Avsnitt

  • O aktuálnej politickej situácii na Slovensku sa Šimon Žďárský rozprával s komentátorom a spisovateľom Arpádom Soltészom. Hovorí, že víťazom budúcich volieb je evidentne Boris Kollár. Prečo si to myslí a aký má názor na zrušené obvinenia Pčolinskému či Haščákovi? „Ja mám pocit, že generálna prokuratúra si trochu prisvojila právo rozhodnúť o vine či nevine.“ Arpád Soltész tvrdí, že najväčší problém na Slovensku je, že túto krajinu nikto neriadi. Aké sú jeho prognózy do budúcna? „Nikdy v tejto krajine nebolo zábavnejšie sledovať politiku. Teraz si človek naozaj môže vyložiť nohy, rozbaliť čipsy, nejaké nealko pivo a užívať si show. Táto krajina naozaj, že kompletne zlyhala.“

  • Slovensko v najbližších dňoch očakáva návštevu pápeža Františka, ktorý príde do Bratislavy, Prešova, Košíc a Šaštína. O tom prečo si pápež vybral Slovensko, kto vytvára plán jeho cesty a aký je v skutočnosti nám prišiel porozprávať biskup Jozef Haľko. „Počkajme si. Príde, vystúpi z lietadla 12. septembra popoludní, prvýkrát sa dotkne slovenskej zeme a budeme počuť jeho slová,“ hovorí biskup o príchode pápeža na Slovensko. S pápežom Františkom sa už stretol, pretože každý biskup je po piatich rokoch pozvaný do Talianska na duchovné cvičenia, ktoré trvajú dva týždne. Každé jedno stretnutie biskupov končí stretnutím s pápežom. „Svätý otec mi venoval ruženec a povedal: Ďakujem za Anku Kolesárovú. To sú také slová, ktoré sú krátke, milé. Myslím, že pápež František je majstrom schopnosti krátko vyjadriť veľké myšlienky.“ Pandemická situácia sa na Slovensku každým dňom zhoršuje. Je v tejto chvíli dobrý nápad uskutočniť takúto masovú udalosť? Biskup Jozef Haľko nám v rozhovore prezradil aj to, ako ovplyvnila pandémia cirkev, či sa ľudia vrátili do kostolov alebo aký je záujem o cirkevné povolania. To všetko a omnoho viac sa dozvieš v najnovšej epizóde Startitup Diskusný Klub so Šimonom Žďárským.

  • Saknas det avsnitt?

    Klicka här för att uppdatera flödet manuellt.

  • Už túto sobotu 11. septembra sa môžu diváci tešiť na boj o opasok šampióna Oktagonu medzi Vojtom Barboríkom a Ivanom Buchingerom. Vojto Barborík nám v rozhovore prezradil, že taký zápas tu dlho nebol a ani nebude. „Sme menej známi, ale kvalitou sme na vysokej úrovni obaja,“ hovorí Vojto, ktorý tento rok debutoval v poľskej organizácii KSW, v rámci ktorej porazil napríklad Krzysztofa Klaczeka. Prečo ho neláka pôsobiť viac na domácej scéne? Tvrdí, že môže zápasiť stále s lepšími, posúvať sa vpred a porovnávať sa s tou najväčšou špičkou. Pred sobotňajším zápasom sa cíti dobre a s istotou hovorí, že je lepší ako Ivan Buchinger. „Ja v zápase veľmi presvedčivo ukážem, kto je Vojto Barborík, pretože viem, čo pre to každý deň robím.“ Ako reaguje na vyjadrenie Ivana Buchingera, že užíva zakázané látky? Akú má momentálne kondíciu a čo považuje za svoju najšpeciálnejšiu vlastnosť? To všetko a oveľa viac sa dozvieš v najnovšej epizóde Startitup Diskusný Klub so Šimonom Žďárským.

  • Hosťom najnovšej epizódy Startitup Diskusný klub je MUDr. Viliam Dobiáš, PhD., prezident Slovenského Červeného kríža. Kedy by si človek mal volať záchranku a čo považuje za zbytočné výjazdy? Podľa Viliama Dobiáša je problémom to, že záchranná služba častokrát nahrádza iné časti zdravotníctva, ktoré nefungujú. Ľudia si volajú záchranku, keď majú opakujúce sa ťažkosti, na ktoré už boli vyšetrení a majú na ne lieky. Počas druhej vlny pandémie bolo slovenské zdravotníctvo vyťažené nad svoje sily. Zbytočných výjazdov však neubudlo a ľudia stále volali záchrannú službu, aj keď nemuseli. „Počas pandémie boli niekedy v jednej službe všetci pacienti pozitívni na covid. Diagnózy boli tie isté, počty výjazdov tiež, len bol tam aj ten moment prekvapenia,“ opisuje Viliam Dobiáš. 8 % zo všetkých výjazdov ročne je kvôli alkoholu. „Keď je opitý v bezvedomí, tak je rovnako ohrozený na živote ako pri mozgovej príhode, tam nemôžem medicínsky rozlišovať, nie som tu preto, aby som odsudzoval alkoholika.“ Tak, ako si svoje zdravotné problémy spôsobujú alkoholici, si problémy spôsobujú aj ľudia s vysokým tlakom alebo cukrovkári, ktorí nedodržujú zdravý životný štýl. „Ľudia 20 až 30 rokov žijú nesprávnym spôsobom a potom, keď dostanú chorobu, tak chcú, aby sa všetci o nich starali, ale oni sami nie sú ochotní pohnúť ani malíčkom, aby spravili nejaké zmeny.“

    Tento podcast ti prináša Websupport.

  • Ondrej Janíček nám porozprával o tom, ako ho súd uznal vinným z krivého obvinenia Moniky Jankovskej. Aký má k tomu postoj? Kritizuje sudcu za jeho kroky v priebehu tohto konania. Tvrdí, že 80 % sudcov sú len zločinci v talároch. Prezradil aj svoj názor na súčasné kroky generálnej prokuratúry, ktorá zrušila obvinenie bývalému šéfovi SIS Pčolinskému, ale aj Haščákovi a ďalším. Nenechaj si ujsť najnovšiu epizódu Startitup Diskusný Klub so Šimono Žďárským.

  • Martin Urza je anarchokapitalista, ktorý hovorí, že štát je nemorálny, vyberá výpalné a chová sa ako mafia. V najnovšej epizóde nám porozprával, v čom anarchokapitalizmus spočíva. „Spočíva vo vzájomnej dobrovoľnosti, čo znamená, že každý človek by mal mať možnosť rozhodnúť sa, čo za služby chce poskytovať ostatným a čo nechce. Nikto by nemal byť k ničomu nútený.“ Hovorí, že súčasné zdravotné poistenie je v skutočnosti daň. „Nezáleží na mojom zdravotnom stave, ako som rizikový. Záleží na tom, aký mám príjem, čiže nedáva zmysel nazývať to poistenie, spĺňa to znaky dane,“ opisuje Martin. Ako by fungovala podľa neho spoločnosť bez štátu? Kto by vlastnil cesty a diaľnice? Martin si vie predstaviť, že cesty aj diaľnice by vlastnili súkromníci. „Keď máme demokraciu s všeobecným volebným právom ako máme teraz, tak sa vždy nájde politik, ktorý niečo sľúbi ľudom zadarmo. Nič nie je zadarmo.“ Martin sa stal anarchokapitalistom pri písaní článku o tom, prečo je štát potrebný a prečo anarchokapitalizmus nemôže fungovať.

  • Hosťom najnovšej epizódy Startitup Diskusný Klub Šport je slovenský boxer žijúci v Anglicku Karol Itauma. Karol je 8-násobný majster Anglicka v boxe a mládežnícky olympijský víťaz. Narodil sa na Slovensku, ale ako 7-ročný sa presťahoval s rodinou do Anglicka. Hovorí, že to bolo ťažké, pretože nevedel po anglicky. Boxu sa venuje od svojich 14 rokov a dosiahol už mnoho úspechov. Jeho cieľom je byť majstrom sveta v profesionálnom boxe a vyhrať všetky 4 svetové opasky. K jeho boxerskej kariére mu dopomohlo práve presťahovanie sa do Anglicka. „V Anglicku sme našli boxing, máme dobrý tím, podporujú nás a veria nám. Na Slovensku také veci nie sú,“ hovorí Karol. Po dosiahnutí jeho cieľov sa chce vrátiť na Slovensku a pozdvihnúť ďalšie generácie. Aký je jeho štýl boxovania, ku komu vzhliada a čomu sa venuje popri športe? Nenechaj si ujsť najnovšiu epizódu Startitup Diskusný Klub so Šimonom Žďárským.
    Tento podcast ti prináša Websupport.

  • V najnovšej epizóde Startitup Diskusný Klub, moderátor Šimon Žďárský  vyspovedal bývalú letušku Emirates, Mirku Kuzmovú. Ako prebieha výber letušiek a aká je práca v jednej z najlepších leteckých spoločností? Podľa Mirkinho opisu to znie ako dream job. Na túto pozíciu prijali z 200 ľudí iba šesť a jednou z nich bola práve ona. „Keď ťa zoberú, tak ti zagratulujú, volá sa to golden call a tá pani ti počas telefonátu rovno bookuje aj letenku,“ hovorí Mirka. Tvrdí, že nehľadajú modelky, ale človeka, ktorý je pripravený na rôzne situácie, ktoré sa na palube môžu odohrať. „Teraz nedávno odrodili v Emirates dieťatko na palube, musíš byť pripravený aj na takéto situácie. Ideš na let s tým, že sa môže stať čokoľvek.“ Mirka sa často stretávala s opitými pasažiermi, ktorí boli problémoví. Šimonovi v rozhovore ukázala aj rôzne chmaty, ktoré musia ovládať na spacifikovanie takýchto pasažierov. Tento job má aj veľa výhod, ktoré Mirka prezradila v rozhovore. Na pozícii letušky v prvej triede môžeš zarobiť bežne aj viac ako 5 000 eur. Emirates ti prepláca ubytovanie, transport a dostávaš aj peniaze počas návštev rôznych destinácii. Veľmi lákavým bonusom je aj 90 % zľava na všetky lety a preplácanie nájmu bytu priamo v Dubaji. „Keď som posielala výpoveď, bolo to ťažšie ako tú prácu prijať. Ja som lietala všade, išla som na 4 dni hocikde, na Miami som išla za 50 eur,“ spomína Mirka.

    Tento podcast ti prináša Websupport.

  • Hosťom najnovšej epizódy Startitup Diskusný Klub je český politik a predseda Českej pirátskej strany Ivan Bartoš. O tom, ako sa z neho stal mainstreamový politik a aké majú v strane plány po voľbách, sa s ním rozprával moderátor Šimon Žďárský. „Ja si nemyslím, že vlasy alebo hudba, ktorú niekto počúva, určuje ten spôsob, ako nad vecami premýšľa. Nehovorí to nič o jeho vzdelaní ani o jeho motivácii,“ hovorí Bartoš. Za ich pirátskou stranou nestoja žiadni podnikatelia či George Soros. „Neviem, kde vznikol tento hoax, ale keď tú stranu budujete od začiatku od nuly ako ľudia z ulice, aj keď mnohí z nás mali a aj majú pomerne dobrú kariéru, tak keď na začiatku do toho nenalejete 20–40 miliónov, tak ten rast trvá dlho.“ Hovorí, že ich práca je ich kampaň a každý sa môže presvedčiť, že v krajoch sú a tú transparentnosť, poctivosť a invenciu do politiky prinášajú. V rozhovore prezradil aj to, aký má postoj k očkovaniu. „Vláda to vždy riešila dva mesiace po a bolo to neskoro. Andrej Babiš sa aj kvôli kampani postavil ministrovi zdravotníctva aj odborníkom a vyústilo to v tú najväčšiu vlnu, zomrelo 30 000 ľudí.“ Vidí paralelu medzi slovenskou a českou politikou? Ako hodnotí kauzu Čapí hnízdo? To všetko a oveľa viac sa dozvieš v najnovšej epizóde Startitup Diskusný Klub.

  • Michal nám v najnovšej epizóde Startitup Diskusný Klub prišiel porozprávať o tom, aké to je robiť povolanie „zdravotného brata“. Povolanie zdravotnej sestry vykonáva na Slovensku aj veľa mužov. Stále sa to však u nás klasifikuje ako zdravotná sestra. Aký je prístup pacientov k zdravotným sestrám? V rozhovore sa dozvieš rôzne Michalove príbehy z každodenného života zdravotníkov. „Mali sme jedného pacienta, ktorý naozaj dosť dlho u nás ležal a v noci o tretej zazvonil zvonček. Ten pacient mi povedal, že on sa nudí, že on nevie, čo má robiť,“ opisuje svoje skúsenosti s pacientmi. Za službu Michal nachodí aj 8-9 kilometrov. Rekord za jednu službu má 14 000 krokov. Samozrejme, že nepríjemné situácie môžu nastať aj pre pacientov, kedy sú lekári nepríjemní a pacienti sa boja opýtať, čo chcú. Potom otázky kladú zdravotným sestrám, ktoré im však nevedia zodpovedať ich problém. Michal tvrdí, že je málo lekárov, ktorí vedia byť aj empatickí a skôr vizitu u pacienta berú ako povinnosť. Na Slovensku máme nedostatok zdravotných sestier. Podľa Michala je to aj tým, v akom prostredí pracujú. „Radšej ten človek bude robiť v modernejšom prostredí, ako v niektorých nemocniciach, ktoré sú, povedzme si úprimne, polorozpadnuté.“  Nenechaj si ujsť najnovšiu epizódu Startitup Diskusného Klubu so Šimonom Žďárským.

    Tento rozhovor ti prináša CBD Vincit

  • Doktor Peter Visolajský je šéfom lekárskeho odborového združenia a už roky upozorňuje na rastúci personálny problém v zdravotníctve na Slovensku. „Neadekvátna zdravotná starostlivosť je slovenský problém. Systém sa už zadrháva, naše zdravotníctvo melie z posledného, čo sa týka personálu,“ opisuje situáciu doktor v najnovšej epizóde Startitup Diskusný Klub so Šimonom Žďárským. Počet zdravotných sestier vplýva podľa doktora na celkovú úmrtnosť u pacientov. Kolaps zdravotníctva môžeme teda podľa neho pozorovať napríklad aj v počte úmrtí počas druhej vlny koronavírusu. Kritizuje aj prístup ministerstva zdravotníctva. Pri súčasnom prístupe sa podľa neho tento problém nikdy nevyrieši. Čo sa s tým dá spraviť? „Keď príde táto otázka od novinárov, tak pani hovorkyňa povie svoju obľúbenú vetu: Zdravotná starostlivosť je plne zabezpečená,“ odpovedá doktor Visolajský. Tento prístup považuje doktor za život ohrozujúci. Očkovanie u obvodných lekárov nazýva fiaskom. „Ministerstvo s tým prišlo až nepochopiteľne neskoro. Nefunguje to a veľa ľudí na to doplatí životom.“ Problém vidí v nízkej zaočkovanosti ľudí nad 80 rokov. „Ministerstvo a tí, ktorí majú na starosti očkovanie, si nesplnili základné domáce úlohy, čo sa týka očkovania starých ľudí. To nie sú antivaxeri, oni majú len prirodzený strach a nemajú informácie.“ Pandémia nepriniesla žiadne zmeny v zdravotníctve, všetko sa po druhej vlne vrátilo do starých koľají, tvrdí doktor. Hovorí, že ministerstvo sníva o reforme bez personálu a bez peňazí. „Národné centrum nám preložilo pacienta v ťažkom stave z dôvodu, že sestry na JIS dali výpoveď. Preložili ho na našu JIS, kde sú všetky sestry už mesiac vo výpovednej lehote a nemáme za ne náhradu. Čo je väčší obraz kolapsu?“

  • V najnovšej epizóde Startitup Diskusný Klub sa Šimon Žďárský porozprával o aktuálnej situácii v Afganistane s expertom na túto krajinu a bývalým najvyšším postaveným vojakom slovenskej armády v štruktúrach NATO, generálom Mackom. Prečo by nás mala zaujímať situácia v Afganistane? „My sme súčasťou nejakého väčšieho celku, dnes je ten svet prepojený. Sme súčasťou svetového obchodu a žijeme v previazanom svete. Už len z tohto dôvodu, takého všeobecného, by nás malo zaujímať, čo sa v tejto krajine deje,“ hovorí generál Macko. Generál v rozhovore opísal svoj pohľad na vojenskú misiu v Afganistane. „V podstate celá tá operácia v Afganistane vznikla ako reakcia na útok na dvojičky. A teraz zrazu nejaký Taliban z Afganistanu povie, že mňa Američania netrápia, s vami sa baviť nebudem. Ak sa Taliban znovu vracia k moci, tak je to jednoznačne prehra,“ zhodnotil v rozhovore. K akým zmenám došlo v Afganistane za 20 rokov, čo je jedným z hlavných dôvodov, prečo vláda stratila dôveru ľudí a prečo Al-Káida útočila na Ameriku? To všetko a oveľa viac sa dozvieš v najnovšej epizóde Startitup Diskusný Klub.

  • V najnovšej epizóde Startitup Diskusný Klub Šport zavítal Šimon Žďárský do "Vémolandu" ku Karlosovi Vémolovi. V rozhovore nám porozprával o jeho zranení, o tom, ako prebieha jeho rehabilitácia, ale aj o tom, ako sa pripravuje na najbližšie zápasy. „Furt si hovorím, čo keby. Teraz som o ten zápas prišiel aj tak, ešte mám obrovské zranenie a Pirát lieta s mojím pásom. Takže poslúcham, rehabilitujem a urobím všetko pre to, aby som tých doktorov poslúchol a vrátil sa čo najskôr späť,“ opisuje Karlos Vémola Pirátov nedávny zisk titulu Oktagonu. „Na tú rehabilitaciu sa snažím v tej príprave spať medzi tréningami. A hlavne mám skvelý tím okolo seba. Ja verím, že to telo je ako motor, ja som terminátor, ja som mašina a každý silný stroj, keď mu nenalejetu šťavu, tak nepôjde. Tak isto verím, že funguje aj to ľudské telo.“ Pri čom sa vie najviac zrelaxovať? Vo svojom dome má skutočne netradičných domácich miláčikov. Popri psovi a kozám chodí každý večer kŕmiť krokodíly, mäsožravé ryby alebo jeho obľúbenú levicu Elsu. „Po celom dni môžem ísť za tými zvieratami, ktoré milujem. Ukľudňuje ma to. A zároveň je to pre mňa aj povinnosť, nikdy si nemôžem dovoliť prísť, ľahnúť a len tak pustiť televíziu. Tie zvieratá sa samé nenakŕmia. K Else jeden deň neprídeš a na druhý deň ťa za to zožerie.“ Jeho prehra s Atillom ho mrzí, tvrdí, že bol lepší a zaslúži si odvetu. Nie je to vraj o peniazoch, rovnaké môže mať za hociktorého iného zápasníka, motivuje ho k tomu pocit, že je to podľa neho správne. „Ja si po tu odvetu prídem. A to tým, že porazím každého jedného, koho bude proti mne trénovať. Pre každého chalana, ktorý trénuje pod Atillom. Iba preto aby som Atillu do toho ringu dostal. A nech vyhraje ten lepší. Pre to, čo som pre MMA urobil, si tú odvetu zaslúžim.“ Viac sa dozvieš v najnovšej epizóde Startitup Diskusný Klub Šport.

  • Šimon Žďárský sa v najnovšej epizóde Startitup Diskusný Klub porozprával so sociológom Fedorom Gálom. V rozhovore prezradil svoj názor na nedávne protesty v Bratislave, ako sa pozerá na verejné diskusie a súčasnú politickú situáciu na Slovensku. „Žasnem nad tým, ako sa dokáže zneužiť téma zdravia a života ľudí v prospech osobného a skupinového profitu niektorých politických elít.“ Demonštrácie posledných dní, ktoré obmedzili život mnohým Bratislavčanom mu pripadali komické. „Tí policajti, chudáci, to je polícia jedného demokratického štátu a oni na nich bliakajú gestapo, gestapo. Ja som to počul prvýkrát v novembri 1989, ale to bolo niečo iné a iná polícia, tá komunistická.“ Slovenskú prezidentku Zuzanu Čaputovú považuje Fedor Gál za ilustráciu toho, že sa dajú veci robiť aj inak. „Ved tá žena je pozitívna od A po Z. Ja som ju nepočul povedať vulgárne slovo, ja som ju nevidel ukázať prstom na nejakého vinníka za niečo abstraktné,“ opisuje pani prezidentku. Mimo nej sa na politickú scénu na Slovensku pozerá ako na obraz hrôzy, biedy a utrpenia. Ľudia rôznych názorov by mali medzi sebou vedieť diskutovať, taký je pohľad Fedora Gála na dnešnú spoločnosť. Problém však nie je len v uliciach a v ostrých komentároch na Facebooku. Tvrdí, že pozametať by sme si mali už doma. „Ľudia rozprávajú o láskavosti, súcite, tolerancii a nevedia sa dohodnúť so svojou manželkou, manželom. Nevedia vychovávať vlastné deti. Tak aký dialóg môžeme čakať od človeka, ktorý to nevie v tej mikroklíme, v ktorej trávi 90% svojho života.“ To všetko a oveľa viac ti prináša Startitup Diskusný Klub.

  • Hosťom najnovšej epizódy Startitup Diskusný Klub je profesor, evolučný biológ a parazitológ, Jaroslav Flegr. V rozhovore sa dozvieš, aký má názor na pôvod nového koronavírusu, aké opatrenia boli počas minulého roka účinné a čo sa dalo urobiť inak, ale aj na akých výskumoch profesor pracuje. Podľa Jaroslava Flegra nie je vôbec náhoda, že pandémia vypukla práve v čínskom meste Wu-chan. „Na svete je iba niekoľko inštitútov, kde majú zbierky koronavírusov, jeden je vo Wu-chane, a práve tam vypukla pandémia.“ Tvrdí, že koronavírus má prírodný pôvod, ale za vypuknutím pandémie stojí náhodný únik vírusu z laboratória. Celé Slovensko zažilo plošné testovanie antigénovými testami, ktoré profesor Flegr v rozhovore kritizuje. Na tento účel by boli podľa neho oveľa lepšie PCR testy. „PCR sú v skutočnosti omnoho lacnejšie, ale ten, kto dováža antigénové testy, by nedostal províziu. Spoľahlivosť PCR a antigénových testov sa nedá porovnať, je to obrovský rozdiel.“ Kvôli nízkej zaočkovanosti predpovedá na jeseň profesor Flegr opäť tisícky úmrtí. Koncom leta sa podľa neho objaví vo svete nová mutácia, na ktorú vakcíny nebudú stačiť a budeme potrebovať vakcíny druhej generácie, ktoré sú už vo vývoji. Profesor v rozhovore prišiel aj s pozitívnou predpoveďou, kedy podľa neho budeme vďaka vakcínam druhej generácie v Európe za vodou v máji alebo júni 2022. To všetko a oveľa viac sa dozvieš v najnovšej epizóde Startitup Diskusný Klub so Šimonom Žďárským.

  • Hosťom najnovšej epizódy Diskusného Klubu je rýchlostný kanoista Erik Vlček. Ako jediný slovenský športovec sa zúčastní Olympijských hier šiestykrát. V rozhovore sa dozvieš prečo mu najviac vyhovuje štvorkajak, v čom je ktorá pozícia dôležitá alebo či ho láka vyskúšať aj single disciplínu. „Pokiaľ nemáš rýchle ruky, tak nestihneš dať tú energiu a neprispeješ k ničomu v tom štvorkajaku. Kanoistika je dosť náročný šport, musíš byť silný, vytrvalý, mať dobrú techniku aj cítiť vodu,“ hovorí Erik. Ako jediný Slovák sa tento rok zúčastní Olympijských hier šiestykrát. „Keby som skončil s piatimi olympiádami, tak si myslím, že mám úspešnú kariéru a mám sa za čím obzrieť, ale tá šestka bola niečo, čo ma lákalo a motivovalo, videl som, že je tu šanca aj na úspech.“ Tento rok Erik bojuje o svoju štvrtú medailu. Doposiaľ má na svojom konte bronz z Atén, striebro z Pekingu a Ria. Považuje to za fantastické výsledky a dúfa, že sa mu aj tento rok podarí priniesť domov medailu. „Ja si to teraz nesmierne užívam. Dobre sa nám jazdí, dobre sa nám trénuje,“ pokračuje Erik. Erik dáva na pretekoch zo seba všetko a tvrdí, že ide na 110%. Okrem fyzickej kondície je veľmi dôležitá pri takýchto dôležitých pretekoch aj psychická pripravenosť. „Počas tej krátkej 500-vky zažiješ strašne veľa, trvá to minútu dvadsať sekúnd, ale každá sekunda je veľmi intenzívna a ty to vnímaš aj zvnútra veľmi intenzívne.“ Akú disciplínu považuje za kráľovskú a ako vníma niektoré zmeny, ktoré nastali na Olympijských hrách v kanoistike? To všetko a oveľa viac ti prináša Startitup Diskusný Klub. Moderuje Šimon Žďárský

    Tento podcast ti prináša CBD Vincit

  • Uhorková sezóna? V žiadnom prípade, myslí si bývalá premiérka Iveta Radičová. V súčasnosti je ako väčšina Slovenska zahĺbená do sledovania Letných olympijských hier v Tokiu, na ktoré sme si museli počkať rok navyše. ,,Športovci zatiaľ predvádzajú výkony, ako keby ich covidová pauza ani nepoznačila. A preto sa už v predplavbách a cvičných etapách vytešujem, keď vidím prekonaný slovenský rekord či olympijský rekord. A možno sa  tak intenzívnejšie snažím fandiť z poza obrazovky, keď nemôžu mať živých divákov,“ hovorí Iveta Radičová o svojich dojmoch z olympiády. Bývalá premiérka sa pritom sama športu dlhé roky venovala. Do svojich vysokoškolských čias sa robila gymnastiku a balet. V súčasnosti zjazdovo lyžuje, pláva a bicykluje. Ako diváčka si rada pozrie ženský futbal, kde účastníčky podávajú ohromné výkony. ,,Je tam jedna dáma, ktorej hovoria Ronaldo, pretože skutočne čo zápas to tri-štyri góly. A toto ma tak poteší,“ hovorí a dopĺňa, že okrem futbalu rada sleduje aj klasické atletické výkony ako plávanie a loptové hry. Podľa bývalej premiérky pohyb je ten, ktorý pomáha ľuďom udržať sa v kondícii a netreba naňho skoro žiadne peniaze. Aj mnoho politikov má šport ako psychohygienu. Iveta Radičová však prezradila, že v jej prípade to bola kniha, za čo si u mnohých vyslúžila prezývku knihomolka. To všetko a oveľa viac sa dozvieš v najnovšej epizóde Startitup Diskusný Klub.

    Tento podcast ti prináša CBD Vincit

  • Peter Gelle je slovenský reprezentant v rýchlostnej kanoistike, ktorý sa tento rok zúčastňuje olympiády v Tokiu. Je to už jeho 3. olympiáda. Čím je tento ročník špeciálny? „Po ročnej pauze to bolo dosť komplikované, je to celé divoké. Bude to skúška kompletnej pripravenosti nie len daného pretekára, ale celého tímu,“ hovorí Peter.  Počas jesene 2020 sa Peter nakazil koronavírusom, ktorý mu veľmi oslabil kondíciu. „Tie následky a doba zotavenia do návratu do stopercentnej funkčnosti trvá veľmi dlho. Ešte na jar som cítil následky.“ V rozhovore prezradil, akú má formu teraz a aké ma cieľe na tohtoročnej olympiáde. „Nejdem tam ani na výlet, ani na nejaký zážitok z olympiády, minimálne by som chcel zopakovať finálovú jazdu z Ria, kde som bol ôsmy.“ V jeho disciplíne vidí obrovskú konkurenciu, jazdia tam podľa neho len tí najlepší z najlepších.  V rozhovore sa dozvieš ako sa Peter Gelle dostal ku kanoistike a aký má pohľad na podporovanie mladých športových talentov na Slovensku. „Ja som vôbec nebol nejaký nádejný kajakár, ale snažil som sa a tréner vo mne videl talent a chuť trénovať. Vydrel som si to svoje miesto, kde sa nachádzam momentálne.“ Tvrdí, že ak chceme, aby profesionálny šport existoval, treba vyvíjať prostriedky na to, aby deti športovali. „Na futbal už pomaly 8-ročné deti nezoberú, lebo už sú staré, ale tie deti, ktoré majú talent, môžu začať aj v 12-13 rokoch a byť dobré.“ To všetko a ešte oveľa viac sa dozvieš v dnešnej epizóde Startitup Diskusný Klub Šport.

    Tento podcast ti prináša CBD Vincit.

  • „K zbraniam som začal inklinovať, keď som bol malý chlapec. Od otca som dostal rozobraté náboje do guľometu. Po absolvovaní základnej vojenskej služby som sa rozhodol nastúpiť k polícii a tiež, že chcem pracovať so zbraňami. Čiže to bolo moje prvé rozhodnutie,“ vysvetľuje profesionálny ostreľovač v Diskusnom klube so Šimonom Žďárskym svoju motiváciu, prečo si vybral toto povolanie. Pre svoju bezpečnosť počas celého rozhovoru ostáva v anonymite. Hovorí, že pri presnej streľbe je dôležité aby sa človek naučil vydržať sám so sebou a prispôsobil sa danej situácii. „Väčšinou ostrelovací tím pracuje vo dvojici, ako ste to videli niekde vo filmoch. Je to strelec a pozorovateľ. Samozrejme títo dvaja musia vedieť zastávať obe funkcie a musí to byť vymeniteľné. Pretože pozície je po čase potrebné prestriekať,“ hovorí a dopĺňa, že samotný čas závisí od poveternostných podmienok. Pre ostreľovača totiž nepredstavuje problém iba zima, ale aj nadmerné teplo. V jednej pozícii totiž musí vydržať až 5-6 hodín bez pohnutia. Okrem fyzických daností je pri ostreľovačoch dôležitý aj psychický stav jedinca. Musí mať pokoru, chuť učiť sa a trpezlivosť. Niekedy sa totiž čas môže predĺžiť aj na 12 hodín, pričom treba počítať so zimou, dažďom alebo horúčavami. Nepostrádateľnou vlastnosťou sú však najmä strelecké vlastnosti. Profesionálny snajper by mal vedieť dostreliť by pri rukojemníckych drámach okolo 150 metrov. „Sú však aj situácie, kde je krytie tímu a tam sa môže pozícia ostreľovača od epicentra premiestniť aj na 500 metrov, aby kryl tím. Čiže aby mal správny rozhľad na danú situáciu. Ak treba ísť na WC, treba to vykonať niekde v tom mieste. Je to o tom, že človek nemôže byť citlivka,“ dodáva. To všetko a oveľa viac ti prináša Startitup Diskusný Klub.

  • Hosťom rozhovoru je vysokoškolský učiteľ matematiky, docent Zbyněk Kubáček. V rozhovore sa dozvieš, prečo je podľa docenta Kubáčka tento predmet dôležitý a prečo by sme sa ho mali učiť. „Matematika učí myslieť. Niektoré konkrétne veci z nej budú ľudia potrebovať. Vtip je iba v tom, že rôzni ľudia budú potrebovať rôzne konkrétne veci.“ Hosť je známy svojimi prednáškami na Youtube kanáli Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, ktoré majú tisícky pozretí. Považuje sa za youtubera? Ako hodnotí docent Kubáček vyučovacie metódy v dnešnej dobe? Čo sa dá spraviť pre to, aby menej študentov prepadávalo z matematiky a prečo sa študenti viac bifľujú, než rozmýšľajú nad problémom? „Ja verím, že keď ten učiteľ, učiteľka je autentický, autentická, to je tá podstatná vec na to, aby tie decká boli ochotné veriť tomu, čo tam s nimi robí.” To všetko a ešte oveľa viac sa dozvieš v dnešnej epizóde Startitup Diskusný Klub. Moderuje Šimon Žďárský