Avsnitt
-
„Keď nie vláda, posielame my.“ Slogan týchto hodín. Na vojenskú pomoc Ukrajine sa za necelé dva dni vyzbieralo vo verejnej zbierke s názvom Munícia pre Ukrajinu už viac ako milión eur. Zuzana Izsáková z iniciatívy približuje, že na prvý milión bolo potrebných len 41 hodín.
Lídri Európskej únie sa v tých istých hodinách v Bruseli dohodli, že Kyjevu dodajú svoje protivzdušné systémy. Len hodiny pred odjazdom na ten istý samit však slovenský premiér hovoril aj o Západe, ktorý pri Ukrajine „blbne“.
Matej Kandrík z Adapt institut hovorí, že ide o náhľad rovno do premiérovej duše.
A s Petrom Bárdym sa ešte vrátime k odchodu avizovanému odchodu dozorujúcich prokurátorov prípadu vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnirovej.
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Kým po prezidentských voľbách premiér Robert Fico hovoril o vykosťení KDH, dnes hnutiu ponúka: „poďme rozprávať o zákaze adopcií detí homosexuálnymi pármi, o superpotratoch, ja s tým nemám absolútne žiaden problém.
Slová premiéra po tom, čo hnutie KDH ponúklo vláde novelizáciu zákona o ochrane prírody a krajiny a zákona o civilnej ochrane - presnejšie sa to má týkať premnožených medveďov. V KDH tiež zaslali list šéfke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej. Žiadajú, aby Slovensku nestopli peniaze z plánu obnovy, a to napriek tomu že hnutie malo výhrady k rušeniu úradu špeciálnej prokuratúry.
V parlamente sme zisťovali, čo myslia poslanci KDH o slovách Roberta Fica - aj o tých prvých o vykostení ich hnutia, aj o ponuke, ktorú dnes premiér smeroval europoslankyni KDH Miriam Lexmann. Budete počuť Viliama Karasa, Martina Šmilňáka, Petra Stachuru a Františka Mikloška. Oslovili sme aj exšéfa KDH Alojza Hlinu, dnes poslanca SaS a Vladimíru Marcinkovú.
Podcast si môžete vypočuť aj vo forme textu, ktorý nájdete tu.
Moderuje Denisa Hopková.
-
Saknas det avsnitt?
-
Kto bude novým šéfom parlamentu? Zdá sa, že dnes sa na túto otázku odpoveď nenájde- Koalícia sa chce téme venovať po eurovoľbách. No minimálne je jasné, že dohoda na mene nie je. SNS podporuje Andreja Danka, Hlas Richarda Rašiho.
Celá debata o šéfovi SNS začala po tom, čo premiér Robert Fico cez víkend v Sobotných dialógoch na RTVS povedal, že by bolo najlepšie, ak by sa predsedom parlamentu stal Andrej Danko. On sám ako premiér, Peter Pellegrini ako prezident a Andrej Danko ako predseda parlamentu by boli pre Slovensko najlepšia trojica. Na to však reagoval minister práce a podpredseda strany Hlas Erik Tomáš a pre rádio Expres uviedol, že ich nominantom je Richard Raši.
Boli sme sa teda pýtať na túto tému poslancov koalície. Budete počuť poslancov Hlasu Samuela Migaľa a Miroslava Čellára, poslancov SNS Romana Michelka a Dagmar Kramplovú, ale aj poslancov opozície - Martina Dubéciho z Progresívneho Slovenska Branislava Gröhlinga zo Slobody a solidarity.
Podľa šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho Robert Fico urobí všetko preto, aby sa Hlas znova spojil so Smerom a vytvoril jednu silnú stranu. "Bude to referendum o strane Hlas. Ak má byť životaschopný, bude si musieť obhájiť stoličku," hovorí.
Podľa neho je Andrej Danko drahá nevesta a Robert Fico mu má byť za čo vďačný.
Moderuje Denisa Hopková.
-
Izraelský vojnový kabinet v týchto chvíľach rozhoduje o odvete za víkendový útok Iránu. Celý diplomatický svet, vrátane ich spojencov, vyzýva Izrael, aby neeskaloval konflikt. V izraelskej vláde však sedia aj pravicoví a náboženskí extrémisti, upozorňuje politológ Jozef Lenč. Exminister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský si myslí, že Izrael nenechá iránsky útok bez odozvy, ale tá môže byť aj mierna.
Išlo by o odvetu za odvetu, tvrdí Jozef Lenč a pripomína izraelský útok na iránsky konzulát v sýrskom Damašku, kde pred dvomi týždňami zomrelo niekoľko vysoko postavených iránskych dôstojníkov. Aj tento incident však vypovedá o tom, ako Irán dlhodobo využíva územia okolitých krajín a polovojenské až teroristické skupiny na útoky proti Izraelu. Dá sa táto špirála násilia zastaviť?
A ktorá zo strán Izrael vs. Irán je silnejšia?
Dnešný podcast Aktuality Nahlas nahral Peter Hanák.
-
O peniaze z EÚ prídu Ficovi voliči v regiónoch
Dôvody, pre ktoré má momentálne Slovensko pozastavené posudzovanie žiadosti o peniaze z Plánu obnovy, sú dva. Jeden je ekonomický a druhý sa týka vládnej politiky v oblasti spravodlivosti. V každom prípade však hrozí, že o peniaze prídu ľudia v slovenských regiónoch. Ide totiž o projekty ako nemocnice v Martine a Banskej Bystrici, opravy železníc pri Fiľakove či Leviciach.
Voliči Smeru a Hlasu tak v praxi pocítia dôsledky svojho rozhodnutia, komenture pre náš podcast exminister investícií z úradníckej vlády Peter Balík. Budete počuť aj vysvetlenie vicepremiéra pre Plán obnovy Petra Kmeca z Hlasu, aj lídra opozície Michala Šimečku z PS, alebo Veroniku Remišovú z klubu hnutia Slovensko.
Moderuje Peter Hanák.
-
Ľudia, ktorí nevedia inak vládnuť, tak to robia systémom „rozdeľuj a panuj,“ ale nedochádza im, že časom sa môže situácia meniť a čím väčším tlakom sa víťazstvo dosiahne, tým väčší bude aj ten spätný náraz, hovorí o narastajúcej polarizácií psychológ Dušan Ondrušek. Polarizácia je podľa neho prirodzeným javom, u nás je však príliš priživovaná nezrelými politikmi.
Je po prezidentských voľbách, nad krajinou sa však pokoj a mier sľubovaný novozvolenou hlavou štátu nerozhostil. Frustrácia a napätie by sa dalo priam krájať a o stupňujúcej sa polarizácií začali ako o probléme hovoriť už aj politici. Ako je však u nich obvyklé, aj v tomto prípade, vlastné brvno v oku nevidia, no o to hlasnejšie hovoria o smietkach v očiach oponentov a dokonca jeden z dlhodobo najvýraznejších politikov konfliktu dnes z polarizácie obviňuje svojich politických oponentov. Stáva sa teda z konfliktu nová politická téma?
„Všetci máme v sebe tendenciu k tzv. atribučnej chybe, respektíve atribučnému skresleniu: Keď sa niečo darí, tak máme tendenciu prisudzovať to sebe a naopak, keď sa niečo nedarí, tak máme tendenciu hľadať vinníkov mimo seba a tak potom vznikajú rôzne komplikované príbehy, kto všetko tú chybu (alebo prehru) spôsobil. No a keď je spoločnosť dostatočne vyzretá, tak sa to neberie tak osudovo. Keď je ale spoločnosť nezrelá a nie je v nej zrelá a kultivovaná diskusia a zvyklosti o tolerancií protivníka, tak sa uchyľuje napríklad k nálepkovaniu a rozdeľovaniu spoločnosti,“ hovorí psychológ a odborník na krízovú komunikáciu Dušan Ondrušek.
Čo je teda za stupňujúcou sa agresivitou v spoločnosti, kto je za ňu zodpovedný, prečo voľby nepriniesli žiadnu úľavu a nejde o nový spôsob politickej taktiky v akejsi permanentnej nikdy nekončiacej predvolebnej kampani? Téma dnešného podcastu s psychológom Dušanom Ondrušekom, politológom Jozefom Lenčom a šéfredaktorom Aktualít Petrom Bárdym.
„Ak chcú demokrati veriť, že tu môže nastať nejaká zmena k lepšiemu, tak radikalizáciou diskusie, urážaním oponentov a prehlbovaním zákopov, ktoré sú tu dnes vykopané, sa to nedosiahne. Je to obrovská chyba,“ upozorňuje Peter Bárdy.
„Keď sú lídri nezrelí, tak im nestačí vyhrať, ale majú tendenciu v konflikte pokračovať a dávať najavo tým, čo prehrali, akí sú nemožní,“ dodáva Dušan Ondrušek.
Počúvate Aktuality Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
V parlamente je verejné vypočutie kandidátov na uprázdnený post ústavného sudcu po Jane Laššákovej. Na miesto sa hlási päť uchádzačov, dvoch vyberie parlament, z nich si potom vo finále vyberie hlava štátu.
K doplneniu dochádza v čase, keď na rozhodnutie o ústavnosti čakajú citlivé podania napríklad v súvislosti s vládnymi zmenami v trestnej legislatíve. Naviac, ak za personálnymi návrhmi minimálne dvoch kandidátov je vládna moc – poslanec Michelko z SNS či dekan Právnickej fakulty UK v Bratislave Eduard Burda, blízky vládnym stranám?
Je potrebné spozornieť a sledovať už verejné vypočutie?
„Vždy je dobré byť na pozore, keď sa obmieňa zloženie ústavného súdu“, tvrdí Eva Kovačechová z Via Iuris. Dopĺňa však, že svoje urobí aj potreba ústavnej väčšiny, ktorú potrebuje kandidát na post ústavného sudcu, a to ešte predtým, ako by sa preň rozhodla samotná hlava štátu. Lebo konečný výber robí až prezident.
O uvoľnený post sa uchádza Michaela Králová, ktorú navrhuje poslanec SNS Roman Michelko. Líviu Trellovú zas dekan bratislavskej Právnickej fakulty UK Eduard Burda, ktorý má blízko k vládnym stranám (je ich nominant v štátnej komisii pre voľby).
Antona Dulaka navrhla dekanka Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave, Martinu Jánošíkovú zas dekan Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Zuzanu Pitoňákovú verejný ochranca práv.
„Sme v inej situácii, ako to bolo napríklad v roku 2019. Vteda sa z trinástich sudcov ústavného súdu odmieňalo aždeväť. To bola naozaj nadpolovičná väčšina. Bol to kritický počet ústavných sudcov a veľmi, veľmi záležalo na tom, kto sa na ten ústavný súd dostane. V súčasnosti, keď sa dopĺňa jedno uprázdnené miesto z trinástich sudcov, nechcem povedať, že to nie je dôležité. Samozrejme, že je. ale nie je namieste obava dnes v tejto situácii, že by sa nejakým zásadným spôsobom mohlo otočiť smerovanie ústavného súdu“, vysvetľuje Eva Kovačechová z Via Iuris.
S Annamáriou Dömeovou z investigatívneho tímu sa pozrieme na najnovší záver preverovania smrti bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského.
„Preskúmala prípad a pokiaľ ide o zranenie oka a samovraždu, nezistila cudzie zavinenie inej osoby na vzniku týchto zranení“, uvádza sa v stanovisku prešovskej krajskej prokuratúry.
Bude tak koniec neustálemu spochybňovaniu jeho smrti?
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Čas volebný vystriedal čas uťahovania opaskov. Vláda potrebuje konsolidovať verejné financie no a ako prvé ju napadlo, zvýšiť nám dane a pohroziť masívnym prepúšťaním v štátnej správe. Opozícia vláde neverí a obáva sa, že siahne i na Druhý pilier a napokon sa nevyhne ani zvyšovaniu DPH.
Je po voľbách a premiér namiesto Pellegrinim sľubovaného pokoja občanom „doručil“ vyššie dane a hrozí i masívnym prepúšťaním v štátnej správe. Slovensko má totiž vážny problém a ten problém sa volá prázdna štátna kasa – a permanentný život na dlh, ktorého financovanie je stále drahšie – a je teda dlhodobo neudržateľné. Aktuálne vláda potrebuje nájsť približne 1, 4 miliardy eur – čo predstavuje jednopercentnú konsolidáciu verejných financií. Hľadanie tejto obrovskej sumy sa však vláde zatiaľ príliš nedarí.
Kde teda chce vláda hľadať tieto peniaze a ako vníma jej predstavy o ozdravení verejných financií opozícia? Dá sa pri tak vysokej konsolidácií vyhnúť vyššej DPH či škrtom v sociálnej sfére? A nesiahne napokon vláda aj na miliardy sporiteľov v druhom penzijnom pilieri? Téma dnešných Aktualít Nahlas s poslancami parlamentu Štefanom Kiššom za PS a Mariánom Viskupičom za SaS. Počuť však budete aj predstavy premiéra Roberta Fica a člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martina Šustera.
Počúvate Aktuality Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
-
Slovensko už pozná meno nového prezidenta. Pellegrinimu zvolenim zanikol poslanecký mandát a prestal byť aj predsedom parlamentu. Aký bude Peter Pellegrini vo funckii hlavy štátu? V podcaste o téme hovoríme s politológom Erikom Lášticom. „Mal som pocit, že Peter Pellegrini v posledných diskusiách išiel na hranu toho, čo musí hovoriť, aby oslovil voličov. Ak sa vráti z vychýlenia, ktoré zapríčinila volebná kampaň, tak by mohol vyvažovať rétoriku vládnej koalície," hovorí v podcaste.
Peter Pellegrini dnes povedal, že zostane šéfom Hlasu až do zvolenia nového predsedu, čo očakáva v priebehu niekoľkých týždňov. Politológ tiež v podcaste spomína, čo sa môže so stranou stať po odchode jej súčasného šéfa.
„Pellegrinimu sa nikto z hľadiska popularity nepribližuje.Pre Hlas je to obrovská výzva. Zažili to aj iné strany a v mnohých prípadoch strany neprežijú zakladateľa," hovorí politológ Láštic.
Témou rozhovoruje aj budúcnosť Ivana Korčoka. Mal by vstúpiť do straníckej politiky?
Moderuje Denisa Hopková.
-
Vypočujte si reportáž z volebnej noci u Ivana Korčoka, ktorého vo voľbách porazil Peter Pellegrini. „Kampaň rozhodlo to, že zo mňa urobili kandidáta vojny. To im nezabudnem. Za vás, moju mamu, moje deti,” povedal po prehre Ivan Korčok jeho priaznivcom pred Starou tržnicou, kde mal centrálu.
Prinášame vám nielen priebeh volebnej noci, ale aj analýzy volebného výsledku. Budete počuť prvé slová Ivana Korčoka, rekacie expremiéra Mikuláša Dzurindu, poslancov Alojza Hlinu a Máriu Kolíkovú (SaS), Milana Majerského, či herečky Kristíny Tormovej.
Reportáž nahrala Denisa Hopková.
-
Budete počuť Petra Pellegriniho, ktorý sa stane šiestym prezidentom samostatného Slovenska. Okrem poďakovania občanom oznámil, že ako prvé sa pôjde zajtra ospravedlniť svojim rodičom za to, že museli čeliť špinavej kampani.
Okrem toho budete počuť vyjadrenia Roberta Fica, Ivana Gašparoviča, Matúša Šutaja Eštoka, ale aj redaktorov Aktualít Frederiku Lodovú a Tomáša Kysela.
Nahrával Zorislav Poljak.
-
Už zajtra si Slovensko v druhom kole volieb zvolí prezidenta. Spracovanie výsledkov prvom kole trvalo necelé štyri hodiny, čo bolo v porovnaní s predcházajúcimi prezidentskými voľbami o hodinu kratšie. Ako to bude teraz? Kedy by sme mohli očakávať výsledky? Odpovedá hovorkyňa Štatisického úradu SR Jana Morháčová. „Časový nábeh priebežných výsledkov v druhom kole podla skúsenosti z predošlých prezidentských volieb očakávame o niečo málo rýchlejší, ako v prvom kole," približuje.
Hodnotí tiež, že počas volebnej noci krátko po 23 hodine mali zosumarizovaných polovicu okrskov. O 20 min pred polnocou to bolo 90% výsledkov. V nedeľu po prvej hodine čakali na dáta z posledných osmich takmer 6-tisíc okrskov.
Štatistický úrad sa musel po druhom kole ohradiť voči viacerým hoaxom. „Na sociálnych sieťach boli zdieľané nepravdívé informácie o tom, že prvýkrát sa vo voľbách prezidenta hlasy spočítavali elektronicky, čo mohlo spôsobiť manipuláciu výsledkov," približuje Jana Morháčová.
Hovorí tiež, že je absolútne vylúčená manipulácia s výsledkami v ktoromkoľvek štádiu sumarizácie výsledkov, všetky činnosti realizované Štatistickým úradom SR sú skontrolovateľné. „Tvorba a spracovanie zápisníc má zapracovaných niekoľko kontrolných mechanizmov, všetky dáta zverejňované elektronicky zodpovedajú „papierovým“ dátam, ktoré schválili a podpísali volebné komisie," hovorí
Očakáva sa veľmi tesný výsledok. Mohol by si jeden z kandidátov povedať, v prípade veľmi tesného výsledku, povedať, že chce zrátať hlasy znova? Odpovedá šéfka odboru volieb Eva Chmelová. „Aj keby to bolo o sedem hlasov, zákon ani ústava nepočítavá s prepočítavaním hlasov pre istotu," približuje.
Aj ona očakáva výsledky skôr ako v prvom kole. „Predpokladáme, že to bude skôr, ale o koľko, to si nedovolím povedať," dodáva Eva Chmelová. No a pripomenie aj na čo si dať počas volieb pozor a ako sa nepomýliť.
Na voľby sa pripravujú aj Aktuality.sk. O našom štúdiu počas volebnej noci, ale aj nedeľnajšom, v podcaste hovoria moderátori Jaroslav Barborák a Peter Hanák.
Moderuje Denisa Hopková.
-
Ako ďalej s druhým pilierom? Alebo inak: ako ďalej so súkromnými dôchodkovými úsporami občanov? S vyše pätnástimi miliardami milióna osemsto tisíc Slovákov.
Po tom, ako Ficova vláda opäť znížila odvody na súkromné penzie, zaznievajú hlasy o „garanciách“ pre výnosnosť súkromných fondov, či zámery „prehodnocovať efektívnosť“ všetkých pilierov dôchodkového systému – a teda aj druhého piliera.
Pozrieme sa na ne s dôchodkovým expertom Jánom Šebom, ktorý pôsobil za predchádzajúcich vlád Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora na úrade Plánu obnovy, odkiaľ aktuálne prešiel na vládny Inštitút pre stratégie a analýzy.
Doterajšie zásahy vlád Roberta Fica do druhého piliera podľa neho pripravili sporiteľov najmenej o 18 mld eur.
„Najväčší negatívny zásah s najväčšími dopadmi na hodnotu úspor ľudí bola akcia "návratka".
Máte vyčíslené, koľko to stálo?
„Tento je najdrahší, bavíme sa okolo trinásť až štrnásť miliárd eur.“
Keď hovoríme päť miliárd pri prvom a ďalších trinásť, to je skoro dvadsať miliárd.
„Pretože od toho momentu indexové fondy urobili viac ako 100 percentný výnos a dlhopisové fondy urobili výnos nejakých 20 %.“
Akú životnosť dávate Inštitútu pre stratégie a analýzy, keď jeden premiér bude počuť, že kroky jeho vlád - a to len tie dva najzávažnejšie pri súkromných dôchodkoch - stáli sporiteľov dvadsať miliárd.
Ale tento inštitút má robiť presne toto. A stále to robí. To znamená, že ponúka vlastne vláde... využívajú ho na to: prepočítajte mi veci, ako by fungovali, keby sme sa rozhodli takto, ako by fungovali, keby že sa rozhodneme inak. Takže on stále funguje týmto smerom. Keď pustíte von kritické veci. Čo znamená kritické? Odhaľovanie pravdy nemôže byť kritické.
Ďalšia vec však je nielen, či vás počujú a počúvajú, ale či aj berú do úvahy vaše prepočty.
„Niektoré áno, niektoré nie. Závisí to, či to sedí do kontextu formovania ich politiky.“
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Kampaň pred druhým kolom sa blíži do finále, od polnoci začne platiť moratórium. V posledný možný deň tak podporu vyjadrili aj neúspešní prezidentskí kandidáti. Budete počuť historika Patrika Dubovského, ktorý podporil Ivana Korčoka.
Neúspešný prezidentský kandidát Ján Kubiš bude voliť Petra Pellegriniho. Potvrdil to pre RTVS. Ľuďom nechce radiť, koho majú voliť, ale vyzval, aby prišli v sobotu k urnám.
Pellegriniho podporila vládna koalícia s Andrejom Dankom a Robertom Ficom. Vo svojom spoločnom vyhlásení po koaličnej rade varovali pred Ivanom Korčokom.
V podcaste rozoberieme aj posledné prieskumy - ukazujú, že pôjde o veľmi tesný súboj. Dá sa teda určiť, kto môže byť víťazom volieb? Čo o tom rozhodne? A podarilo sa Ivanovi Korčokovi a Petrovi Pellegrinimu mobilizovať skupiny, ktoré sú k ich víťazstvu kľúčové? Odpovedajú riaditeľ agentúry Ako Václav Hřích a Roman Pudmarčík z agentúry Ipsos.
„Je ťažké odpovedať na otázku, kto vyhrá. A to aj z dôvodu, že v meraní takmer všetkých agentúr majú obaja kandidáti rovnaké číslo. Niekde o pár desatín, možno o percent viac jeden, v inom prieskume druhý," hovorí v podcaste Václav Hřích.
Podobne to vníma aj Roman Pudmarčík z Ipsosu. „Pri rozložení 50 na 50, ktoré aktuálne vidíme, je štatistická odchýlka niekde na úrovni pod 4%. To hovorí o tom, že jeden aj druhý kandidát môžu byť aktuálne na prvom mieste a vyhrať voľby," hovorí.
Dodáva, že ide o takmer dokonalú remízu. „Aktuálne nie je možné povedať, kto sa stane víťazom. Jedno je ale isté, čaká nás dramatická volebná noc s otvoreným koncom."
Hlavným fakotorom, ktorý bude rozhodovať bude podľa Pudmarčíka účasť. „Nižšia účasť nahráva Korčokovi, vyššia účasť Pellegrinimu."
Moderuje Denisa Hopková.
-
Peter Pellegrini pripomína Maroša Šefčoviča, akurát nepovedal nie najhorším smeráckym nápadom
Obaja kandidáti sa počas sviatkov vyfotili v kostole a kampaň sa tak opäť vrátila k „birmovanému komunistovi“ Robertovi Ficovi a tlačovke Maroša Šefčoviča s biskupmi. V minulosti to nikomu k z nich k výhre nepomohlo. Peter Pellegrini tvrdí, že chce chrániť vládu a pomáhať jej pokračovať v nastolenom trende.
Predseda koaličnej strany Hlas rečnil pred svojimi spolustraníkmi a podporovateľmi. Hovoril napríklad o potrebe prezidenta spájať, no vzápätí sám rozdeľoval ľudí na obyčajných a elity, ktoré si v kaviarňach užívajú croissanty a kapučíno.
Podľa šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho táto kampaň pripomína Maroša Šefčoviča, iba s tým rozdielom, že Peter Pellegrini neodmietol najhoršie nápady typické pre smerácke kampane.
Pozreli sme sa na najčastejšie kampaňové naratívy a nedávne videá oboch kandidátov.
Moderuje Peter Hanák.
-
Na jednej strane povestný „bezpečnostný dáždnik“, na druhej „niečo, čo sa nám len deje, čo sami neformujeme“. Už v horizonte hodín to bude dvadsať rokov, čo Slovensko vstúpilo do obranného klubu Severoatlantickej aliancie. Podľa hlavy štátu...zvuk „najlepšie možné rozhodnutie pre našu bezpečnosť“. Zuzana Čaputová tak ocenila tých, čo sa o vstup pričinili – bolo to obdobie druhej vlády Mikuláša Dzurindu.
Po dvoch dekádach a Putinovej bezprecedentnej agresii voči Ukrajine nám však podľa hlavy štátu chýba základná orientácia a zhoda, „kam vlastne patríme“. Zvuk – „Rétorika nielen politického extrému, ale aj niektorých ľudí, ktorí dnes sedia vo vláde, robí z nášho kľúčového aliančného spojenca, Spojených štátov amerických, pomaly väčšieho nepriateľa ako z krajiny, ktorá napadla nášho suseda, a ktorá nás sama zaradila na zoznam nepriateľov.“
Na dvadsaťročný príbeh Slovenska s Nato a Aliancie s nami sa pozrieme s niekdajším veľvyslancom pri Aliancii Tomášom Valáškom.
„Členstvo v Nato nám prinieslo prosperitu a prácu pre desaťtisíce ľudí“, tvrdí Tomáš Valášek Dôvodom je aj fakt, že sme pre investorov bezpečnou krajinou, a to práve pre naše členstvo v Aliancii.
Kriticky sa však pozerá na aktuálnu politiku „štyroch svetových strán“, ktorú deklaruje vládna zostava Fico 4.0
„Bratajú sa s Rusko, potriasajú si ruky so sankcionovaným ruským šéfom diplomacie. Nuž takto sa to nedá. Aliancia predsa má svoje základné hodnoty, má svoju zdieľanú definíciu toho, kto je našim partnerom a spojencom. Nedá sa dlhodobo tváriť, že sme členmi Aliancie a zároveň ísť v praxi proti všetkým dohodnutým pilierom spoločnej politiky. Toto sa nám raz škaredo nevyplatí“, tvrdí bývalý veľvyslanec SR pri Nato.
Nie je podľa neho náhoda, že aktuálne Slovensko nevie nájsť náhradu za odchádzajúcich talianskych vojakov, ktorí nám strážili vzdušný priestor.
„Keď krajina ústami Roberta Fica tvrdí, že Rusko nie je hrozbou, naopak, že sa s ním treba zbratať a zmieriť a zároveň žiada spojencov o pomoc pri ochrane vzdušného priestoru. No pred kým? Pred Ruskom. Úplne oprávnene a logicky sa ostatné krajiny pýtajú, že o čom to hovorí. Buď to Rusko hrozbou je, alebo nie je! Ak nesúhlasíte, že Rusko je hrozbou, prečo k vám máme posielať vlastných vojakov za vlastné peniaze, aby sme vás chránili pred Ruskom! To nedáva zmysel.“
Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
-
Peter Pellegirni silné zastúpenie nemá, ale keďže mnohí sú nerozhodní a Korčok sa im nepáči môže aj on zabodovať. Vidím to pól na pól. Asi veľká časť voličov maďarskej národnosti nepríde, hovorí v podcaste vedecký pracovník SAV János Fiala-Butora.
Neúspešný prezidentský kandidát Kristian Forró dnes podporil v druhom kole prezidentských volieb Petra Pellegriniho. „V tejto chvíli a za týchto podmienok si myslím, že by bolo alibistické povedať, nech sa ľudia rozhodnú," uviedol Forró.
Vo voľbách získal vyše 65-tisíc hlasov. Môže jeho podpora výrazne pomôcť Pellegrinimu? Budete počuť právnika okrúhleho stola Maďarov na Slovensku a vedeckého pracovníka Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV Jánosa Fiala-Butoru.
„Nemyslím, že podpora strany Aliancia bude mať veľkú váhu. V prvom kole pán Forró nedosiahol dobrý výsledok, získal menej hlasov ako predpokladal. Maďarskí voliči už veľakrát prejavili nespokojnosť so stranou Aliancia a jej vedením. Väčšina z nich sa bude rozhodovať samostatne koho bude voliť. Nehovorím tým že podpora Aliancie je bezvýznamná. Budú voliči, ktorí sa budú podľa toho riadiť, ale nehovoríme o tom, že by sa celá komunita zariadila podťa toho, koho si pán Forró zvolí. Jeho vplyv považujem za malý."
Podľa neho komunita bude veľmi rozdelená a veľká časť nepríde voliť. „Keby sa postavila stranu jedného kandidáta, tak v takejto vyrovnanej situácii skutočne voľby mohla rozhodnúť. Nemôžeme sa čudovať, že obaja kandidáti chcú osloviť komunitu. Ale si myslím si, že to sa zatiaľ veľmi nepodarilo ani jednému kandidátovi," hovorí tiež Fiala- Butora.
Redaktor Martin Sliz sa bol pozrieť do Gabčíkova a pýtal sa ľudí na Ivana Korčoka a Petra Pellegriniho. Viac si môžete vypočuť v rozhovore.
Moderuje Denisa Hopková.
-
Kampaň Petra Pellegriniho slovami, že chce byť prezidentom mieru a nie prezidentom, ktorý zatiahne Slovensko do vojny, podobá na minuloročnu kampaň české expemiéra a neúspešného prezidentského kandidáta Andreja Babiša. Podľa českého politológa je Pellegriniho siahnutie po tejto téme trochu väčšia stávka na istotu. Je tam určite väčšia šanca ako u Andreja Babiša, hovorí v podcaste.
„Nezavlečiem Česko do vojny. Som diplomat. Nie vojak," hlásal z billbordov vlani pred českými prezidentskými voľbami Andrej Babiš. Napokon prezidentom nestal.
No a toto sú dnes slová prezidentského kandidáta Petra Pellegriniho: „Chcem byť prezidentom mieru, ktorý hrdo, suverénne obhajuje slovenské národno štátne záujmy. Nie prezidentom, ktorý pre potľapkanie po pleci v Bruseli či vo Washingtone zatiahne Slovensko do vojny."
O podobnosti ich kampane v podcaste hovoríme s českým politológom Lubomírom Kopečkom, ktorý pôsobí na Katedre politológie Fakulty sociálnich studií Masarykovej univerzity a v Národnom inštitúte SYRI.
„Andrej Babiš vtedy vsadil na trochu riskantnú kartu a tá nevyšla. V prípade Petra Pellegriniho je siahnutie po tejto téme trochu väčšia stávka na istotu.Je tam určite väčšia šanca ako u Andreja Babiša. Nie je to stávka na niečo, čo je riskantné, ale na niečo, čo v slovenskej spoločnosti väčšiu šancu na úspech," hovorí v podcaste.
Obyvateľom Česka v tom čase chodili aj falošné textové správy, v ktorých ich vtedy prezidentský kandidát, dnes prezident Petr Pavel údajne vyzýval, aby sa dostavili na pobočku Armády ČR. Tam mali dostať výzbroj pre mobilizáciu na Ukrajine. Možno očakať takú mieru dezinformačnej kampane aj u nás? „Čakal by som, že niektoré dezinformačné weby, alternatívne média, výroky Petra Pellegriniho budú vysielať a využívať v čo najintenzívnejšom prevedení," hovorí tiež Kopeček.
No a budete počuť aj sociológa Michala Vašečku, ktorý, že sa kampaň v druhom kole zmení kampaň. „Musí sa zmeniť z obidvoch strán. Predpokladám, že strategické tímy to už majú pripravené. Príde viac na témy, ktoré doteraz nezaznievali. Pridá sa trochu razancie."
Ivan Korčok sa bude musieť zúfalo snažiť odleptať antisystémoveho voliča, myslí si. „Peter Pellegrini, ak chce vyhrať, musí zmeniť ničnerobenie na niečo významnejšie. Bude musieť otvoriť karty. Športovou terminológiou: zrazu otvoríte hru.”
Moderuje Denisa Hopková.
-
Prezident nemá kompetenciu vyhlasovať vojnu ani vysielať vojakov do zahraničia. Tento naratív kampane je preto absolútne dezinformačný. S vojakmi na Slovensku narábajú podľa ústavy a aj v praxi len vláda a parlament. Potvrdzuje to dokonca aj Robert Fico, keď hovorí ako vláda a parlament vyslali a potom stiahli vojakov z Iraku.
Pozreli sme sa do ústavy, pýtali sme sa ústavného právnika, ale aj politológa, sociológa a expertky na kampane. Niektorí odborníci si myslia, že ide o stokrát vyvrátenú hlúposť, ktorej už nikto nenaletí. Experta na kampane však tvrdí, že ide o šírenie strachu, a ten je oveľa silnejší ako racionalita.
Mali by sme teda doma počas Veľkej noci vysvetľovať príbuzným, že vojna nepatrí do kompetencií prezidenta?
V dnešnom podcaste budete počuť aj úryvok zo stanoviska Petra Pellegriniho a časť rozhovoru s Ivanom Korčokom, ktorého sme sa pred prvým kolom podorbne pýtal ipráve na kompetencie prezidenta vo vojenskej oblasti.
Nahrával Peter Hanák.
Mentioned in this episode:
BUBO
-
Ako správne odvoliť, čo urobiť, ak sa pomýlime, ako je to s voľbou zo zahraničia a čo sa deje po zatvorená volebných miestností? Vypočujte si volebný manuál s riaditeľkou odboru volieb, referenda a politických strán Evou Chmelovou.
„Je možné sa pomýliť. Volič si môže pomýliť riadok alebo si voľbu môže rozmyslieť. Určite neodporúčam opravovať chybu na hlasovacom lístku. Odporúčam, aby si volič vypýtal nový hlasovací lístok a pokazený odhodil do schránky, ktorá je na to určená," odporúča Chmelová.
No a čo pripravujú Aktuality.sk? V akých štáboch budeme a akí hostia prídu do povoleného štúdia? V podcaste budete počuť moderátora Aktualít Petra Hanáka.
Moderuje Denisa Hopková.
- Visa fler
