Avsnitt
-
Guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír si na verdikt v korupčnej kauze bude musieť počkať ešte necelé dva týždne. Existuje úvaha, podľa ktorej prípad nemusí ovplyvniť prelomové stanovisko Najvyššieho súdu.
Špecializovaný trestný súd dnes pokračoval v procese v korupčnej kauze bývalého ministra financií Petra Kažimíra. Ten je obvinený z podplácania. Podľa obžaloby odovzdal, na prelome rokov 2017 a 2018, úplatok 48-tisíc eur vtedajšiemu šéfovi finančnej správy Františkovi Imreczemu. Súd nakoniec pojednávanie prerušil do decembra.
Dozvieme sa už o pár dní či bývalý funkcionár Smeru skutočne podplácal alebo kauza skončí tesne pred verdiktom? V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas Budete počuť reportérku Aktualít Lauru Kellő Kalinskú.
Moderuje Zorislav Poljak.
-
Dôstojník ruskej armády, ktorý pôsobil na jednej z jadrových základní v Rusku, prehovoril pre BBC a vyvrátil špekulácie západných expertov o zastaranosti ruského jadrového arzenálu. Povedal, že ide o veľmi zjednodušený pohľad. „Práca na údržbe jadrových zbraní prebieha neustále, nezastaví sa ani na minútu.“
O kvalite ruského jadrového arzenálu preto v podcaste hovoríme s experom na jadrové zbrane z Karlovej univerzity v Prahe Vlastislavom Břízom. „Od samého začiatku tvrdím, a to v rozpore s niektorými odborníkmi, že ruské jadrové sily sú na úplnej inej kvalitatívnej úrovni, než sú ruské konvenčné sily. Ľuďom sa to ťažko oddeľuje, keď vidia, že Rusko má problém s manévrovaciou vojnou, no aj tento vojak potvrdil moje slová: ruské jadrové sily tvoria elity. Chodia tam pripravení muži, ktorí prechádzajú náročným výcvikom a sú veľmi dobre vycvičení," hovorí. Dodáva, že od nástupu prezidenta Putina v roku 2000 prešli strategické jadrové zbrane kompletnou modernizáciou a generačnou výmenou.
Po tom čo Joe Biden povolil Kyjevu používať americké rakety dlhého doletu na ciele na ruskom území, Rusko zareagovalo vypálením novej experimentálnej balistickej strely a aktualizovaním jadrovej doktríny krajiny. Expert na jadrové zbrane Bříza hovorí, že má sice rešpekt k ruskému jadrovému arzenálu, no nemyslí si, že by Putin použil jadrové zbrane. „Vzhľadom k tomu, že existuje teória vzájomného zaručeného zničenia - keby sa Spojené štáty a Ruská federácie napadli - tak obe jadrové superveľmoci by boli v prípadnej jadrovej vojne zničené. A Rusko to veľmi dobre vie No pristupuje k hrozbe silou trochu inak, než Západ."
V rozhovore tiez priblizuje, kto všetko má v Rusku právomoc rozhodnúť o použití jadrových zbraní a ako sa modernizuje ruský jadrový arzenál.
Moderuje Denisa Hopková.
-
„Robert Fico má ambíciu stať sa ďalším kolaborantom. Má ambíciu kolaborovať s nepriateľom, ktorý poškodzuje našu povesť a renomé, ktoré je za posledný rok už aj tak vážne poškodené“. Politológ Radoslav Štefančík takto reaguje na správu o oficiálne pozvánke Vladimíra Putina pre slovenského premiéra na návštevu Moskvy.
„Dlhodobo nie“, „v strednodobom horizonte áno, ale…“ „nie som Sibyla, no pokiaľ sedemdesiatšestka je viac ako polovica, tak je to možné“. Ľubormí Vážny Smer, Roman Michelko SNS, Ján Blcháč Hlas. Reakcie z koaličných parlamentných vôd, konfrontované s realitou krehkej parlamentnej väčšiny po tom, ako pokračujú vo svojom koalično-nekoaličnom trucovaní Huliakovci.
A ak sa premiér Fico a jeho koaliční partneri Andrej Danko a Matúš Šutaj Eštok snažia aj po pondelkovej koaličnej rade verejnosti nahovoriť, že ich zväzok a vláda je pevná aj bez poslanca z Očovej, z parlamentu sa im z vlastných vôd ozýva to: „dlhodobo nie“.
Realitou je tak otváranie schôdze na viackrát, keď problémom je už dopravná zápcha či obyčajný omyl už jedného poslanca.
Čo by takéto lapsusy spôsobili v prípade, ak by sa hlasovalo o rozpočte?
O čom hovorí podobný parlamentný rukopis? Smerujeme už nielen deklaračne k predčasným voľbám?
Téma pre politológa Radoslava Štefančíka.
Vládna koalícia je dnes podľa politológa Štefančíka „krehká“ a „nestabilná“. Nevylučuje, že pre zachovanie moci v rukách môže aj „motivovať“. „V slovenských podmienkach vieme veľmi dobre, čo takáto motivácia znamená. Viem si predstaviť, že sa tu nájde nejaký poslanec alebo poslankyňa, ktorá sa zvečera do rána zobudí a bude podporovať vládnu väčšinu“, hovorí.
Vláda krehkej parlamentnej väčšiny si podľa neho vyžaduje disciplínu a nevylučuje, že s „požiadavkami“ sa časom môžu prihlásiť aj ďalší okrem skupiny okolo Rudolfa Huliaka.
Otázka predčasných volieb však podľa Štefančíka nevyhovuje tak Andrejovi Dankovi, či Rudolfovi Huliakovi, nakoľko ich preferencie ich z parlamentu vyháňajú.
Predčasné voľby však podľa politológa nemusia vyhovovať ani ďalším stranám. „Záujem krajiny by šiel bokom, predpokladám. Strany budú zvažovať, čo je lepšie pre ne“, vysvetľuje.
Dôležitým faktorom pri úvahách budú aj peniaze. „Do kampane potrebujú vložiť milióny, čiže nemalé sumy.“
„Treba povedať, že Smer už zažil aj horšie časy a nakoniec sa z toho pozbieral. Netreba zabúdať, že Robert Fico skutočne vie povedať to, čo si jeho volič želá a nakoniec ho motivuje k tomu, aby sa v deň volieb dostavil do volebnej miestnosti a hlasoval za Smer. Preto nemožno vylúčiť ani to, že sa výsledok volieb z roku 2023 zopakuje aj v prípade nejakých predčasných volieb.“
A ako reaguje politológ Štefančík na oficiálnu pozvánku pre Roberta Fica od Vladimíra Putina?
„Na Slovensku máme tradíciu Slovenského národného povstania. Vieme, že mnohí politici sa odvolávajú na to, ako sme sa dokázali postaviť proti nedemokratickému režimu. Treba však povedať, že okrem tejto tradície boja proti fašistom, tu máme aj tradíciu kolaborantstva. Vždy sa našiel niekto, kto kolaboroval s agresorom, s nepriateľom, či už to bolo počas Slovenského štátu, po roku 1948, alebo dokonca po roku 1968. Vždy sa našiel človek, ktorý kolaboroval s nepriateľom, a myslím si, že Robert Fico má ambíciu stať sa ďalším kolaborantom - teda človekom, ktorý kolaboruje s nepriateľom a poškodzuje našu povesť, naše renomé, aj keď si myslím, že za posledný rok je už toto renomé vážne poškodené.“
Nahrával Jaroslav Barborák.
-
Starať sa do politiky len počas volieb je absolútne zúženie našich občianskych, politických a ústavných práv, kritizuje snahu preklasifikovať mimovládny sektor na lobistov šéfka Via Iuris Katarína Batková. Občianska participácia bola jedným z kľúčových výdobytkov Novembra 89, pripomína šéfka nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková. Vládna moc sa totiž v snahe skrotiť mimovládky vôbec nezastavuje, ba práve naopak.
Dnes opäť zasadol parlament no a na programe by mal mať aj ďalšie okresanie práv i aktivít mimovládneho sektora. Ten sa totiž po opozícií a médiách stal ďalším nepriateľom vládnej moci. Presne tak, ako to už v októbri minulého roka definoval sám premiér, keď vyhlásil, že „skončila éra, keď v tejto krajine vládli mimovládne organizácie.“
Hoci aktuálny návrh klasifikujúci Tretí sektor ako akýchsi lobistov príslušný výbor parlamentu napokon dnes nevyriešil, Tretí sektor v tom vidí iba zmenu taktiky, nie konečného cieľa vládnej moci a to - nasadiť Tretiemu sektoru náhubok.
Tretí sektor pritom patrí medzi piliere slovenskej občianskej spoločnosti už od Novembra 89. Dnes sa však mimovládne organizácie stali jedným z úhlavných nepriateľov vládnej moci. Prečo je Tretí sektor pre vládnu moc takým problémom a aké dôsledky by mal návrh urobiť z našich občianskych a ústavných práv práv niečo ako lobistickú aktivitu podliehajúcu vševidiacemu oku vládnej moci? Téma dnešného podcastu so šéfkou nadácie Zastavme korupciu Zuzanou Petkovou, šéfom Komory mimovládnych organizácií Marcelom Zajacom a výkonnou riaditeľkou Via Iuris Katarínou Batkovou
Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
Organizoval revolúciu medikov, dnes participuje na revolte lekárov. Viedol kliniku v Španielsku, pred časom sa vrátil a na Slovensku robí aj svetovú vedu. Je známy unikátnymi operáciami detí ešte pred pôrodom a teda v tele matky.
Napriek profesným úspechom konštatuje, že situácia v zdravotníctve je katastrofálna . Problém vidí paradoxne nie v nedostatku peňazí v systéme, ale že sa tratia. Napriek tomu, že nie je odborovo organizovaný, sám podal výpoveď. Hovorí, že preto, aby poukázal na stav, v akom zdravotníctvo je.
Minister zdravotníctva Kamil Šaško najnovšie tvrdí, že po predstavení svojho plánu väčšina lekárov výpoveď stiahne.
-
Za dobrú správu o nedražejúcej elektrine zaplatia niektorí dodávatelia až krachom, na konci nemusí byť spokojný občan, tvrdí exminister hospodárstva Karel Hirman.
Dobrá správa, ktorá dobrou nemusí zostať? Premiér s ministerkou hospodárstva v stredu oznámili, že elektrina pre domácnosti v budúcom roku nezdražie. Naopak, ľudia majú rátať aj s úsporami.
Dôvodom je fakt, že vláda sa podľa kompetentných dohodla so Slovenskými elektrárňami. Výmenou má byť záväzok, že elektrárňam na konkrétny čas nezmení dnešné nastavenie daní či iných regulácií.
Dohoda predpokladá, že štvrtý kabinet Roberta Fica pôjde podľa memoranda, ktoré dohodol ešte kabinet Eduarda Hegera. Jeho minister hospodárstva Karel Hirman však hovorí, že aktuálna dohoda má jeden problém a rovnako jeden otáznik, ktoré môžu ohlásenú dobrú správu vytrieť. Naviac – hovorí o „surfe“ na vlne k predčasným voľbám.
„Umelo udržiavané ceny elektriny a plynu sú Ficovovým surfom na vlne predčasných volieb“, tvrdí.
Nahrával Jaroslav Barborák.
-
Bezprostredne najväčšie dopady pocítia najmä rodiny s deťmi a potom penzisti. Z dlhodobého hľadiska však konsoilidáciu sponzorujú najmä pracujúci bez detí, vysvetľuje dopady vládnej konsolidácie ekonóm RRZ Martin Šuster. Toto uťahovanie opaskov však nebude jediné, samotná vláda pripravuje aj ďalší ešte väčší balíček, pripomína.
Už o pár týždňov na nás tvrdo dopadnú negatívne vplyvy vládnej konsolidácie. Vyššia DPH, nárast firemných daní, úplne nová daň z finančných transakcií či škrty v rodinnej politike. Kto bremeno uťahovania opaskov pocíti najviac a kto sa takpovediac iba „povozí“?
Uťahovanie opaskov alebo odbornejšie povedané ozdravenie verejných financií. To je téma nášho dnešného podcastu s členom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martinom Šustrom. Podľa neho prevaha škodlivých daní vo vládnom balíčku bude dusiť našu ekonomiku a zároveň spôsobí, že negatívne vplyvy konsolidácie budú trvať dlhšie. „V skutočnosti ten najtvrdší dopad bude až v roku 2026 a zotavovať sa začneme až v tom dalšom roku,“ tvrdí.
Navyše, vládna podoba konsolidácie je málo ambiciózna a rovnako to platí i pre návrh štátneho rozpočtu. Má vláda vôbec financie na avizované zámery plošnej energopomoci a aká inflácia nás čaká? No a napokon, prečo vysvetlenia premiéra Fica a jeho vládnej zostavy o zodpovednosti Matoviča, Hegera či dokonca Ódora za údajný rozvrat verejných financií nesedia?
Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
Robert Fico za 25 rokov existencie Smeru nebol ani pol dňa užitočný pre Slovensko, robil len pre seba a svojich, tvrdí Peter Bárdy
Ficov Smer oslávil cez víkend svoju štvrťstoročnicu. Strana, ktorej dal život niekdajší adept prednovembrového komunizmu, oslavovala rovno na výročie pádu komunizmu. Pokus o únos Novembra, či len jeho použitie? Ako sa malo so Smerom Slovensko? A ako sa mal Smer v tejto krajine? Ak sa samotný Robert Fico po svojom politickom páde spred šiestich rokov v posledných voľbách doslova vzkriesil, po roku vlády s Pellegriniho Hlasom a Dankovou SNS začína hovoriť o predčasných voľbách. Je to opäť scenár, ktorý by ho uchránil od politického pádu? Téma pre Petra Bárdyho.
„Robert Fico vie, že potrebuje voľby skôr, ako je riadny termín volieb. Lebo skupina ľudí, ktorú priviedol do parlamentu Andrej Danko je rovnako nestabilná ako Oľano pod vedením Igora Matoviča svojho času“, hovorí šéfredaktor a komentátor Aktualít.
„Vie, že má guľu na nohe, ktorú so sebou bude ťahať. A ona nie žeby sa zmenšovala, ona sa naopak zväčšuje“, vysvetľuje autor bestselleru Fico – posadnutý mocou.
„Dnes mám pocit, že Robert Fico už nepotrebuje oligarchov. On sám je oligarchom svojej vlastnej strany“.
„Smer síce slúžil verejnému záujmu občanov, až na to, že ich bolo tak päť“, ilustruje.
Nahrával Jaroslav Barborák.
-
Povolenie amerických rakiet dlhého doletu na ciele v Rusku môže sťažiť ruské ofenzívne operácie. A mohlo by to viesť k zastaveniu aktuálneho ruského postupu. Pokiaľ by boli zasahované cenné ciele typu sklady munície, veliteľské stanovišťa, tak pochopiteľne to ruskú stranu veľmi ovplyvní, hovorí v podcaste český vojenský analytik.
Joe Biden povolil Ukrajine použitie amerických rakiet dlhého doletu na ciele v Rusku. Prečo americký prezident pristúpil k takému rozhodnutiu a ako to zmení dynamiku vojny? Téme v podcaste rozoberáme s vojenským analytikom Richardom Stojarom z Centra bezpečnostných a vojensko-strategických štúdii Univerzity obrany v Brne.
Podľa analytika si Rusko momentálne udržuje iniciatívu, no nedávne rozhodnutie amerického prezidenta by situáciu mohlo stabilizovať.
„Rusko si v tejto chvíli udržuje svoju iniciatívu. A možno práve povolenie nových prostriedkov pomôže situáciu zvrátiť a stabilizovať. Aby nehrozilo, že dôjde k výraznejšej erózii frontovej línie v ukrajinský neprospech," hovorí v podcaste.
Odborník tiež v podcaste vysvetľuje, prečo si nemyslí, že by to malo viesť k tretej svetovej vojne, tak ako tým straší Rusko.
Moderuje Denisa Hopková.
-
V niektorých oblastiach politika súčasnej vlády zachádza nielen späť do rokov Mečiarizmu, ale ide až pred November 89. Na Slovensku tak máme ako pronovembrové, tak i protinovembrové politické strany no a Smer nikdy nebol stelesnením hodnôt Novembra, tvrdí politológ Grigorij Mesežnikov. Prečo už oslavy Novembra 89 nevyvolávajú široké nadšenie a nakoľko sa vládna moc hlási k jeho hodnotám?
Tento víkend sme si opäť pripomenuli jednu z najkľúčovejších udalostí našich moderných dejín, November 1989. Jeho pripomienka je však čoraz viac plná rozpakov, ale i akéhosi masového zabúdania. Vládnej moci tento dejinný zlom dokonca nestál ani len za akúkoľvek oficiálnu oslavu no najmocnejšia strana celú udalosť dejinného významu opätovne prekryla vlastnými straniíckymi oslavami. Kritici pritom čoraz častejšie hovoria o paralelách aktuálnej moci s praktikami prednovembrovej Normalizácie no a v spoločnosti zasa narastá sentiment za týmito časmi a sklamanie z ponovembrového vývoja. Téma pre politológa Grigorija Mesežnikova.
Počúvate Aktuality Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
Donald Trump môže mená členov budúcej vlády vyberať s cieľom provokovať alebo testovať lojalitu trumpistického tábora v americkom kongrese, myslí si odborník na USA Branislav Ondrášik.
„Niektoré mená veľmi ťažko prejdú americkým senátom a repubilkánmi. Viem si predstaviť, že niektorými nomináciami chce Trump dosiahnuť, aby sa ukázali ľudia, ktorí sú absolútne lojálni za každú cenu. A ľudia, ktorí sú ochotní ísť s nim do súboja," hovorí v podcaste.
V podcaste približuje, prečo konkrétne niektoré mená vyvolávajú také kontroverzie. To podľa neho ale neplatí pre budúceho ministra zahraničia. „O kompetenciach Marca Rubia nikto nemôže mať žiadne pochybnosti. Na rozdiel od iných nominantov a nominantiek, kde sú pochybnosti veľmi výrazné, a to v zmysle, či vôbec dokážu funkciu zastávať. Dokonca aj funkciu o niekoľko stupňov nižšiu."
Ondrášik označuje za kontroverznú nomináciu ministra obrany - má sa ním stať moderátor Fox News Pete Hegseth. „Keď sa pozrieme na jeho CV, nemá kvalifikáciu na to byť ministrom obrany. Nemá žiadnu skúsenosť so žiadnou vládnou funkciou a manažovaním.Treba síce povedať, že bol lídrom na bojisku a to s vyznamenaným, no niektoré jeho názory sú vyslovene kontroverzné. Napríklad sa vyjadril, že ženy by nemali byť v dôstojníckych a bojových rolách v armáde. To by bol docela veľký zásah do armády," približuje.
Prekvapenie vyvolala aj možná nová šéfka amerických tajných služieb Tulsi Gabbard. „Myslím, že v prípade Gabbarovej je kontroverznosť nielen v tom, že má názory, ktoré môžu ísť povedzme po ruke Ruskej federácii, ale aj do očí bijúca nekompetentnosť."
V podcaste tiež rozoberáme blízkosť Donalda Trumpa a Elona Muska a jeho pozíciu v kabinete. Podľa Ondrášika je Muska vidieť viac ako viceprezidenta J.D.Vancea.
Moderuje Denisa Hopková.
-
"Často hovorievali, že keď sa deje v spoločnosti niečo zlé, tak sa treba ozvať už hneď na začiatku, pretože keď sa to zlo rozvinie, tak už môže byť neskoro," hovorí o hrdinoch svojej knihy "Nenechali sa zlomiť" publicistka Soňa Gyarfášová. Kniha mapuje osudy ľudí, ktorí sa postavili komunistickej moci a odhaľuje pravú tvár prednovembrového režimu. Jeho pád si pripomenieme už tento víkend.
November 1989, jeho vtedajšie ideály, ale aj záväzky verzus november 2024 a naša aktuálne žitá politická i spoločenská realita. Ak ale chceme pravdivo porovnávať či bilancovať, musíme poznať skutočnú realitu. Vieme však aká bola pravá tvár režimu, ktorý sme v novembri 1989 poslali na smetisko dejín? Režim, ktorý bol postavený na totalitných manieroch, permanentnej lži, štátom páchanom násilí a najmä, neslobode. Zrkadlo tejto jeho podobe nastavuje aj kniha "Nenechali sa zlomiť" mapujúca osudy 21 hrdinov protikomunistického odboja s príbehmi kňaza Antona Srholca, hokejistu Augustína Bubníka či syna popraveného generála Heliodora Píku.
"Pre mňa sú títo ľudia, ktorí boli v 50. rokoch v komunistických väzeniach, takou generácia stratených elít, hovorí o svojich hrdinoch autorka Soňa Gyarfášová.
Do spoločnosti sa pritom čoraz viac vkráda nostalgia za bývalým režimom ako i relativizovanie jeho hrôz. Navyše, aktuálna vláda tento resentiment výdatne priživuje a oprašuje dokonca i niektoré normalizačné ikony. O čo ide vládnej moci, prečo sa utieka k ikonám socializmu a o čom vypovedá rastúci sentiment za prednovembrovým socializmom? Odpovie ponovembrový predseda KSS a človek, ktorý transformoval túto totalitnú stranu na demokratickú SDĽ Peter Weiss.
Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok plánuje konečne po rokoch zaviesť telové kamery policajtov. Pomôžu, ak brutálnemu policajnému násiliu nezabránila ani kamera v miestnosti?
V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas sa dozviete, čo nové sme dnes zistili o prípade políciou zabitého zlodeja alkoholu z Košíc. Budete počuť ministra vnútra a reportérky Aktualít.
Moderuje Peter Hanák.
-
„Často sa PS vyčíta, že sú mestská strana strana. Dostávajú rôzne nálepky a teraz sa ich snažia zbaviť a rozšíriť spektrum svojich voličov. Netaja sa tým, že chcú osloviť aj sklamaných voličov koalície," hovorí v podcaste novinár.
Mená ako Ivan Korčok, Ľudovít Ódor či Jozef Viskupič naznačujú, že hnutie Progresivne Slovensko chce osloviť aj iných voličov a rozkročiť sa na politickej scéne. Michal Šimečka hovorí, že jeho cieľom je poraziť Roberta Fica - pomôcť mu majú práve nové tváre. Ako sa zmenila taktika najväčšieho opozičného hnutia? Čo na to odborníci a ako sa hnutie snaží presadiť aj v regiónoch?
Téma pre politického redaktora Aktualít Mareka Biróa, ktorý sa bol nedávno pozrieť na výjazd hnutia vo Veľkom Krtíši. „Často sa im vyčíta, že sú mestská strana strana. Dostávajú rôzne nálepky a teraz sa ich snažia zbaviť a rozšíriť spektrum svojich voličov. Netaja sa tým, že chcú osloviť aj sklamaných voličov koalície," hovorí v podcaste novinár.
V podcaste tiež rozoberáme, ako tomu môžu pomôcť tváre ako je Ivan Korčok či Ľudovíť Ódor. „Ivan Korčok je trochu iný politik, ako tradičný stereotyp poslanca Progresívneho Slovenska. On sám sa nazýva ako konzervatívec, stredopravý politik. Je symbolom toho toho, čo chce Michal Šimečka urobiť."
Moderovala Denisa Hopková.
-
„Robert Fico je skutočne majster odkláňania pozornosti od podstatných problémov. A to vlastne nehovorím ja, iba opakujem, čo naznačil a možno že aj otvorene povedal Peter Pellegrini ako prezident Slovenskej republiky“. Politológ Radoslav Štefančík reaguje na premiérov zámer úpravy politického systému.
Slovensko nie je Huliakovo, nech si ho rieši Andrej Danko. Andrej Danko na to nevidí dôvod. A Huliakovci si pýtajú rovno ministerský post. Mimochodom vo vláde, ktorej premiérom je Robert Fico. Ten však vidí svoje priority inde, keďže jeho vláda a koalícia - ako hovorí - v kríze nie je. Po tom, ako sa vrátil z Číny by teraz rád zvyšoval kvórum pre politické strany, aby ich v parlamente bolo menej. Neobsadený post predsedu národnej rady ako prioritu nevidí. Opozícia reaguje, že premiér sa odtrhol od života, keď napríklad v obchodoch všetko dražie. A korekcia prichádza aj z prezidentského paláca – „odporúčal by som premiérovi, aby opäť sústredil svoju pozornosť viac na riešenie reálnych problémov tejto krajiny“. Odkaz Petra Pellegriniho Robertovi Ficovi.
A to všetko len pár dní pred 35-výročím Nežnej revolúcie.
Svedkami čoho je krajina? Zviera sa tu moc ešte pevnejšie a poslúžia jej aj zástupné témy? Otázky pre politológa Radoslava Štefančíka.
Aký cieľ sleduje R. Fico? Nemá predsa problémov, ktoré je potrebné riešiť, nad hlavu?
Áno. Videl by som za tým dva dôvody. Prvý, že skutočne chce „zreformovať“, otvorene povedané devalvovať liberálnu demokraciu na Slovensku, a že to chce ťahať nejakým systémom krajín, ktoré sú mimo EÚ a ktoré nemožno považovať za demokratické.
Už ste naznačili ten vzor v Moskve napríklad pri tom sedem percentnom kvóre pre strany, aby sa dostali do Dumy.
Ale to sa mi zdá malo pravdepodobné aj vo vzťahu k tomu, čo práve povedal Peter Pellegrini. Ale tá druhá alternatíva, a síce, že skutočne potrebuje zakryť celý rad problémov, ktoré táto krajina momentálne má. Tam by som videl reálnejší dôvod. Namiesto toho, aby sa diskutovalo napríklad o chystanom štrajku učiteľov, tak sa tu budeme baviť práve o zmene politického volebného alebo straníckeho systému. Takže myslím si, že Robert Fico je skutočne majster odkláňania pozornosti od podstatných problémov. A to vlastne nehovorím ja, to iba opakujem to, čo naznačil, alebo možnože aj otvorene povedal Peter Pellegrini ako prezident Slovenskej republiky.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Ten najčiernejší scenár sa naplniť nemusí alebo to môže byť ešte aj horšie. To celé vyjadruje jedno slovo, nepredvídateľnosť. Takto v skratke charakterizuje možnú americkú politiku za vlády Donalda Trumpa politológ Erik Láštic. Bývalý diplomat Peter Weiss zasa volá po väčšej bezpečnostnej suverenite a sebestačnostii Európy.
Donald Trump, muž s kontroverznou minulosťou, radikálnou rétorikou, ale najmä človek plný sľubov, v ktorých avizuje zásadné zmeny v americkej politike - a to ako doma v USA, tak i zmenou zahraničnej politiky, fakticky po celom svete.
Donald Trump dnes nezadržateľne kráča do Bieleho domu a kráča tam ako nový americký prezident. Ako sa to stalo, kto a prečo ho volil a najmä - aké budú Spojené štáty za jeho vlády? Čo od Trumpovej Ameriky môžeme čakať a ako by mala reagovať Európa, ktorá je na Spojených štátoch bezpečnostne prakticky úplne závislá? Akú budúcnosť čaká Ukrajinu čeliacu ruskej agresií a prežije Trumpovu vládu garant našej bezpečnosti, Severoatlantická aliancia? No a napokon, bude Trumpova éra súmrakom samotnej americkej demokracie v podobe, akú ju poznáme už desaťročia, a tým pádom inšpiráciou pre obdobný scenár tu v Európe?
„Je zrejmé, že jeho víťazstvo potešilo istý typ politikov v Európe, ktorí to vnímajú ako potvrdenie a povzbudenie pretože dostávajú ďalší referenčný bod. To znamená, že akýkoľvek ďalší krok Trumpa, ktorým prípadne bude búrať nejaké bašty liberálnej demokracie, bude v Európe použitý ako príklad: Veď, pozrite sa, akým smerom sa hýbe americká demokracia. Politické riziko je tu preto silné," pripomína politológ Erik Láštic.
Dnešné Aktuality Nahlas o tom, ako bude vyzerať americká politika pod vládou Donalda Trumpa. S bývalým diplomatom Petrom Weissom a šéfom katedry politológie UK v Bratislave Erikom Lášticom.
Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
„Je našim záujmom dovážať všetko z Číny a prispieť k zničeniu nášho priemyslu? Čo znamená strategické partnerstvo s Čínou, ktorá je náš hlavný konkurent? Konkurent našich firiem a fabrík.“ - exminister hospodárstva reaguje na nedávnu cestu premiéra a ministrov do Číny. A to aj na pozadí prezidentských volieb v Spojených štátoch.
„Znížim dane a dlhy, využijem ropu, uzavriem hranice“. Donald Trump takto len pár minút po tom, ako bolo jasné, že sa opäť vracia do Bieleho domu, v hrubom načrtával pred davom svojich prívržencov svoj program pre Ameriku. A čo nepovedal po zvolení, opakoval ešte pred ním – svojich budem chrániť cez vyššie clá. Aká hospodárska a ekonomická budúcnosť čaká s Trumpom Ameriku, svet, Európu a Slovensko v nej?
Téma pre Karla Hirmana, svojho času ministra hospodárstva a odborníka na fosílne energetické zdroje.
„Sľub znižovania daní on už raz dodržal a to znížtenie bolo výrazné“, konštatuje Hirman. Šlo o pokles z 35% na aktuálnych 21%. Teraz hovorí o ďalšom poklese na úroveň 15%. „Dodáva ale, že budú určené len pre firmy, ktoré vyrábajú na území Spojených štátov amerických. Čo je diskutabilné a uvidíme, ako sa mu to podarí. Lebo veľká časť amerických spoločností má pobočky v zahraničí a bude sa to vzťahovať len na produkciu na domácom území“, vysvetľuje Karel Hirman.
Bude však podľa neho zaujímavé sledovať, ako sa sľub nižších daní dá dohromady so sľubovaným zrážaním dlhu. „Znižovať dane a zároveň dlh sa nedarí. Ide o veľmi zložitú rovnicu, kde si jednotlivé položky vzájomne odporujú“, hovorí Hirman. Pýta sa, čím by sa to vyvažovalo. Nie sú v ohrození napríklad výdavky na zbrojenie? „V čase aktuálnych konfliktov na Ukrajine a na Blízkom východe nie, ale môže to dosiahnuť zmenami vo výdavkoch na sociálno zdravotnú starostlivosť“
Problémom pre EÚ a Slovensko v nej môže byť sľubované zvyšovanie ciel. V kampani Trump hovoril o intervale medzi 10 až 20%. „To bude ohromná výzva pre všetkých exportérov na americký trh. My to pocítimi práve v produkcii automobilového priemyslu“, hovorí. Miera bude závesieť od toho, akú colnú politiku nakoniec Trump presadí.
Dobrými správami pre nás a Európu sú zámery v oblasti ťažby ropy a skvapalneného plynu na území Spojených štátov. „Budú tlačiť ceny na nižšie úrovne. Ceny energií sú u nás totiž násobe drahšie ako v Spojených štátoch“, hovorí Hirman.
Karel Hirman sa kriticky vníma cestu vládnej delegácie do Číny. „Nič o nej ako verejnosť nevieme“, hovorí. Mali by sme podľa neho vedieť, čo konkrétne bolo podpísané a aké sú predbežné dohody.
„Je našim záujmom dovážať všetko z Číny a prispieť k zničeniu nášho priemyslu? Čo znamená strategické partnerstvo s Čínou, ktorá je náš hlavný konkurent? Konkurent našich firiem a fabrík“, pýta sa.
„Nevieme vyčerpať naše eurofondy, no chceme úverové projekty financované Čínou? Pričom vidíme, že v iných krajinách tie projekty pohoreli. Viď Poľsko, Chorvátsko, Čierna Hora. Spolupráca s Čínou je potrebná, ide o veľkú ekonomiku. No musí to byť založené na výhodnosti a transparentnosti, na tom, aký to má zmysel pre našu ekonomiky a občanov“, uzatvára.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
„Vyhral opäť šouman, ktorý je veľmi autentický a dokáže veľmi dobre trafiť nálady. Ale toto vládnutie je veľmi nepredvídateľné - čo v momente, kedy máme dve vojny na Ukrajine alebo v Gaze, nie je úplne dobrým signálom," hovorí v podcaste odborník.
Svet pozná meno staronového amerického prezidenta. Bude ním republikánsky kandidát Donald Trump, ktorý má už teraz dostatok hlasov v zbore voliteľov. Je jednoznačný výsledok v prospech Trumpa prekvapením? V podcaste odpovedá Rasťo Kužel z Memo 98.
„Klamal by som, kebyže poviem, že som očakával takýto jasný výsledok. Donald Trump naozaj trafil emóciu," hovorí v podcaste.
V rozhovore tiež rozoberáme neúspech Demokratickej strany a ich kandidátky. „V prvom rade ja sa domnievam, že bolo chybou, že sa vlastne rozhodli opätovne nominovať súčasného prezidenta Joea Bidena. Demokrati rozprávali o Američanoch, ale zrejme sa im nedokázali prihovoriť takouto formou, ako to dokázal urobiť Donald Trump," konštatuje.
V rozhovore tiež hovorí o tom, že sa Amerika sa zafarbila načerveno. J.D.Vance bude podľa Kužela pokračovateľom trumpizmu. „Takže keď Trump skončí - dá sa povedať, že toto je jeho posledné obdobie - tak minimálne Vance bude pokračovať.
V rozhovore tiež rozoberáme, či je dôvod na obavy v oblasti bezpečnosti vo svete a na Slovensku. „Vyhral opäť šouman, ktorý je veľmi autentický a dokáže veľmi dobre trafiť nálady. Ale toto vládnutie je veľmi nepredvídateľné - čo v momente, kedy máme dve vojny na Ukrajine alebo v Gaze, nie je úplne dobrým signálom," hovorí.
-
Na základe toho, čo sme mohli sledovať v kampani, sa ukazuje, že USA sa bude musieť viac sústrediť sama na seba a zároveň si Amerika bude musieť odpovedať i na otázku, akú úlohu chce vo svete vlastne hrať. Európa sa musí pripraviť na to, že budeme mať dočinenia s inou Amerikou než doteraz. Pre Európu je to budíček, aby sme sa viac sústredili na vlastnú bezpečnosť, tvrdí Pavol Demeš.
Bude novým prezidentom USA Donald Trump alebo Kamala Harris? Odpoveď na túto otázku začali práve dnes dávať milióny Američanov. Prognózy výsledkov, pretože okrem prezidenta si američania volia aj nových senátorov a časť kongresmanov, sú však mimoriadne tesné a tak predpovedať meno nového lídra Spojených štátov je zatiaľ ešte prakticky nemožné.
Jedno je však už dnes úplne jasné, tieto voľby budú mať zásadné dopady na aktuálne veľmi nestabilnú geopolitickú situáciu prakticky po celom svete – od Taiwanu, cez izraelsko-iránsky konflikt až po vojnu na Ukrajine, putinove agresívne plány a napokon i bezpečnostný dáždnik nad našou Európou a garancie USA v jadrovom odstrašení našich nepriateľov.
Navyše, mimoriadne tesné prognózy, ako i dramatický priebeh kampane ukazujú veľmi polarizovanú a hlboko rozdelenú superveľmoc, ktorá stojí i pred možnosťou opakovania scenára spred štyroch rokov, v ktorom neúspešný kandidát Trump spochybnil výsledky volieb čo viedlo až k násilnému útoku na Kapitol.
Téma nášho dnešného podcastu s bývalým ministrom medzinárodných vzťahov SR a politickým analytikom Pavlom Demešom. Dodajme, že Aktuality sa budú téme volieb v USA intenzívne venovať a samozrejme, nájdete u nás aj online plný čerstvých aktuálnych informácií.
Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
Advokáti Mariana Kočnera chcú spochybniť kľúčové dôkazy proti nemu v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a tiež v kauze zmenky. Chcú na to použiť nový rozsudok Európskeho súdneho dvora. Súd v Luxemburgu totiž v inom prípade rozhodol, že polícia sa nám nemôže len tak pozerať do mobilu. A práve na konverzácách Mariana Kočnera z jeho telefónu stoja dôkazy proti nemu.
Ak by mali advokáti Mariana Kočnera tentoraz pravdu, bude to znamenať, že bude naše súkromie lepšie chránené napríklad aj pred okom polície?
V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas to vysvetlí Annamária Domeová, reportérka z investigatívneho oddelenia Aktualít.
Moderuje Peter Hanák.
- Visa fler
