Avsnitt
-
Vitajte pri 46. vydaní Index newslettra v audio verzii. Som Eva Frantová a aj tento piatok vám prinášam to najzaujímavejšie zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň.
Nemci si v nedeľných predčasných parlamentných voľbách vybrali novú vládu na čele s koalíciou CDU/CSU. Novým kancelárom, ktorý si dal za úlohu postaviť na nohy nemeckú ekonomiku, sa tak zrejme stane Friedrich Merz. Prečo by aj nás malo zaujímať, či sa mu to podarí, na to sa pozrieme v tohto týždňovom Index newslettri.
Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii.
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Vyberáme vyššiu DPH, ľudia si všímajú prvé zdražovanie a najnovšie modely ministerstva financií aj tak ukazujú, že plán koľko peňazí vďaka tomu cinkne v rozpočte, sa vôbec nemusí naplniť.
Analytik Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster hovorí, že dôvodov je hneď niekoľko. „Nemecká ekonomika stagnuje, možno bude aj v recesii. Zároveň sa ani naším ostatným zahraničným partnerom nedarí tak, ako sme čakali ešte pred niekoľkými mesiacmi,“ vysvetľuje.
Problémom je ale aj predpoklad nižšieho výberu spotrebných daní, hlavne pokiaľ ide o transakčnú daň, ktorá má začať platiť od apríla. Podľa Šustra nie je vhodná pre ekonomiku nášho typu a zároveň má stále výrazné nedostatky. „V kombinácii s vyššou DPH takisto vedie k tomu, že zdaňovanie výroby a predaja je na Slovensku extrémne vysoké,“ objasňuje analytik.
Koalícia však aj napriek tomu hovorí o navyšovaní trinástych dôchodkov a o vyšších platoch pre učiteľov. Naopak debaty o škrtoch na strane výdavkov tento rok, či do budúcna nepočuť vôbec.
Len samotný dôchodkový systém je podľa Šustra neudržateľný. „Treba ho dotovať zo štátneho rozpočtu tromi miliardami ročne a bude to ďalej stúpať. Iba trináste dôchodky vyjdú tento rok na deväťsto miliónov eur a máme tu ďalšie sociálne dávky, ktoré pribudli za posledných desať rokov,“ približuje. Sociálna poisťovňa tak podľa neho vytvára už skoro polovicu zo skoro sedem miliardového deficitu.
Čo je teda pravdy na tom, že budúci rok bude treba šetriť ešte viac než sa plánovalo, čo dávky ako trináste dôchodky spôsobujú dnes a do budúcna, či štát siahne na II. pilier alebo na niektoré zo sociálnych dávok a čo sa stane ak sa dlh nepodarí stlačiť dolu?
V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá analytik Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster.
V rozhovore sa dozviete:
0:00 Úvod 1:11 Prečo štát vyberie na daniach menej. 5:30 Kedy uvidíme, koľko štát vybral na DPH. 10:57 Prečo neplníme plány vlády na šetrenie. 14:52 Dopady vyšších trinástych dôchodkov. 21:34 Ako sa dôchodky zvyšujú. 24:12 Správne nastavenie dôchodkov. 30:34 Ako sa pripraviť na dôchodok. 33:07 Aké veľké šetrenie nás o rok čaká. 39:30 Kde vláda bude šetriť. 45:34 Siahne vláda na II. pilier? 48:49 II. pilier a štátne investičné projekty 52:09 Čo ak štát nezačne šetriť?See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Saknas det avsnitt?
-
Vitajte pri 45. vydaní Index newslettra v audio verzii. Som Eva Frantová a aj tento piatok vám prinášam to najzaujímavejšie zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň.
Analytici ministerstva financií tento týždeň oznámili nemilú správu - štát na daniach nevyberie toľko ako si zaumienil. V realite to znamená, že bude musieť v ďalších rokoch šetriť ešte viac. V Index newslettri sa preto na daňové novinky pozrieme bližšie.
Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii.
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Európa musí prevziať zodpovednosť za svoju obranu a bezpečnosť na kontinente a mier na Ukrajine s tým, že sa hranice krajiny vrátia pred rok 2014 je nereálna predstava. Aj toto sú niektoré z vyjadrení amerického ministra obrany Peta Hegsetha z minulého týždňa. Hneď nato nasledoval telefonát medzi Trumpom a Putinom bez Ukrajiny.
Odborníci hovoria o dohode o nás bez nás a o tom, že Európa stráca bezpečnostné záruky, na ktoré sa roky spoliehala.
Faktom však ostáva aj to, že práve Európa sa dlhodobo spolieha na Spojené štáty a otázku vlastnej obrany zanedbávala. „Dialo sa to aj z pohodlnosti politických lídrov. Do zrkadla by sme sa však mali pozrieť aj my ako občania, či vôbec bol z našej strany dopyt na politických lídrov, aby sa seriózne zaoberali obranou,“ hovorí vojnový analytik Matej Kandrík.
V aktuálnych debatách o navýšení výdavkov na obranu by však podľa neho nemalo prevládať konkrétne percentuálne číslo navýšenia, ale to, čo za peniaze získame. „Rusko dnes zbrojí šialeným spôsobom. Veľká časť týchto zdrojov dnes horí na Ukrajine. My sme zase veľa techniky poskytli Ukrajine, vyprázdnili sme svoje zásoby a tri roky diskutujeme, ako nakopneme efektivitu zbrojného priemyslu tak, aby sme podporili Ukrajinu a súčasne doplnili vlastné prázdne sklady,“ hovorí Kandrík.
Čo sa týka slovenského obranného priemyslu, pohľad naň je podľa Kandríka smutný. „Na východnom krídle sme pravdepodobne najslabším článkom,“ dodáva. Dôvodom je podľa neho dlhodobé zanedbávanie, aktuálne nastavenie politikov, ale aj rôzne účtovné triky.
Je teda Európa schopná brániť sa sama? Aké problémy má náš obranný priemysel, prečo krajiny nevynakladajú dostatočné množstvo peňazí na obranu a bolo by Rusko so svojou ekonomikou schopné viesť vojnu na celom kontinente?
V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá šéf think tanku a vojnový analytik Adapt Institute Matej Kandrík.
V rozhovore sa dozviete:
0:00 Úvod 3:50 Vzťah Európy k vlastnej bezpečnosti. 8:27 Bude Rusko schopné napadnúť ďalší štát? 11:42 Pripravenosť Európy na útok Ruska. 16:22 Slovensko a jeho výdavky na obranu. 19:57 Čo robia zvyšné krajiny východného krídla. 26:23 Rozhodnutie EÚ o výdavkoch na obranu. 35:10 Trumpove vyhrážky krajinám NATO. 38:39 Ako má Európa riešiť obranu spoločne. 43:24 Ako by Európa obranu financovala. 46:11 Voľby v Európy a ich dopady na obranu.See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Vitajte pri 44. vydaní Index newslettra v audio verzii. Som Eva Frantová a aj tento piatok vám prinášam to najzaujímavejšie zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň.
Po ekonómoch, psychológoch či učiteľoch sa voči vláde ozvali už aj podnikatelia. Na ich otvorenú výzvu sa preto v Index newslettri pozrieme bližšie, rovnako ako aj na nárast ceny plynu či (ne)čerpanie eurofondov.
Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii.
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Takmer trinásť miliárd eur. Presne toľko má aktuálna vláda k dispozícii z eurofondových zdrojov. Peniaze, ktoré sú v gescii ministerstva investícií, na ktorého čele stojí Richard Raši z Hlasu, však doslova ležia úhorom.
Odborníci aj opozícia už niekoľko týždňov kričia, že peniaze nie sme schopní minúť, čerpanie je v jednotkách percent a ministerstvá nerobia nič, aby to zmenili. „Do konca roka musíme podľa nových pravidiel vyčerpať 1,5 miliardy eur. Ak to nezvládneme, budeme ich vracať do Bruselu,“ hovorí exminister investícií Peter Balík.
Pravdepodobnosť, že sa to tak nebude, je podľa neho mizivá, keďže zatiaľ je vyčerpaných len 400 miliónov eur. K dispozícii je tak stále vyše miliarda. Neobstoja podľa neho ani vyjadrenia ministra Rašiho o tom, že už 36 percent všetkých prostriedkov máme zazmluvnených a vyše 70 percent je vo vyhlásených výzvach. „V Čechách mali vo výzvach už pred pol rokom všetky peniaze. Zaostávame,“ dodáva.
Najviac problémov pritom podľa neho vykazuje ministerstvo životného prostredia a rezort hospodárstva. Práve ministerstvo v gescii Denisy Sakovej malo podľa Balíka zrušiť už pripravenú výzvu pre malé a stredné podniky, ktorá predstavovala kombináciu grantu a zvýhodnenej pôžičky od komerčných bánk.
Nová vláda sa však rozhodla, že peniaze radšej posunie veľkým podnikom a zmenu v schéme dala na prehodnotenie Európskej komisie. Tá ju po pätnástich mesiacoch zamietla a Slovensko tak stratilo vzácny čas a aj možnosť mať čerpanie o tristo miliónov eur vyššie.
„Ak tento rok prepadnú eurofondy, bude za to môcť strana Hlas, konkrétne rozhodnutia ministerky Sakovej a neschopnosť Rašiho držať eurofondové opraty pevne v rukách,“ dodáva bývalý minister. Navyše, vláda sa chystá na rekonštrukciu a Raši sa skloňuje ako kandidát na post predsedu Národnej rady. Ten, kto po ňom získa ministerstvo investícií, dostane podľa Balíka do rúk Čierneho Petra.
Ako sa dá ešte čerpanie zachrániť a čo pravdepodobne vláda skúsi, ako sú na tom peniaze, o ktorých rozhodujú priamo regióny a prečo Slovensko nikdy, doslova nikdy, nevie, čo s eurofondami?
V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá exminister investícií za úradníckej vlády Peter Balík.
V rozhovore sa dozviete:
0:00 Úvod 1:05 Hrozba prepadnutia miliárd. 5:09 Aktuálne čísla o čerpaní eurofondov. 10:15 Kto za to môže? Remišová alebo Raši? 18:24 Reakcia Európskej komisie. 20:27 Rola Rašiho ministerstva. 22:45 Ktoré ministerstvá majú problémy s čerpaním. 29:09 Ako sa vláda pokúsi prepadnutie peňazí zvrátiť. 35:14 Ako regióny (ne)čerpajú eurofondy. 40:44 Je reálne balík 13 miliárd vyčerpať? 42:49 Prečo sa problémy s čerpaním opakujú.See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Vitajte pri 43. vydaní Index newslettra v audio verzii. Som Eva Frantová a aj tento piatok vám prinášam to najzaujímavejšie zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň.
Tento týždeň americký prezident Donald Trump začal svoju obchodnú hru uvalením prvých ciel. V Index newslettri sa preto pozrieme na to, na ktoré štáty ich už stihol uvaliť a čo plánuje ďalej. A priblížime si aj to, ako by štát mohol ušetriť napríklad cez výber dane z hazardu.
Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii.
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
V posledných dňoch sa opäť rieši plyn a opäť jeho tranzit cez ukrajinské územie na Slovensko, ktorý sa zastavil začiatkom januára. Najnovšie sa rokuje o tom, že by rovnakou trasou mal prúdiť ten z Azerbajdžanu. Pozitívne sa k celej veci stavia ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý hovorí o vôli nechať zarobiť Azerbajdžan a pomôcť Slovensku, no vyňať z celej veci Rusov.
Otázkou ostáva, či by išlo priamo o azerbajdžanský plyn, alebo o plyn, ktorý by stále pochádzal z Ruska, swapovými obchodnými operáciami by však zmenil svoj pôvod a neplatili by sme zaň Rusku.
Podľa energo analytika Radovana Potočára mal Zelenskyj na mysli skôr prvú z dvoch alternatív. Faktom však ostáva, že Azerbajdžan nevie ani zďaleka vyprodukovať rovnaké množstvo plynu, aké prichádzalo z Ruska. „Množstvá, ktoré by sa dostali na Ukrajinu a následne na Slovensko, by nedokázali zmeniť pravidlá hry a vykryť výpadok niekdajších ruských dodávok,“ vysvetľuje Potočár.
Na druhej strane však dodáva, že aj menej azerbajdžanského plynu prúdiaceho cez Ukrajinu ďalej do Európy môže napríklad zmeniť postoj maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý kvôli zastavenému tranzitu hrozí vetovaním predĺženia sankcií voči Rusku.
Takejto alternatíve je naklonená aj slovenská vláda. Tá ma pritom s ruským Gazpromom platnú zmluvu o dodávke plynu bez ohľadu na to, či tranzit cez Ukrajinu prebieha alebo nie. Mohla by sa teda s ruskou spoločnosťou súdiť.
Urobili to aj iné energetické firmy v rátane rakúskeho OMV, českého ČEZ a aj slovenskej Západoslovenskej energetiky. Vláda však k podobnému kroku doteraz nepristúpila. „Neviem ô dôvodoch. Asi by som za tým hľadal politiku alebo snahu nezahatať prípadné obnovenie tranzitu žalobami,“ tvrdí Potočár.
Ako to teda s tranzitom plynu s Azerbajdžanu je, do akej miery je možné, že by nahradil všetok plyn z Ruska, že by nebol iným plynom len obchodne a aké máme ďalšie možnosti?
V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá energo analytik Radovan Potočár.
V rozhovore sa dozviete:
0:00 Úvod 3:11 Prečo skončil tranzit plynu cez Ukrajinu. 6:57 Zelenskyj a azerbajdžanský plyn. 10:54 Ukrajina a jej nedostatok plynu. 14:14 Orbánove argumenty o drahých energiách a odstávke ropy. 16:12 Vplyv cien energií na ceny nafty a benzínu. 17:50 Čo sa deje s cenou plynu na burze. 19:19 Trasa azerbajdžanského plynu. 20:57 Ako funguje obchodný swap plynu. 23:19 Arbitráž proti Gazpromu. 26:26 Nakupuje OMV stále ruský plyn? 31:22 Cena tranzitu mimo Rusko.See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Vitajte pri 42. vydaní Index newslettra v audio verzii. Som Eva Frantová a aj tento piatok vám prinášam to najzaujímavejšie zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň.
Tento týždeň sa ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pozitívne vyjadril na margo tranzitu azerbajdžanského plynu cez svoje územie na Slovensko a ďalej do Európy. Ide o prekvapivú zmenu v postoji, preto sa jej v Index newslettri povenujeme bližšie.
Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii.
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Automobilky sú základom priemyslu na Slovensku, zamestnávajú vyše 160 tisíc ľudí a zo Slovenska robia lídra vo výrobe vozidiel per capita. Ani ony však dnes nechápu kroky vlády, vrátane jej zahraničnopolitického smerovania.
Prezident Zväzu automobilového priemyslu Alexander Matušek hovorí, že návštevy Moskvy, či Turecka neprispievajú k atraktívnosti Slovenska, kde až 93 percent všetkých investícií v tomto odvetví za posledných pätnásť rokov pochádzalo z Európskej únie, Británie či z USA.
„Treba sa opýtať vlády, čo myslí politikou na štyri svetové strany, pretože počúvame aj čítame iba o jednej. Investori potrebujú predvídateľnosť a stabilitu aj čo sa týka zahraničnej orientácie krajiny,“ vysvetľuje.
Rovnako negatívne podľa Matušeka vnímajú aj konsolidáciu. Ich obsah s nikým z odvetvia vláda vopred nekonzultovala a vehementne ignoruje aj ich opakované naliehanie na riešenie základných problémov podnikateľského sektora - nedostatok kvalitnej pracovnej sily, vysoké daňovo-odvodové zaťaženie a nízky dôraz na environmentálnu udržateľnosť.
„Ak by som bol investor, veľmi by som si rozmysel, či ísť na Slovensko. Tvárime sa totiž, že potrebujeme činnosti s vyššou pridanou hodnotou, no odvodové parametre nastavíme tak, že nielenže šikovný človek inde zarobí viac, ale aj zamestnať ho stojí firmu v inom štáte oveľa menej,“ vysvetľuje Matušek.
Aká je dnes situácia v automobilovom priemysle na Slovensku, či mu škodí to čo robí vládna koalícia, ako to vnímajú zahraniční investori a aké výzvy prichádzajú zo zahraničia?
V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá prezident Zväzu automobilového priemyslu Alexander Matušek.
V rozhovore sa dozviete:
00:00 Úvod 01:00 Situácia v automobilovom priemysle. 04:42 Atraktivita Slovenska pre ďalších investorov. 07:38 Reakcia na zahraničnú politiku vlády. 10:45 Neexistujúci dialóg medzi automobilkami a vládou. 17:00 Ako automobilky vnímajú konsolidáciu? 20:25 Dopady vysokých sociálnych odvodov. 27:07 Elektromobilita na Slovensku. 37:19 Zníženie dane na bezemisné autá. 38:08 Dôsledky Trumpových ciel.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Vitajte pri 41. vydaní Index newslettra v audio verzii. Som Eva Frantová a aj tento piatok vám prinášam to najzaujímavejšie zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň.
Tento týždeň sa novým americkým prezidentom oficiálne stal Donald Trump a už od prvých dní v úrade je jasné, že nezaháľa. Aj preto sa v Index newslettri pozrieme na to, aké plány v oblasti ekonomiky chystá a priblížime si aj to, ako vláda už dnes nedodržuje svoje plánované šetrenie.
Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii.
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Silná ekonomika, potravinová sebestačnosť, pulty plné tovarov, západné značky, ktoré nikam neodišli a tie, čo odišli už nahradili domáci, rovnako kvalitní výrobcovia.
Takúto realitu prezentoval minulý týždeň šéf národniarov Andrej Danko, ktorý sa spoločne s ďalšími poslancami koalície vybral do Ruska. Konkrétne do jeho hlavného mesta Moskvy, aby, ako sám tvrdí nadviazal vzájomnú komunikáciu s ruskou vládou a ukázal Slovákom, ako dobre sa v Rusku žije.
„Ak naši politici merajú úspešnosť hospodárskej politiky návštevou supermarketu, potom sa nedivím, že úspešnosť tej slovenskej pod ich vedením nie je úplne valná,“ hovorí analytik Martin Vlachynský.
Pritom nielen supermarkety, ale ani Moskva nie je miestom, kde sa podľa neho odráža bežná ruská realita. V Moskve je totiž priemerná mzda 1200 eur, vo viacerých republikách nedosahuje ani 400 eur.
Navyše, lepšie časy Rusko nečakajú ani v prípade, ak by získalo dnes okupované územia Ukrajiny. „Ak dosiahnu to, čo dnes nazývajú vrcholom ťaženia, a teda udržanie si súčasnej línie, skončia so zdevastovaným územím, ktoré bude obrovskou čiernou dierou na peniaze,“ vysvetľuje Vlachynský.
Ako je to ale v skutočnosti s ruskou ekonomikou a sankciami, aká je realita cien v porovnaní s ruskými mzdami a fungujú alebo nefungujú toľko spomínané sankcie?
V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Martin Vlachynský.
V rozhovore sa dozviete:
Meranie ekonomickej výkonnosti cez maslo. Aktuálny stav ruskej ekonomiky. Cena potravín v Rusku. Inflácia v Rusku. Dopad vysokých úrokov na bežné obyvateľstvo. Ako dlho Rusko dokáže financovať vojnu? Ako ekonomicky oslabiť Rusko. Funkčnosť sankcií voči Rusku. Odchod západných firiem z ruského trhu. Budúcnosť ruskej ekonomiky.See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Vitajte pri 40. vydaní Index newslettra v audio verzii. Som Eva Frantová a aj tento piatok vám prinášam to najzaujímavejšie zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň.
Tento týždeň mediálnym priestorom rezonoval hlavne výjazd šiestich poslancov koalície do Moskvy, kde svoj čas do veľkej miery venovali hlavne točeniu videí s cieľom dokázať, že život v Rusku je skvelý. Dnes sa preto v Index newslettri na ekonomiku Ruska pozrieme bližšie a priblížime si aj to, ako sa Británii darí štyri roky po Brexite.
Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii.
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Máme za sebou prvú polovicu januára, s ktorou vstúpili do platnosti viaceré opatrenia z vládneho šetriaceho balíčka, vrátane vyššej DPH.
Vláda zatiaľ stále trvá na tom, že nákupy, hlavne potravín a vecí bežnej spotreby, dokonca zlacneli a hore šlo len to, čo si nemusíme dovoliť kupovať každý deň. Minister pôdohospodárstva Richard Takáč sa dokonca vybral na nákup pred koncom roka a po ňom, aby dokázal, že ľudia tento rok za nákup tých istých vecí zaplatia o päť eur menej.
Michaela Štalmachová však upozorňuje, že to nemusí byť celkom tak. Na nejasnosti v ministrovom nákupe vraj poukázal poslanec za stranu SaS Alojz Hlina. „Dve položky z ministrovho zoznamu v danej predajni neboli. Preto šiel o päťsto metrov ďalej do druhej prevádzky rovnakého reťazca, kde už dané produkty vraj stáli viac ako v predajni, kde nakupoval minister Takáč,“ približuje Michaela.
Značný dopad na rodinné rozpočty má pritom podľa Michaely nielen vyššia DPH ale aj ponížený daňový bonus na dieťa. V jeho prípade sa totiž tento rok kombinujú dve legislatívne zmeny - jedna z pera súčasnej vlády, druhú zaviedol do zákona ešte Igor Matovič (hnutie Slovensko).
„Rodine s dvomi rodičmi a dvomi deťmi konsolidačné opatrenia vezmú ročne šesťsto sedemnásť eur. Ak k tomu prirátame daňový bonus prídu o vyše 1270 eur,“ hovorí Michaela.
Ako je to teda so zdražovaním, čo sa na ňom podieľa najväčšou mierou a kde ho už začíname vidieť v praxi?
V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá Michaela Štalmachová z domácej redakcie denníka SME, ktorá sa venuje ekonomickým témam.
2:10 O aké peniaze oberie konsolidácia rodiny s deťmi.
3:32 Zmeny v daňovom bonuse.
7:37 Cena potravín po novom roku.
14:37 Kto a ako bude platiť transakčnú daň.
18:45 Dá sa transakčnej dani vyhnúť?
24:07 Dopady dane z cukru na ceny.
28:29 Cena vs. pomer pri diaľničnej známke.
31:09 Ako sa zdražuje MHD a prímestská doprava._
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Index.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Vitajte pri 39. vydaní Index newslettra v audio verzii. Som Eva Frantová a aj tento piatok vám prinášam to najzaujímavejšie zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň.
Prvý januárové dni sa niesli v znamení ruského plynu. Respektíve jeho tranzitu cez ukrajinské územie, ktorý sa skončil a premiér Robert Fico odvtedy snáď nerieši nič iné. Preto sa dnes v Index newslettri pozrieme na to, ako je to s jeho tranzitom v skutočnosti a priblížime si aj dopady novej DPH a ďalších opatrení, ktoré už začali platiť, na rodinné rozpočty.
Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii.
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Čaká nás veľká konsolidácia verejných financií, ktorú vláda ohlásila v októbri minulého roka. Na medzinárodnej scéne sa zase hovorí o stagnácii viacerých európskych ekonomík, strate konkurencieschopnosti a narastajúcom protekcionizme aj zo strany USA.
Podľa hlavného ekonóma NBS Michala Horvátha tak slovenská ekonomika v tomto roku bude čeliť viacerým hrozbám. „Nevieme totiž, s čím príde nová americká administratíva. Jej rozhodnutia pritom môžu ovplyvniť nálady, aj politiku v celosvetovom meradle. Na Slovensko, ako na otvorenú ekonomiku, to bude mať ešte silnejší vplyv ako na zvyšok únie,“ hovorí.
Rušno však bude aj na domácom poli. Rast ekonomiky majú totiž zabezpečiť hlavne investície, a to z plánu obnovy, ktorého zdroje máme k dispozícii už len do polovice roka 2026. Čerpať európske peniaze nám však nikdy nešlo a aj v súčasnosti sme v rámci plánu obnovy len niekde na 13 percentách. Navyše, aj tento rok sa vláda na poslednú chvíľu opäť rozhodla plošne dotovať plyn.
„Existuje neistota ohľadom toho, čo sa bude diať v ďalších rokoch. Zrejme donekonečna nevieme ťahať ceny na umelých úrovniach, stojí to pomerne veľké peniaze pre štátnu kasu,“ hovorí Horváth.
Čo nás teda v roku 2025 čaká v slovenskej ekonomike? Ako ju ovplyvní dianie doma a v zahraničí, ako sa budú vyvíjať mzdy, čo sa bude diať na trhu s nehnuteľnosťami a ako naše peňaženky a ochotu a schopnosť míňať zasiahne vládna konsolidácia?
V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá hlavný ekonóm NBS Michal Horváth.
_
0:48 Hlavný ťahúň ekonomiky v roku 2025.
4:07 Šanca, že vyčerpáme európske peniaze.
7:40 Inflácia v roku 2025.
12:40 Vplyv konsolidácie na dlh štátu.
17:12 Spotrebiteľské správanie v roku 2025.
20:19 Budú v roku 2025 rásť mzdy?
23:00 Čo čaká trh s nehnuteľnosťami?
25:21 Dopady zhoršeného ratingu Slovenska.
30:58 Hlavné hrozby pre slovenskú ekonomiku._
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Index.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Máme za sebou prvý ucelený rok štvrtej vlády Roberta Fica, ktorý nebol nudný ani po ekonomickej stránke. Prešli sme si prvým, povedzme že šetrením, podporou s hypotékami, s energiami, húfnymi odchodmi do predčasného dôchodku, a to stále hovoríme len v medziach krajiny.
Práve vysoké výdavky a nízka miera šetrenia však podľa makroekonomického analytika Mateja Horňáka boli v roku 2024 problémom. „Nešlo o konsolidáciu v pravom slova zmysle. Skôr by som to prirovnal k tomu, že ideš po diaľnici rýchlosťou stoosemdesiat a zrazu spomalíš na stosedemdesiat,“ vysvetľuje.
Za najproblematickejšie rozhodnutie vlády považuje zníženie odvodov do druhého piliera. „Krátkodobo dostaneme peniaze do Sociálnej poisťovne, ale skutočný problém si takto prenášame do budúcna,“ dodáva s tým, že šetrenie, respektíve konsolidácia, nie je jediná vec, ktorou sa riadia ratingové agentúry pri hodnotení Slovenska.
Hlavne v druhej polovici roka ich výrazne zaujímala aj politická situácia na Slovensku, vzťahy s Európskou úniou a smerovanie krajiny. „Veľa sa nás pýtali na hrozbu zastavenia eurofondov a stav inštitúcií,“ dodáva Horňák.
Rušno však bolo aj na medzinárodnej scéne. Ekonomiky sa čím ďalej, tým viac uzatvárajú, rastie nám protekcionizmus a zvýšil sa aj počet populisticky orientovaných vlád, čo má ďalekosiahle dôsledky. „Štúdie ukazujú, že HDP na obyvateľa je po pätnástich rokoch populistickej vlády vo všeobecnosti o desať percent nižšie ako v krajinách, kde takáto vláda nie je,“ vysvetľuje analytik.
Čo všetko sa teda v ekonomike dialo v roku 2024, čo najprekvapivejšie sa stalo a je Slovensko konkurencieschopnejšie a ekonomicky odolnejšie ako predtým?
V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
_
1:14 Aký bol rok 2024?
5:42 Ako sa darilo slovenskej ekonomike.
8:55 Prečo je nemecký priemysel v kríze.
11:31 Prečo klesla inflácia.
16:44 Lex konsolidácia a ekonomika
21:17 Ako Slovensku veria finančné trhy.
25:14 Zvládla ECB infláciu?
28:41 Politika ECB a finančné trhy.
31:11 Trh s nehnuteľnosťami v roku 2024.
36:55 Konkurencieschopnosť Slovenska._
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Index.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Vitajte pri 38. vydaní Index newslettra v audio verzii. Som Eva Frantová a aj tento piatok vám prinášam to najzaujímavejšie zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň.
Najhorší rating za vyše 20 rokov. Taká je najnovšia bilancia Slovenska, ktorú nám minulý piatok udelila agentúra Moody's. Dnes sa preto v Index newslettri pozrieme na to, čo ju k rozhodnutiu primälo a priblížime si aj predikciu, s ktorou na konci roka prišla Národná banka Slovenska.
Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii.
A ešte predtým, než sa pustíme do noviniek z tohto týždňa, len krátky oznam: Nasledujúce dva sviatočné týždne Index newsletter nevyjde. Ekonomické zaujímavosti zhrniem opäť až 10. januára. Ak by sa vám málilo, video podcast Index bude mať prestávku len budúci týždeň a s novou časťou, kde sa venujem ekonomickému zhrnutiu roka 2024, sa na vás teším už 2. januára.
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
II. pilier, ETF fondy, špekulatívne aktíva. Tento rok bol z pohľadu investovania naozaj zaujímavý. Dokonca by sa dalo povedať, že jeden z najzaujímavejších za posledné obdobie, a to aj čo sa týka výnosov.
„Akciové trhy, ktoré bežne prinášajú výnos sedem až deväť percent, už druhý rok po sebe dosiahli zhodnotenie dvadsať percent,“ vysvetľuje ekonomický redaktor SME a magazínu INDEX Jozef Tvardzík. Úspech však zaznamenali aj dlhopisy. Ani jeden garantovaný fond v rámci II. piliera totiž neskončil v mínuse.
Dôvodom je podľa Jozefa hlavne uvoľnenie menovej politiky vo forme znižovania úrokových sadzieb centrálnymi bankami.
V prípade indexov a akcií boli zase hlavným ťahúňom technologické giganty USA. A to hlavne zopár najväčších hráčov ako Tesla, Microsoft či Apple, ktorí tvoria takmer štyridsať percent hodnoty celého indexu. „Investičný apetít v Spojených štátoch je obrovský. Sledujeme nové vstupy na burzu, fúzie firiem, ale aj pozitívne očakávania v súvislosti s Trumpom a sľubmi o deregulácii a znížení byrokracie, “ dodáva Jozef.
Na budúci rok sa však ako investične zaujímavé zdajú aj iné krajiny. Odborníci podľa Jozefa spomínajú Čínu aj Latinskú Ameriku.
Ako sa bude vyvíjať trh na budúci rok, prečo majú obrovský potenciál hlavne spomínané krajiny a prečo Európa aj po investičnej stránke za zvyškom sveta stále nestíha?
V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá ekonomický redaktor denníka SME a magazínu INDEX Jozef Tvardzík, ktorý sa venuje investičným témam.
_
2:20 Množstvo peňazí v II. pilieri.
8:14 Výnosy fondov v II. pilieri.
14:37 Dôvody výnosov indexových fondov.
18:43 Ako sa darilo akciovým fondom.
23:33 Prečo ostať v II. pilieri.
31:25 Čo čaká trh v roku 2025.
34:47 Kam investovať peniaze v roku 2025?_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
–
Ďakujeme, že počúvate podcast Index.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
-
Vitajte pri 37. vydaní Index newslettra v audio verzii. Som Eva Frantová a aj tento piatok vám prinášam to najzaujímavejšie zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň.
Slovensko opäť požiadalo o predĺženie výnimky na export výrobkov z ruskej ropy. Tentokrát na šesť mesiacov. V tohto týždňovom newslettri sa preto na dôvody slovenskej vlády, ale aj na to, aký dôraz kladieme na vedu a výskum, pozrieme bližšie.
Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii.
_
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty
See omnystudio.com/listener for privacy information.
- Visa fler
