Avsnitt
-
Slovensko sa musí pripraviť na masívne a celoplošné uťahovanie opaskov. V mene ozdravenia verejných financií, vláda ohlásila konsolidačný balíček za vyše dva a pol miliardy eur. V rozpore s vlastnými a dlhodobo opakovanými sľubmi, ako i v zásadnom protiklade so sociálno-demokratickou politikou, vláda Roberta Fica ohlasuje masívne zvyšovanie sadzby DPH, ale na rade bude aj výrazné okresanie rodičovských dôchodkov či redukcia daňových bonusov na deti.
V mene lepších verejných financií sa zavádza aj daň z finančných transakcií, ale budeme musieť počítať i s vyššou cenou za diaľničné známky či vyššími stropmi pri odvodoch do Sociálnej poisťovne. Deklarácie premiéra, že konsolidácia sa nedotkne životnej úrovne bežných ľudí a nebude mať dopad ani na dosiahnuté sociálne štandardy sa tak nenávratne rozplývajú.
„Toto nepovažujem za ozdravovanie verejných financií, pretože nielenže nebudeme mať lepšiu výdavkovú časť rozpočtu, ale zároveň spomalíme aj náš ekonomický rast. Nazývať toto ozdravovaním verejných financií je preto veľmi zavádzajúce,“ hodnotí vládny konsolidačný balíček ekonóm INESSu Radovan Ďurana. „Potreba ozdraviť verejné financie je samozrejme nevyhnutná, ale spôsob akým to vládna koalícia robí je babrácky,“ dodáva ekonomický expert a poslanec PS Štefan Kišš.
Kto a ako konkrétne pocíti vládny konsolidačný bič na svojej životnej úrovni? Aký dosah budú mať vládou deklarované ozdravné opatrenia na našu už i tak chradnúcu ekonomiku? Je vôbec nejaká iná a lepšia alternatíva ako ozdraviť naše rozvrátené verejné financie a prečo od vlády nepočuť konkrétne predstavy ako chce šetriť sama na sebe?
No a napokon, prečo sa pôvodne ohlasovaný konsolidačný balíček odrazu nafúkol o viac ako jednu miliardu a prečo sme, ako verejnosť, o takto zásadnej téme, nemali prakticky vôbec žiadnu šancu dlhšie diskutovať?
„Kľúčová správa je, že to zaplatíme všetci. Na základe našich prepočtov bude stáť vládna konsolidácia priemernú slovenskú domácnosť tisíc eur ročne,“ tvrdí Štefan Kišš. „Keby bol skutočný záujem ozdravovať verejné financie, tak toto zvyšovanie daní by mohlo byť až o dve tretiny menšie ako to, čo vláda aktuálne predstavila,“ dopĺňa ho ekonóm Ďurana.
Témy a otázky dnešného ranného podcastu s ekonómom Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS Radovanom Ďuranom ako i s ekonomickým expertom a poslancom Progresívneho Slovenska Štefanom Kiššom.
Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.
-
HK Nitra sa postaral v uplynulom ročníku hokejovej Tipos extraligy o pomerne veľké prekvapenie. Ako tím, ktorý sa v základnej časti umiestnil na 8. mieste a o postup do play-off musel bojovať v predkole, napokon zodvihol nad hlavu Pohár Vladimíra Dzurillu ako víťaz finálovej série.
Krátko pred štartom novej sezóny si naša hokejková úderka Tomáš Prokop a Marek Marušiak zavolala do ďalšej epizódy podcastu Góly z bufetu generálneho manažéra úradujúceho majstra Slovenska Tomáša Chrenka, s ktorým to napokon bola poriadne zaujímavá debata.
Jeden z čelných funkcionárov Nitranov sa okrem iného rozhovoril aj o novom štadióne, ku ktorému je klub spod Zobora čoraz bližšie. Vysvetlil, prečo to majú u nich brankári ťažšie ako v iných tímoch; porozprával aj o tom, aké platy si pýtajú niektorí slovenskí hokejisti; priznal, že mladí hráči sa sami hlásia, že by chceli ísť hrať do Nitry; zamyslel sa nad tým, prečo sa Samuelovi Bučekovi najviac darí najmä v Nitre a neobišiel ani tému absencie slovenského klubu v hokejovej Lige majstrov.
„Samo Buček si vyžaduje špeciálny prístup a ten u nás má. Boli by sme radi, ak by sa v budúcnosti ešte dostal do lepšej súťaže, ale chceme mu pomôcť nájsť tím, aby v novom prostredí s ním vedeli pracovať. Som presvedčený, že klub, ktorý sa ho rozhodne angažovať, nebude banovať,“ uviedol v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu šéf HK Nitra Tomáš Chrenko.
-
Saknas det avsnitt?
-
Na námestia slovenských miest sa vracajú protesty. Stojí za nimi občianska platforma Otvorená kultúra a pozýva k „masovej solidárnej akcii“ Kultúrneho štrajku. Hovorí o deštrukcii, personálnych čistkách, blokovaní obnovy pamiatok či útokoch na ľudí v kultúre, za čím má stáť rezort kultúry vedený ministerkou Šimkovičovou.
Otvorená kultúra žiada zabezpečenie odborného a kompetentného riadenia rezortu a zastavenie deštruktívnych zmien v rezorte. Protesty podporuje aj spisovateľ a publicista Michal Hvorecký.
„Žiadame, aby ministerka Šimkovičová a šéf jej služobného úradu Lukáš Machala odišli zo svojich funkcií“, hovorí spisovateľ Hvorecký.
Hovorí však aj o priamej zodpovednosti premiéra Roberta Fica za „mizerný stav kultúry“ už tým, že ministerku kultúry podporuje. „Je potrebné mu to stále pripomínať, lebo on tvrdí, že stojí za víziou ministerky Šimkovičovej. Okrem neho však túto víziu nikto nevidel“, uvádza. „Nikto ju nepozná a podľa mňa taká vízia ani neexistuje a premiér klame“, dodáva.
Premiérova podpora ministerky Šimkovičovej podľa Hvoreckého stavia premiéra proti tisíckam tých, ktorí sa schádzajú na námestiach, či už v dvoch petíciách žiadali o jej odstúpenie. „Obidve mali pritom podporu na úrovni po 190 tisíc signatárov. Do výstražného štrajku sa zapojilo vyše tri tisíc ľudí. Je tak evidentné, že premiér nechce vidieť realitu, že ministerka Šimkovičová nemá širokú podporu kultúrnej obce“.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Líder opozície prišiel o funkciu podpredsedu parlamentu. Vníma to ako pomstu a prekrývanie zdražovania a upozorňuje, že dotácie poberajú aj vládni politici. V blízkej budúcnosti môžu do PS vstúpiť ľudia, ktorí predtým pôsobili v iných stranách, pretože progresívci sa chcú posilňovať. Rokoval by znova s Hlasom? Budú ešte protesty? A zvyšovala by DPH aj vláda s PS?
V podcaste s Michalom Šimečkom sa dozviete:
– od 1. minúty – čo pre neho znamená odvolanie z funkcie podpredsedu NRSR;
– po 3:00 – či organizácie jeho príbuzných dostávali dotácie zaslúžene a bez konfliktu záujmov;
– od 5:00 – že množstvo dotácií dostali aj koaliční poslanci a rodina Roberta Fica;
– po 8:00 – či sa bojí trestného stíhania svojej rodiny;
– po 10:00 – že Slovensko je jediná krajina východného bloku, ktorá chudobnie;
– od 13:00 – či by vymenil pozíciu podpredsedu NRSR pre PS za to, aby sa predsedom parlamentu stal František Mikloško;
– po 16:00 – na čom všetkom sa PS zhoduje s KDH a ako sa pozerá na ich obrat a odchod poslankyne Holečkovej;
– od 18:10 – že do PS zrejme vstúpia politici z iných strán;
– po 19:00 – či je v PS priestor aj pre konzervatívcov a v akom stave sú rokovania s Ivanom Korčokom;
– od 23:00 – či by chcel do strany župana Ondreja Luntera;
– po 25:00 – že PS je už teraz väčšia strana ako bola kedysi SDKÚ;
– od 27:00 – či bude mať PS s kým vládnuť, ak vezme voličov SaS, Demokratom a KDH;
– po 28:00 – či by ešte rokoval s Hlasom o koalícii, a či to nebola chyba v roku 2023;
– od 32:00 – či ešte budú ďalšie protesty;
– po 36:30 – či by aj vláda s PS musela zvýšiť DPH;
– od 37:00 – že PS by nezvyšovalo dôchodky;
– po 39:00 – komu by PS zvyšovalo dane.
-
„STVR v takomto stave musí zaniknúť a vrátiť sa v nejakom móde ako nové silné verejnoprávne médium“, hovorí reportér Ivan Brada zo štrajkového výboru verejnoprávneho média.
Spraviť capa záhradníkom! Odborne frazéma pre "pomýliť sa“, „urobiť niečo neprimerané“, či „poveriť niekoho neprimeranou funkciou".
Ako inak nazvať situáciu, do ktorej sa dostáva STVR. Po tom, ako zmenila názov, aby mohla zmeniť riaditeľa, aktuálne pracuje na tom, aby v jej kontrolných orgánoch boli tí, čo premenu z verejnoprávnej RTVS na štátnu STVR rovno nadizajnovali.
Štrajkový výbor zamestnancov a spolupracovníkov verejnoprávneho média upozornil na možný konflikt záujmov či nepotizmus.
V dozornom orgáne novej STVR má byť po menovaní ministerkou Šimkovičovou rovno generálny tajomníka služobného úradu ministerstva a jej pravá ruka Lukáš Machala. A hovoria o ďalších menách a ceste, ako sa k ministerskému vymenovaniu dostali.
Štrajkový výbor preto vyzýva poslancov parlamentu, aby „pozastavili“ voľbu ďalších členov dozornej rady verejnoprávneho média a prehodnotenie aktuálnych ministerských nominácií. Dôvodom je ich právna napadnuteľnosť a reštrikcie Bruselu.
Čo sa to deje vo verejnoprávnych vodách? Pozrieme sa na to s investigatívcom verejnoprávnej televízie Ivanom Bradom, ktorý je členom štrajkového výboru.
„STVR v takomto stave musí zaniknúť a vrátiť sa v nejakom móde ako nové silné verejnoprávne médium“, hovorí reportér Brada.
Spoločnosť a verejnoprávne médium ako jej obraz podľa neho dosiahli za tejto vládnej garnitúry dno. „Naozaj nám budú rozprávať ministri, že knihy sú len pre bohatých? Nech radšej urobia niečo, aby zlacneli. Ak budem šetriť, znamená to, že prídem do obchodu a vypýtam si 10 dekagramov Mirky Ábelovej (poetka), či pol litra Tekutej modernity (kniha poľsko-britského sociológa Zygmunda Baumana). Na knihách sa predsa nedá ušetriť. Buď si ju kúpim, alebo nie“, ilustruje Brada.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Niečo ušetria, ale keď sa pozrieme celkovo na rodinný rozpočet, tak v konečnom dôsledku zaplatia viac
Zaplatíme si viac napríklad za benzín či naftu, nákup drogérie, ale aj bankám či mobilným operátorom? V podcaste s ekonomickým redaktorom Martinom Odkladalom zhrname konsolidačné opatrenia vlády, ktoré predstavil premiér Robert Fico spolu s ministrami.
„Banky môžu o niečo zdvihnúť poplatky. Slovnaft môže mať o nejaký cent drahší benzín a naftu, v prípade mobilných operátorov si tiež možno priplatíme za nejaký paušál o pár centov navyše. No v tejto chvíli nikto nedokáže povedať, ako presne to bude vyzerať. No firmy sú súčasťou spoločnosti a tie cestičky si nakoniec nájdu ku konečnému spotrebiteľovi, ľuďom," vysvetľuje v podcaste.
V rozhovore hovoríme aj o tom, či bude skutočne zníženie DPH na niektoré potraviny a lieky kompenzovať najslabším príjmovým skupinám zvýšenie DPH z 20 na 23%, tak ako to tvrdí premiér. „Pôjde o čiastočnú kompenzáciu. Niečo ušetria, ale keď sa pozrieme celkovo na rodinný rozpočet, tak v konečnom dôsledku zaplatia viac," približuje ekonomický novinár.
No a rozoberieme si, ako je to so slovami Roberta Fica, ktorý ešte pred niekoľkymi mesiacmi odmietal zvýšenie DPH. „Podľa mojich kuloárnych informácií, sa Robert Fico dlho bránil zvýšeniu DPH. Aj preto sa prestavenie konsolidačných opatrení naťahovalo. A podľa mojich ifnormácií nakoniec pod tlakom aj ministra Kamenického a ďalších nakoniec ustúpil."
V rozhovore tiež rozoberáme, že štát bude na sebe minimálne šetriť.
Podcast nahrala Denisa Hopková.
-
Aké je to používať internet, notebook či smartfón pre človeka, ktorý je nevidiaci? A ktoré appky či služby im najviac pomáhajú? V technologickom podcaste SHARE o tom rozpráva hlavný koordinátor slovenskej autority pre Braillovo písmo Michal Tkáčik. Rozpráva sa s ním redaktor Živé.sk Maroš Žofčin.
V podcaste hovorí aj o týchto témach:
Prístupnosť webových stránok a aplikácií pre nevidiacich.Rozdiely medzi dobrými a zlými prístupnými riešeniami.Porovnanie zariadení Apple a Android z hľadiska prístupnosti.Vývoj zariadení ako sú okuliare pre zrakovo postihnutých.Ako môže AI pomôcť zlepšiť život nevidiacich, no aj limity, ktoré s tým súvisia.Appka Be My Eyes a jej význam pri navigácii v bežnom živote.Potenciál technológií ako Neuralink.Úsilie Slovenskej knižnice pre nevidiacich Mateja Hrebendu.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.
-
Z ministerstva kultúry sa na Slovensku, žiaľ, stala trafika pre politických nominantov. SNS to dotiahla do úplne nového rozmeru a kultúru riadia päťkári. Ako ďalej? Je naša kultúra naozaj iba o folklóre a čo môže urobiť naša kultúrna obec? V diskusii sa o týchto témach rozprával šéfredaktor Peter Bárdy s llonou Németh, Alexandrou Kusou a Nikitom Slovákom.
-
„Je veľmi dôležité, aby deti zažili dotyk inštitúcie v čo najrannejšom veku. Odborné štúdie už dávno hovoria o tom, že deti, bez ohľadu na to z akého sociálneho prostredia pochádzajú, tak čím skôr sa zaradia do kolektívu a inštitúcie, tým lepšie prospievajú,“ hovorí riaditeľka materskej školy v Bratislave Dagmar Luknárová.
„Nástup dieťaťa do materskej školy je asi najzlomovejším okamihom v živote človeka. Je to deň, kedy vstupujeme do inštitúcie, a teda do inštitucionálnych procesov. Musíme sa naučiť prispôsobiť, deliť sa o pozornosť dospelého s mnohými ďalšími deťmi a preto záleží mimoriadne významne na tom, ako dobre sú deti na zaškolenie zrelé. Deti totiž na rozdiel od dospelých podstatne menej premýšľajú a „špekulujú“. Deti predovšetkým prežívajú a veľmi podceňujeme, že o svojich pochybnostiach a pocitoch nedokážu hovoriť, ale drámy, ktoré sa v nich dejú, sú obrovské. Tvrdí špeciálny pedagóg a rodinný terapeut so špecializáciou na deti predškolského veku Jiří Halda.
Materské školy, presnejšie predprimárne vzdelávanie detí, je na Slovensku veľmi podceňovaná téma. Odráža sa to na žalostných platových pomeroch pedagógov, nedostatku kvalifikovaného personálu ako i slabej podpore špecializovaných a podporných profesií pre deti s akýmkoľvek typom inakosti. Vynára sa preto neodbytná otázka: Sú pre tento štát, ale najmä pre nás ako rodičov, naše deti v tomto ich mimoriadne dôležitom veku skutočne takou prioritou, ako o tom tak radi a často rozprávame?
„Nechávame to bežať v takom vyslovene opatrovateľskom režime. Samozrejme sú svetlé výnimky, ale my síce máme v zákone inklúziu, to však neznamená zobrať dieťa s bariérami či potrebami, ale vytvoriť mu vyhovujúce prostredie pretože my nemáme prispôsobiť dieťa škole, ale školu dieťatu. Až vtedy to bude funkčná inklúzia,“ konštatuje jeden z problémov predprimárneho vzdelávania v našich škôlkach Dagmar Luknárová.
Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
Koalícia odvolala šéfa Progresívneho Slovenska Michala Šimečku z postu podpredsedu parlamentu. Jeho odvolanie v tajnom hlasovaní podporilo 76 zo 79 koaličných poslancov. Jeho odvolanie nepodporili traja poslanci Hlasu, a to Samuel Migaľ, Roman Malatinec a Radomír Šalitroš Šéfredaktor aktualít Peter Bárdy v podcaste hovorí, čo tým koalícia na čele s Robertom Ficom sleduje.
„Po hlasovaní o odvolaní Michala Šimečku prišli koaliční partneri s tým, že idú zvyšovať DPH na 23%. To je niečo, čo pocíti každý. Toto je hlavný dôvod, Šimečkom chceli zakryť, že nedokážu šetriť, že míňajú peniaze na nezmysly, vytvárajú čudné trafiky, ktoré volajú ministerstvo športu, rozdávajú si papalášske doživotné renty. A tvária sa, že všetky tie peniaze, ktoré bezmyšlienkovito míňajú sú v prospech Slovenska," hovorí v rozhovore šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy.
Moderuje Denisa Hopková.
-
Politikár je satirická relácia o zákutiach slovenskej politiky. O témach, ktoré hýbali spoločnosťou, diskutovali stand-up komici Jakub Gulík a Marián Psár.
Aktuálny diel satirickej politickej relácie Politikár, ktorá vychádza na Aktuality.sk každý utorok sa venoval nielen odvolávaniu podpredsedu parlamentu, ale aj povodniam na Slovensku a tomu, ako sa k celej kríze postavila vláda.
V relácii sa dozviete:
Prečo je Matúš Šutaj Eštok politikom v trojobale Kto sú podošvy premiéra Roberta Fica Ako sa komici snažia zblížiť s podpredsedom NR SR Andrejom Dankom Kto je podľa komikov príkladom rodinného politického biznisu
-
Kybernetická bezpečnosť ambulancií je najmä o zodpovednosti lekárov.
So slovenským zdravotníctvom to nevyzerá veľmi dobre. A to ani s jeho kyberbezpečnosťou. Téma je natoľko vážna, že si ju všímajú aj poisťovne. V novom dieli specialnej série podcastov SHARE o kyberbezpečnosti sa budeme rozprávať o tom, aké najčastejšie nedostatky sa objavujú a ktoré sú najrýchlejšie spôsoby, ako ich riešiť. Na naše otázky odpovedá manažér kybernetickej bezpečnosti poisťovne Dôvera Roman Varga. Rozpráva sa s ním redaktor Živé.sk Maroš Žofčin.
V podcaste hovoríme aj o týchto témach:
Aký je aktuálny stav kybernetickej bezpečnosti v zdravotníctve.Kuriózne prípady podceňovania bezpečnosti.Ako dnes komunikujú lekári s pacientmi.Ako poisťovňa presvedčila lekárov prestať používať Windows XP.Prečo lekári nepoužívajú jednotný systém na komunikáciu s pacientom.Čo sú najjednoduchšie veci, akými by sa dal stav rýchlo zlepšiť.Podcast vznikol v spolupráci s poisťovňou Dôvera. Dôvera je najväčšia súkromná zdravotná poisťovňa. Má 1,7 milióna klientov a zazmluvňuje 12-tisíc poskytovateľov zdravotnej starostlivosti od lekární cez nemocnice až po polikliniky. Poskytuje inovatívne digitálne služby ako samostatný odbor vývoja aplikácií (napríklad e-recept, ktorý štát neskôr prevzal, či mobilná aplikácia pre klientov) a kladie dôraz tiež na kybernetickú bezpečnosť.
Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.
-
Nepohodlný či inak „na odstrel“ opozičný podpredseda parlamentu, lebo cez prázdniny – v čase dovoleniek – vytiahol na námestia 18 tisícový dav nespokojných s výkonom moci koaličnej väčšiny.
Odvolaná opozičná šéfka kontrolného výboru tajnej služby, lebo sa obrátila na prokuratúru pre zmenu štatútu SIS, ktorá mala vydláždiť cestu jej novému riaditeľovi – Gašparovi mladšiemu.
V úvodzovkách „zarezaný“ rovnako opozičný šéf výboru pre verejnú správu, lebo odmietol poslať do parlamentu kompetenčný zákon so zelenou pre nové ministerstvo športu bez nevyhnutného stanoviska rozpočtovej rady.
Odvolaný šéf prvej divadelnej scény, rovnako šéfka národnej galérie.
Predtým rovno zrušená RTVS, lebo bez toho nebola možná výmena nepohodlného riaditeľa na jej čele.
A na úplnom začiatku prispôsobené trestné kódexy, ktoré „očisťujú“ predtým políciou a súdmi poťahovaných aj rovno z najvyšších poschodí politiky a biznisu.
To je len torzo prípadov, ktoré ilustrujú rukopis vládnej koalície Ficovho Smeru, Dankovej SNS a Pellegrini-Eštokovho Hlasu.
Na druhej strane krajina zatiaľ netuší o opatreniach na nevyhnutné šetrenie v štátnej kase, ktoré by nás udržalo v lige Európskej 27čky, či o sanácii zdravotníctva alebo školstva.
A ak Robert Fico vytrvale kritizoval svojich predchodcov za ich postup v čase pandémie, on sa v čase tohtoročných povodní národu ani neukázal. Zato jeho spojencov – Petra Pellegriniho a Andreja Danka bolo vidieť v prvom rade na púti v Šaštíne. Na púti, k účastni na ktorej samotní biskupi veriacich odhovárali pre zlé počasie.
Slovensko septembra 2024.
Pozrieme sa naň aj optikou politológa Samuela Spáča.
Kam by ho zaradil na základe popísaného rukopisu mocných?
„Ešte nehovoríme o smerovaní k ne-demokracii typu Maďarska, Ruska, Bieloruska, kde slobodné voľby nehrajú žiadnu rolu. (…) V politológii existuje koncept vyprázdnenej demokracie a ten mi Slovensko pripomína najviac“, konštatuje Sameul Spáč.
Na otázku, z čoho sme ako krajina vyprádznení, politológ reaguje, že „máme tu inštitúcie, no fungujú iba proforma“.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Ani nepriaznivé a veľmi nepríjemné počasie nezabránilo Niké lige, aby odohrala kompletné ligové kolo a paradoxne všetkých 6 stretnutí sa uskutočnilo prvý raz od 1. kola. Najvýraznejšie pútal zápas na Žitnom ostrove a pod Urpínom padol historicky prvý mongolský gól.
Víkendové 7. kolo najvyššej slovenskej futbalovej ligy prinieslo až 18 gólov, 2 remízy, 2 víťazstvá domácich výberov a dvakrát sa tešili hostia. Posledné kolo Niké ligy pútalo predovšetkým tým, že sa hralo na všetkých štadiónoch, ani jeden zápas neodložili, čo sa stalo v tomto ročníku druhýkrát, nuž a opätovne ponúklo viacero zaujímavých momentov.
O víkendovom dianí na trávnikoch slovenskej najvyššej futbalovej ligy sa v 7. epizóde podcastu ŠPORT.sk Kam si to kopol? porozprával futbalový redaktor Ján Jasenka s niekdajším skvelým futbalistom a dnes odborníkom Martinom Mikuličom.
-
Minister životného prostredia Tomáš Taraba ešte minulý týždeň komentoval výstrahu pred povodňami, že “je to druhý krát tento rok, čo počúvam, že bude tisícročná voda.” Jeho podriadení však zrejme našťastie názor ministra nebrali vážne a na povodne sa pripravili. Napriek tomu dochádza ku škodám. Dalo by sa im zabrániť, keby sa do protipovodňových opatrení nasmerovalo viac peňazí? Boli sme v zaplavenej Devínskej Novej Vsi.
Bývalý šéf Slovenského vodohospodárskeho podniku a predtým riaditeľ Povodia Dunaja Ladislav Glinda pre náš podcast analyzuje, či si na takéto povodne treba zvyknúť, alebo sa im dá aj ubrániť.
Budete počuť aj bratislavského župana Juraja Drobu a našu reportérku Kristínu Braxatorovú, ktorá bola v zaplavených oblastiach a priniesla výpovede miestnych obyvateľov.
Moderuje Peter Hanák.
-
Za ani nie dekádu sa na niečo podobné podujal súkromník SpaceX a snaží sa systém znovupoužiteľných rakiet priviesť do dokonalosti. My sme sa pozreli na históriu jeho úspešného predchodcu.
V 78. časti Slnečnej zostavy sa tiež dozviete:
koľko jednotlivých kusov trosiek sa po nehode Columbie podarilo vyzbierať a katalogizovať,ktorý raketoplán vypustil na obežnú dráhu Hubblov vesmírny teleskop,prečo sa nástupca Challengeru nevolá „Challenger 2“a čo spôsobilo havárie Columbie a Challengera.O raketoplánoch a ich nesmiernom vplyve na výskum vesmíru sa v 78. epizóde Slnečnej zostavy rozprávajú Marián Psár a Matúš Toderiška.
Máte otázku, žiadosť o doplnenie či len chuť na ponosovanie? Vaše postrehy píšte na na [email protected]. Čítame a odpisujeme!
-
V dnešnom podcaste vám ponúkame prieskum obľúbenosti automobilových značiek. Dozviete sa aj prečo si vodiči v obci Konská fotia jednu značku s veselým nápisom, ako stúpajú alebo klesajú ceny pohonných hmôt na Slovensku a ako policajtom pomáhajú bežné Tesly. Aj tieto informácie sa dozviete v auto-moto podcaste inzertného portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. O jazdenkách vieme všetko.
-
Príde mi to ako zakomplexovanosť, keď sa niektorí z nás snažia zvaľovať zodpovednosť na nejaký národ či rasu. Veď, všetci ľudia sú si rovní a ak niekto chce hľadať v druhom chybu, tak by ju mal hľadať najmä u seba, hovorí novinár Miroslav Čaplovič. Jednou z obetí Holokaustu je aj Kitty Weichherz. Bola jednou z nás, kde ju zavraždili však doteraz nevieme. Hoci uplynulo už vyše 80 rokov, osudy všetkých našich obetí ešte nepoznáme.
Zákaz vlastnenia rádia, konfiškácia písacích strojov, zákaz kina, divadla či čo i len vstupu do verejných parkov. Nemožnosť vyššieho vzdelania, nemožnosť slobodného výberu povolania, vyhadzovy z práce, zo škôl či verejného i politického života, ako aj zavedenie prísne rasovej definície pojmu "Žid", no a z toho vyplývajúca povinnosť nosenia tzv. Dávidových hviezd na viditeľnom mieste. No a "samozrejme" zhabanie židovského majetku, ktoré skončilo tak dobre známymi arizáciami.
To je len skutočne malý výber súboru rasových, a nacistickou ríšou inšpirovaných, protižidovských opatrení, ktoré prijala Slovenská republika pod vedením katolíckeho kňaza Jozefa Tisa a ktoré dnes poznáme ako Židovský kódex.
To všetko nachystané a aj realizované, pre našich susedov, spolužiakov, kolegov v práci či jednoducho našich kamarátov či po kresťansky blížnych – iba a len pre ich rasový pôvod.
Stalo sa to 9. septembra 1941 a tak si v tieto dni opäť pripomíname neslávne výročie rasistickej legislatívy Slovenského štátu, ktorá v konečnom dôsledku viedla od rasistickej perzekúcie a diskriminácie až do pecí plynových komôr a k zavraždeniu vyše 70 tisícok našich židovských spoluobčanov.
Napriek tomu, že od udalostí holokaustu, na ktorých máme ako Slovensko svoj vlastný a aktívny podiel, uplynulo už vyše 80 rokov, ešte nevieme všetko a stále objavujeme ďalšie a ďalšie tragické príbehy tejto tragickej kapitoly našich vlastných dejín. Jednou z nich je i príbeh slovenskej Anny Frank, teda príbeh denníkových záznamov Kitty Weichherz, ktorej životné osudy od narodenia až po smrť v niektorom z nacistických vyhladzovacích táborov, dôsledne zaznamenával jej otec Béla Weichherz.
Dnes po tejto rodine kedysi žijúcej na Slovensku, ostal iba dym a popol kremačných pecí. Pamäť však nemožno oklamať, no a o tom sú denníky maloletej Kitty od jej otca Bélu Weichherza. Práve tejto téme sa venoval kolega novinár Miroslav Čaplovič c našom dnešnom podcaste.
Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
Každý z nás starne, a niektorí to znášame lepšie a iní horšie. Botox a rezanie a následné naťahovanie tváre dnes už nie sú nič nové.
Môže sa šesťdesiatročná stať vizuálne tridsiatničkou?
A ako sa vôbec k starnutiu stavali naši predkovia? Dnes budete počuť aj ženu, ktorej sa jej vlastné vrásky páčia. A aj poslanca Rudolfa Huliaka, ktorý je body pozitívny.
-
Umelá inteligencia mení naše správanie na internete, ako aj samotné informačné prostredie. Umožňuje nám oveľa lepšie vyhľadávať informácie, získavať relevantnejšie výsledky. Zároveň nám AI odstraňuje informačný šum a personalizuje náš obsah. Dokáže tiež lepšie diagnostikovať choroby, prispieva k lepšej komunikácii či príprave žiakov na štúdium.
Aké sú potenciálne ohrozenia, ktoré môže AI priniesť pre demokraciu a spoločnosť? Prečo môže prispieť k strate autonómie človeka a čo v praxi znamená? Môže mať AI vplyv aj na volebné správanie a názory voličov? Čo v tomto zmysle znamenajú tzv. dark systems?
Ako vplýva AI na ochranu ľudských práv? Prečo sa v súvislosti s technológiou hovorí o diskriminácii a ako sa prejavuje v súdnictve či pri prijímaní uchádzačov do zamestnania? Ako je možné technológiu regulovať na úrovni práva a prečo by sme mali legislatívu podporovať vzdelávaním verejnosti?
Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s vedúcou Centra pre výskum inovácií a kyberpráva (CICeRo) na Ústave štátu a práva Akadémie vied ČR Alžbětou Solarczyk Krausovou.
O témach umelej inteligencie hovorí v podcaste aj Matej Kandrík, riaditeľ Adapt Institute. Organizácia, ktorá zastrešuje portál Infosecurity.sk, bude 3. októbra 2024 realizovať ďalší ročník konferencie Dezinformácie a demokracia.
Podujatie bude niesť podnázov “Meeting the AI Challenge” a venovať sa bude práve témam AI a budúcnosti demokracie, kontextom ľudských práv či zneužitiu technológií v autoritatívnych režimoch.
Organizáciu konferencie môžete v najbližších dňoch podporiť prostredníctvom kampane “Pripravme demokraciu na výzvy AI!” na portáli StartLab, zdieľaním výzvy či osobnou účasťou na evente. Viac informácií nájdete v priložených linkoch alebo v udalosti na Facebooku.
- Visa fler
