnosti Meta by výška sankcií predstavovala približne 8 miliár eur.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
My teraz bojujeme o samotné základy demokracie v našej krajine a o naše základné ľudské práva - ako je sloboda prejavu či zhromažďovania. Toto je boj, ktorý nás čaká a ktorý si budeme musieť veľmi tvrdo obhájiť, tvrdí bývalý splnomocnenec vlády pre občiansku spoločnosť Filip Vagač. A prečo podľa neho vládna moc útočí na Tretí sektor? Pretože mu nastavuje kritické zrkadlo, hovorí Vagač.
Tretí sektor patrí medzi piliere našej občianskej spoločnosti už vyše 30 rokov. Napokon, zákony o slobode prejavu a zhromažďovania boli jedny z úplne prvých, ktoré po Novembri 89 parlament prijal v ich demokratickej podobe. Mimovládne organizácie tak tvoria piliere v oblasti zdravotníctva, vzdelávania, kultúry, ekológie či charity a formujú politiky týchto kľúčových segmentov verejného života. Mimovládny sektor je však - okrem médií či politickej opozície, aj čoraz väčším tŕňom v očiach aktuálnej vládnej moci. Snaha prakticky akýmkoľvek spôsobom obmedziť silu a vplyv mimovládok a dostať Tretí sektor pod kontrolu moci tak ani zďaleka nie je u konca.
Vládni politici chcú dnes mimovládky rozdeľovať na ušľachtilé a tie ostatné a vytlačiť Tretí sektor z oblasti politiky, ktorú si takpovediac "vyárendovali" sami pre seba a to napriek tomu, že moc v tomto štáte pochádza od občanov, nie politických strán.
Ustojí Tretí sektor tento tlak a ako snaha vlády osedlať si ich môže ovplyvniť kvalitu nášho života? A čo sa vlastne skrýva za snahou vlády?
"Ten boj o naše základné ľudské práva sa neskončil a my ich budeme musieť ďalej brániť. Zostávam optimista. Verím v silu občianskej spoločnosti a jednotlivcov, ktorí sa nenechajú kúpiť a sú ochotní pre pravdu položiť aj život, ako i tomu, že v dejinách sa vždy ukázalo, že to bola tá silnejšia časť spoločnosti, hovorí Filip Vagač, ktorý pripomenul aj príklad Mahátmu Ghándiho, ktorého boj o nezávislosť Indie vyzeral na začiatku úplne beznádejne až nezmyselne, no napokon sa mu podarilo poraziť celé Britské impérium. "Na začiatku všetky takéto boje vyzerajú úplne nezmyselne no napriek tomu si myslím, že jediná cesta vedieť cez to, že človek za svoje hodnoty je ochotný bojovať, isť znova a znova na tie námestia a presviedčať ostatných pretože iná cesta neexistuje."
Ráno Nahlas s bývalým Splnomocnencom vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti a dnes programovým riaditeľom Platformy pre demokraciu Filipom Vagačom.
Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
„Nemecký kancelár Olaf Scholz svojho času zožal veľku kritiku už len za telefonát Vladimírovi Putinovi, Robert Fico ťahá Slovensko do izolácie“, tvrdí Pavel Havlíček, analytik pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.
Slovenský premiér navštívil tesne pred Vianocami Vladimíra Putina. Bez vedomia prezidenta či občanov. Na námietky „netrasparentnosti“ reaguje tým, že o ceste informoval Brusel. A ak pôvodne hlava štátu bez informácií o ceste chcela o nej od predsedu vládu následnú informovanosť, najnovšie hovorí o „epizóde, na ktorú sa skoro zabudne“ a „hystérii“ na pobúrených námestiach slovenských miest. Robert Fico naviac vyťahuje „test Macronom“ – že v čom môže byť iné, ak sa s Vladimírom Putinom stretne prezident Francúzska a premiér Slovenska? A ak pôvodne avizoval zmenu stanoviska k zahraničnopolitickej orientácii krajiny, po tom, ako chce opozícia potvrdiť tú pôvodnú – európsku a transatlantickú – Robert Fico reaguje, že „nemá čas tárať o orientácii“ krajiny, veď že jeho vláda je pevne ukotvená v Európe a Nato. Ako sa javí dianie u nás za hranicami Slovenska? Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.
„V slovenskej politike niečo nie je v poriadku, svedčí o tom prístup k Moskve“, tvrdí český analytik Pavel Havlíček. V Česku by to podľa neho žiadnemu politikovi ani len nenapadlo ísť za ruským prezidentom Putinom.
„Toto by si u nás v Českej republike dnes nedovolil nikto z vysokopostavených predstaviteľov štátu. Verejný diskurz a spoločenská realita je úplne iná. Ponúknem jeden príklad za všetky. Taký človek ako je Tomio Okamura po napadnutí Ukrajiny prešiel všetky svoje statusy na sociálnych sieťach, v ktorých odkazoval na velikáštvo ruského diktátora Vladimíra Putina a všetky ich vymazal“, poukazuje Havlíček.
„Politiky bo to bolo natoľko toxické a zničujúce, že si to nikto nemôže v Českej republike dnes dovoliť“, dodáva.
Politiku vydieranie Ukrajiny zo strany Roberta Fica označuje analytik za nemorálnu. „Na to nemôže pristúpiť nielen Ukrajina, ale ani ďalšie členské štáty Európskej únie“, tvrdí Havlíček. „Práve tu sa ukazuje, ako je slovenská zahraničná politika zvlášť voči Ukrajine izolovaná“, dodáva.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Žiadny plynový Armagedon sa napriek stopnutiu ukrajinského tranzitu nekoná. Plynový šok Európe spôsobil Gazprom, nie Ukrajina. Premiér verejnosť zavádza nepravdivými číslami a do Kremľa nešiel riešiť plyn, ale vypočuť si Putinove podmienky pre náš geopolitický priestor - tak ako kedysi Vasil Biľak. Tvrdí to exminister hospodárstva Karel Hirman.
Od začiatku roka na Slovensko netečie ruský plyn, ktorý k nám prichádzal cez Ukrajinu. Dôvodom je stopka od Ukrajiny, ktorá sa rozhodla nepredlžovať kontrakt s Gazpromom. Premiér hovorí o plynokríze, veští dramatické následky nielen pre Slovensko, ale i pre celú Európsku úniu. V mene obrany slovenských plynových záujmov sa dokonca vybral až do Kremľa, jeho dlhé a súkromné rokovanie s agresorom Putinom však vôbec nič vecné neprinieslo. O opozícia tak hovorí dokonca až o vlastizrade.
Premiér Fico z nás robí (jeho slovníkom) úplných debilov a tajtrlíkov, ktorí tu vyskakujú ako malý psík, čo breše na statného vlčiaka a vyhráža sa mu - chránený plotom. Sme na smiech a to, čo tento pán, ktorý je momentálne slovenským premiérom, je úplne mimo, tvrdí exminister Kerel Hirman.
Realitou pritom dnes je, že síce už druhý týždeň k nám ruský plyn netečie, no žiadna plynokríza sa na Slovensku nekoná a nekoná sa ani dramatický nárast ceny plynu v EÚ. Aká je teda realita tejto našej novej energetickej situácie, prečo rozhodnutie Ukrajiny nepredĺžiť zmluvu s Gazpromom nevyvolalo žiadnu podobne dramatickú reakciu v susednom Rakúsku či Česku a správa sa teda naša vláda racionálne a zodpovedne či skôr presne naopak? Aká budúcnosť čaká Slovensko i EÚ z hľadiska ceny a dostupnosti tejto skutočne strategickej komodity, prečo je plyn v USA oveľa lacnejší než v EÚ a aké sú korene cien plynu v Európe? No a napokon, prečo je za vysoké ceny plynu zodpovedné primárne Rusko a prečo je Gazprom neserióznym obchodným partnerom, ktorý plyn využíva ako ruskú geopolitickú zbraň?
Témy pre exministra hospodárstva a dlhoročného experta v oblasti energetiky Karola Hirmana. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
„Putin nás označuje za nepriateľov, ten Putin, ktorý je vyhláseným vojnovým zločincom. Za týmto Putinom sa vydá premiér Fico. Je to poburujúce, neslušné, drzé. Je to voči obyvateľom Slovenska nebezpečné“, tvrdí Lucia Štasselová z občianskeho združenia Mier Ukrajine, ktoré stojí za aktuálnymi protestami.
V stave vyhlásenej občianskej pohotovosti, pripravení však aj na občiansku neposlušnosť. A to všetko pre politiku vlády vedenej Robertom Ficom. Spájaním sa s vojnovým zločincom Vladimírom Putinom majú krajinu - a teda nás - premiér a jeho ľudia zaťahovať do „zóny ohrozenia“. Bezpeční sme však so silnými – Európskou úniou a Nato. Sú našim „ochranným štítom“, ktorý premiér Fico ničí. V skratke manifest občianskeho združenia Mier Ukrajine, ktoré stojí za občianskymi protestmi, ktoré pokračujú aj dnešný piatok – po tých spred Vianoc a po Novom roku. A ak pred Vianocami rezonovalo najmä to „dosť bolo Fica“, aktuálne už zaznievajú obavy rovno o ukotvenie krajiny sformulované do výzvy: „dosť bolo Ruska“. Za oponu organizovania protestov sa pozrieme s Luciou Štasselovou z OZ Mier Ukrajine.
„Putin nás označuje za nepriateľov. Ten Putin, ktorý je vyhláseným vojnovým zločincom. Za týmto Putinom sa vydá premiér Fico. Je to poburujúce, neslušné, drzé. Je to voči obyvateľom Slovenska nebezpečné“, tvrdí Lucia Štasselová z občianskeho združenia Mier Ukrajine. „Ak chce niekoho zachraňovať, tak len seba“, opisuje premiérove možné motivácie.
Na piatkovom proteste podľa nej zaznejú viaceré požiadavky, popri inom požiadavka na rešpektovanie „transparentného vládnutia“.
„Aby sme vedeli, čo premiér či ten ktorý minister idú robiť, prečo, z akého poverenia. Aké stratégie tým napĺňajú“, uvádza Lucia Štasselová.
Ak ich premiér a ministri nenaplnia, OZ Mier Ukrajine je pripravené na „občiansku neposlušnosť“. S protestami chcú pokračovať, nateraz na dvojtýždňovej báze.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Vládnu konsolidáciu, ale i dlhodobú udržateľnosť verejných financií zásadne ohrozuje štedrý dôchodkový systém, tvrdí šéf Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy. Podľa neho prakticky celá suma, ktorú štát na konsolidácií vyberie, sa okamžite rozpustí v príliš štedrom a populisticky nastavenom penzijnom systéme. Štát sa dostáva na hranu priepasti, varuje šéf NKÚ. Reč bude aj o mieri na Ukrajine.
Vládnu konsolidáciu, ale i dlhodobú udržateľnosť verejných financií zásadne ohrozuje štedrý dôchodkový systém, tvrdí v rozhovore pre Aktuality šéf Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy. Podľa neho prakticky celá suma, ktorú štát na konsolidácií vyberie, sa okamžite rozpustí v Sociálnej poisťovni a príliš štedrom a populisticky nastavenom penzijnom systéme. Štát sa dostáva na hranu priepasti, varuje šéf NKÚ.
Je síce iba začiatok januára no plnú silu ficovho konsolidačného balíčka už cítime vo svojich peňaženkách prakticky všetci - vyššia DPH, úplne nová transakčná deň, vyššie odvody i všemožné poplatky, ale aj okresanie podpory naše deti. Táto forma konsolidácie v ktorej drvivú väčšinu záťaže preniesol štát na svojich občanov sa stretla s kritikou aj od Najvyššieho kontrolného úradu. "Konsolidačné úsilie vlády ohrozuje štedrý dôchodkový systém, významné sú aj riziká v zdravotníctve no a problémom je neschopnosť využívať Eurofondy ako i absencia akejkoľvek hlbšej koncepcie fungovania štátu ako takého, z ktorej následne vyplýva, že efektívnejšou štruktúrou, ale najmä lepším fungovaním štátnych inštitúcií by sme dokázali ušetriť sumu v rádoch miliárd, tvrdí predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.
Za jedno z najväčších ohrození dlhodobej udržateľnosti slovenských verejných financií pritom označil neudržateľnú dôchodkovú politiku
"My mladej generácií ukazujeme, že je veľký otáznik, či tento štát pri takto nastavenom penzijnom systéme bude vedieť udržať Sociálnu poisťovňu v pozitívnej finančnej kondícií a je otázkou, aké dôchodky budú dostávať tí, ktorí budú do penzie odchádzať o 15 až 20 rokov.
Toto je vážne memento pre politikov, ktorí nemôžu robiť ľúbivú populistickú politiku lebo ak nezmeníme systém, aby bol z dlhodobého hľadiska udržateľný, tak môže nastať situácia, že o 5 - 10 rokov nebude mať tento štát nielen na vyplácanie starobných penzií, ale ani pre invalidov či siroty."
V druhej časti dnešného podcastu sa ešte vrátime k premiérovej návšteve Moskvy. Okrem plynu tam totiž Robert Fico mal rokovať aj o mieri na Ukrajine. Exminister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský však považuje vládnou garnitúrou avizované mierové rokovania na Slovensku za falošný, prázdny a vysoko nepravdepodobný marketing.
Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
„Návšteva Vladimíra Putina nemusí vôbec súvisieť s plynom. V skutočnosti môže ísť o zbližovanie Slovenska s autoritárskym režimom“, tvrdí politológ Radoslav Štefančík.
Máme po sviatkoch, ktoré ako by ani neboli. Minimálne optikou diania na politickej scéne: Robert Fico najprv o Putinovi a jeho Kremli len sníval, potom hovoril a ponúkal sa, nakoniec sa tam ocitol… Že pre plyn. A na takmer dva týždne sa potom premiér tejto krajiny stratil. Vo svojom hlavnom spravodajstve sa naňho pýtala aj poľská televízia TVN. Konštatovala pritom, že kým si „Slováci uťahujú opasky, ich predseda vlády tajne dovolenkuje v luxuse“.
Postup predsedu vlády už stihol vyhnať na námestia tisíce občanov – deň pred štedrým dňom a následne hneď po Novom roku. Iniciátori pritom hovoria o „budíčku“ pre Slovensko, lebo „okupácia sa začala“!
A to ešte predtým, ako z Andreja Danka – ďalšieho z koaličných lídrov – zaznelo, že on svojou cestou do Moskvy chce občanom „otvárať oči“. A že „oni dohodnú Putina“, zvyšok – a teda opozícia s exprezidentkou - nech zapracujú na Zelenskom a Trumpovi.
Rysuje sa nám „mierový rok“ za asistencie dua Fico a Danko? Alebo slovenská politická špička asistuje otvoreniu západného „energetického frontu“ Moskvy voči Kyjevu?
Čo nás s ňou čaká v roku, keď sa občanom začnú otvárať oči napríklad pre všadeprítomné zdražovanie? Dovidieť niekde za horizontom možnosť predčasných volieb? A sme ešte parlamentnou demokraciou, keď si tu jeden premiér manévruje bez vedomia nielen prezidenta, ale samotnej národnej rady? Témy pre politológa Radoslava Štefančíka.
„Návšteva Vladimíra Putina nemusí vôbec súvisieť s plynom. V skutočnosti môže ísť o zbližovanie Slovenska s autoritárskym režimom“, tvrdí politológ. „Naviac, Robert Fico tam šiel ‚natajňáša‘. Dodnes nevieme, ako sa tam dopravil, kedy sa vrátil, respektíve kde bol medzitým“, dopĺňa. Uvádza pritom, že ako premiér má povinnosť informovať o svojej agende, nakoľko je „štedro platený z našich daní“.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Digitálny svet je veľmi zradný, vytvárať v ňom falošnú realitu je dnes mimoriadne ľahké. Bude nevyhnutné vytvárať nástroje, ktoré nám pomôžu zisťovať čo je to vlastne pravda, hovorí pre Aktuality špičkový odborník na umelú inteligenciu Igor Farkaš. Ako sa brániť záplave lží na internete, prečo je Elon Musk nebezpečný a dokážu počítače myslieť?
Od známeho turingovho testu, v ktorom si zakladateľ kybernetiky Alan Turing položil otázku či môžu stroje myslieť - alebo presnejšie: „či je alebo nie je možné, aby stroje vykazovali inteligentné správanie“ neuplynulo ani sto rokov a zdá sa, že dnešná doba na ňu dala presvedčivo kladnú odpoveď. Umelá inteligencia za nás píše články, prekladá cudzie jazyky, šoféruje autá, medicínsky nás diagnostikuje a prakticky kam sa pozrieme, je náš život zásadne ovplyvnený nejakou formou umelej inteligencie.
Moderné systémy AI, ktoré sú založené na hlbokých neurónových sieťach, sú v podstate obrovské štatistické modely, ktoré sa naučili to, čo vedia, z obrovského množstva dát no a či sú inteligentné? Tak to my môžeme posudzovať na základe ich vonkajších prejavov - to znamená, ako ten program odpovie na moju otázku a či mi to dáva zmysel alebo nie, teda tzv. behaviorálne hľadisko. Takže, ja osobne, by som tomu prisúdil nejakú formu inteligentného správania, čo vieme ohodnotiť okom, uchom a našou hlavou, tvrdí Igor Farkaš.
Dokáže AI skutočne myslieť a čo to vlastne znamená? Čo je to umelé vedomie a vieme AI naučiť aj súcitu, empatií a pochopeniu takých pojmov ako je láska, česť či sebaobeta alebo vina? Ako sa počítače učia myslieť a nechýba im pritom fyzické telo a jeho pocity? No a napokon, v duchu čapkovho citátu o zrkadle, ktoré si myslí, že človek je iba jeho predstava, bude Umelá inteligencia osudovým zlomom v dejinách civilizácie a môže ľudské spoločenstvo nielen pozdvihnúť, ale i rozvrátiť a zničiť?
"Otázka či stroje môžu myslieť je v prvom rade filozofická - v prvom rade bby sme sa museli zhodnúť na tom, čo znamená myslenie, ale ak si to stotožníme s nejakou formou inteligentného správania, tak dnes stroje disponujú nejakou formou inteligentného správania," tvrdí Igor Farkaš. Podľa neho dnešné veľké jazykové modely už prešli tzv. Turingovým testom, čo ale neznamená, že tieto modely/stroje vôbec rozumejú tomu, čo robia.
Témy a otázka pre jednu z našich najšpičkovejších hláv v týchto témach Igora Farkaša, vedúceho Katedry aplikovanej informatiky na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.
Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
„Na Slovensku vidím len veľmi málo ľudí usmievať sa. Prirodzene sa usmievať. Trápi ma to. A dúfam, že prídeme na to, a skutočne všetci, že tu nebudeme večne. Že toto divadielko, ktoré sa odohráva na mnohých frontoch, nie je ani o ľudskosti ani o rešpekte“, hovorí Monika Melcová, medzinárodne uznávaná organová virtuózka, ktorá aktuálne pôsobí v Španielsku.
Za štúdiom kráľa medzi nástrojmi – organa – vycestovala do krajín s bohatou organovou kultúrou. Dnes tam organ a organovú interpretáciu či improvizáciu rovno učí, alebo sedí v medzinárodných porotách. A domov na Slovensko sa vracia a nadobudnutým majstrovstvom otvára hudobné horizonty ďalším a hladí duše krásou organovej hudby.
Koncertná umelkyňa a pedagogička v španielskom San Sebastian a dánskej Kodani. Po absolvovaní konzervatória v Košiciach odišla do Viedne, pokračovala v Paríži, odskočila si do japonského Saporra a potom sa usadila v Španielsku.
Aké Slovensko nachádza, keď si tu sporadicky odskočí? A čo o ňom počuje v cudzine?
„Mám pocit, že nám vládnu ľudia, ktorí si myslia, že tu budú večne“, hovorí Melcová. „Zrejme si neuvedomujú, že môžu skončiť oveľa skôr ako my. Pretože ja pokiaľ nebudem chorá môžem hrať komukoľvek a kdekoľvek, toto mi nik nemôže zobrať, na rozdiel od nich“, dodáva.
Medzinárodne uznávaná virtuózka reaguje aj na kauzu hudobnej úpravy štátnej hymny v podaní Oskara Rózsu. „Príde mi to ako také dobrodružstvo na obžinkoch“, pričom naráža na komédiu Jána Palárika. „Nerešpektujeme sa a to je ten najväčší problém, z čoho som smutná.“
„Nevidím absolútne rešpekt voči komukoľvek, nielen k skladateľom, hudobníkom vo filharmónii, ale ani k ostatným, ktorí sa prípadne mohli uchádzať o projekt v konkurze“, vysvetľuje svoj postoj.
„Vracia ma to doby, kedy boli veci postavené do polohy: takto to bude a nič sa už s tým nedá urobiť, vy to musíte len rešpektovať“. Melcová to rovno nazýva „diktátorským“ prístupom.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
To, čo malo byť prínosom - teda vstup súkromného kapitálu do zdravotníctva, prinieslo presný opak. Neprinieslo to zdravú súťaž, ale otvorilo to dvere k všemožným tunelom a tomu, aby peniaze zo zdravotného poistenia išli do rúk súkromníkov, ktorí rozhodujú o našom zdraví, tvrdí dlhoročný lekár Juraj Čierny. Reč bude aj o Hippokratovej prísahe, lekárskych platoch a cene života.
Dlhoročný lekár, ale aj jeden z aktivistov lekárskeho protestu spred takmer 20. rokov Juraj Čierny hovorí, že aktuálnemu protestu kolegov v bielych plášťoch dobre rozumie. Oveľa menej pochopenia má pre postoj vlády pretože podľa neho sa požiadavky lekárov za tých zhruba 20 rokov veľmi nezmenili, no nezmenil sa ani vytrvalo odmietavý prístup vlád k naozaj systémovému riešeniu problémov v zdravotníctve.
Tak ako pred dvadsiatimi rokmi, rovnako i dnes, pritom stojí slovenské zdravotníctvo opäť pred hrozbou možného kolapsu. Kulisy lekárskeho protestu sa síce zmenili - ako v premiérskom kresle, tak aj na strane lekárov, už sedia úplne iní apoštoli, orloj zarábania na našom zdraví sa však krúti prakticky úplne rovnako.
Už teraz mám informácie o mnohých lekároch, ktorí sa do nemocníc nevrátia. Tu je však ešte oveľa väčší problém. My sme takto zavreli dvere pre mladých lekárov, ktorí do systému ani nenastúpia, tvrdí Juraj Čierny a upozorňuje, že už dnes v systéme lekári - ale i zdravotné sestry, masovo chýbajú.
Dôsledkom zle nastaveného systému, v ktorom už dávno prestáva hrať prím verejný záujem, sú tak zmarené životy i hazard s tým najcennejším čo vôbec máme - našim vlastným zdravím. No a hrozba oslabenia dostupnosti i kvality zdravotnej starostlivosti je i v oblasti kde doslova ide o holé životy, v segmente záchrannej a urgentnej medicíny, teda ľudovo povedané sanitiek.
Hippokratova prísaha je o tom, ako sa mám správať k pacientovi, nie, že som povinný za každých okolnosti nastúpiť do roboty, pripomína doktor Čierny a dodáva, že aj lekári žijú z peňazí, nie zo vznešených deklarácií či ustavičných a neplnených prísľubov.
Počúvate Ráno Nahlas, dnes s doktorom Jurajom Čiernym. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
Nemusíme sa za každú cenu stotožniť vo všetkých názoroch. Sú ľudia, ktorí si myslia, že musíme sa počas Vianoc správať inak ako počas roka. A že vianočné sviatky musia byť dokonalé. No dobrý pocit sa nedá vynútiť. Ak to budeme siliť, dosiahneme opak, hovorí v rozhovore psychológ a odborník na konflikty Dušan Ondrušek, ktorý má za sebou zmierovanie hlbokých konfliktov v 40 krajinách sveta.
Vysvetľuje, že pre mnohých ľudí sú Vianoce komplikované, pretože prevažne ide o stretnutia s rodinami a vidíme sa aj s ľuďmi, s ktorými sa často nerozprávame „Zrazu príde príležitosť pre hlbšie dialógy, no nedajú sa nadiktovať. A nevieme rozkázať, že to bude príjemný čas. V situáciách, keď sme dlho žili mimo domova, trochu trvá, než sa vrátime k našim vzťahom." konštatuje v rozhovore.
V podcaste rozoberáme, ako sa počas sviatkov vyhnúť prípadným konfliktom v rodinách a čo robiť, ak sa pohádame na politike.
„Myslím si, že by sme nemali prísť za našou babkou a vytiahnuť hneď v prvej vete polarizujúcu tému. Mali by sme začat tým, že babku pochválime - akú má peknú záhradu, ako pekne varí alebo ako sa venuje vnúčatám a aké pekné pesničky ich naučila. Radšej by sme mali oceňovať čo je na nej dobré a keď sa uistíme v našom vzťahu, že je v poriadku, tak vtedy môžeme spomínať témy, ktoré nás odlišujú. No stále to vnímať ako názor a že je v poriadku mať iné názory. Nemusíme sa za každú cenu stotožniť vo všetkých názoroch," hovorí v rozhovore psychológ a v rozhovore tiž vysvetľuje,
Témou rozhovoru je aj polarizácia spoločnosti. Podľa Dušana Ondrušeka sa v poslednom odbobí situácia na Slovensku výrazne vyostrila.Vidíme javy, ktoré sme tu v takejto podobe ešte nemali - a to je fragmentarizácia. „To znamená, že sa nám rozpadá spoločnosť na uzavreté podskupiny, ktoré vzájomne nekomunikujú a ani sa nepoznaj. Takže si vytvárajú stále väčšie a väčšie predsudky voči sebe," približuje.
Moderuje Denisa Hopková.
-
„Mám pocit, že nám vládnu ľudia, ktorí si myslia, že tu budú večne“, hovorí Monika Melcová, organová virtuózka a pedagogička, ktorá aktuálne žije v Španielsku. Jej umelecké a pedagogické pôsobenie ju zaviedlo prakticky do všetkých končín sveta.
„Zrejme si neuvedomujú, že môžu skončiť a skončia oveľa skôr ako my. Pretože ja pokiaľ nebudem chorá môžem hrať komukoľvek a kdekoľvek, toto mi nik nemôže zobrať. Na rozdiel od nich“, dodáva.
Odišla. A teraz sa vracia. Vycestovala za štúdiom kráľa medzi nástrojmi, do krajín s bohatou organovou kultúrou. Dnes tam organ a organovú interpretáciu či improvizáciu rovno učí, alebo sedí v medzinárodných porotách. A domov na Slovensko sa vracia a nadobudnutým majstrovstvom otvára hudobné horizonty ďalším a hladí duše krásou organovej hudby.
Monika Melcová.
Organová virtuózka a pedagogička v španielskom San Sebastian a dánskej Kodani. Po absolvovaní konzervatória v Košiciach odišla do Viedne, pokračovala v Paríži, odskočila si do japonského Saporra a potom sa usadila v San Sebastian.
Aké Slovensko nachádza, keď si tu sporadicky odskočí? A čo o ňom počuje v cudzine?
„Mám pocit, že nám vládnu ľudia, ktorí si myslia, že tu budú večne“, hovorí Melcová. „Zrejme si neuvedomujú, že môžu skončiť oveľa skôr ako my. Pretože ja pokiaľ nebudem chorá môžem hrať komukoľvek a kdekoľvek, toto mi nik nemôže zobrať, na rozdiel od nich“, dodáva.
Medzinárodne uznávaná koncertná umylkyňa zareagovala aj na kauzu s pripravovanou úpravou štátnej hymny v podaní Oskara Rózsu. „Príde mi to ako také dobrodružstvo na obžinkoch“, pričom naráža na komédiu Jána Palárika. „Nerešpektujeme sa a to je ten najväčší problém, z čoho som smutná.“
„Nevidím absolútne rešpekt voči komukoľvek, nielen k skladateľom, hudobníkom vo filharmónii, ale ani k ostatným, ktorí sa prípadne mohli uchádzať o projekt v konkurze“, vysvetľuje svoj postoj.
„Vracia ma to doby, kedy boli veci postavené do polohy: takto to bude a nič sa už s tým nedá urobiť, vy to musíte len rešpektovať“. Melcová to rovno nazýva „diktátorským“ prístupom.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
- Visa fler
